Jack White (vlastným menom Jack Gillis) je v pamäti mnohých zapísaný najmä ako polovica dua The White Stripes. Časy bielo-červené sú síce už zrátané, no kanadský rodák znamená v svete hudobnom oveľa viac ako autor slávnej Seven Nation Army. Už to tak je, že čoho sa tento pozoruhodný multiinštrumentalista chytí, tak-nejak vychádza.
Whiteova virtuozita a hudobná hyperaktivita sa prirodzeným spôsobom preklenuli do spŕšky viacerých projektov. V The Raconteurs či The Dead Weather sa spojil so skúsenými muzikantmi a vznikli správne rockové a chytľavé pesničky. Okrem toho sa White blysol spoluprácami s Jeffom Beckom, The Rolling Stones, Aliciou Keys, Bobom Dylanom, Norah Jones a mnohými ďalšími. Vo vlastnom vydavateľstve Third Man Records zastrešuje známe kapely (najnovšie pod ním vyjde aj nový materiál Radiohead).
Londýnsky magazín Uncut ho v minulej dekáde zaradil na prvé v mieste v ankete hudobník desaťročia a podľa Rolling Stones patrí do prvej stovky najlepších gitaristov na svete. White vo všetkých predchádzajúcich kapelách vystupoval ako samostatný jedinec a nosný pilier a bolo tak naozaj iba otázkou času, kedy svetlo sveta uzrie jeho sólová prvotina.
Trpkosť, ktorá sa dobre počúva
Trinásť pesničiek na albume Blunderbuss prináša prierez toho, čo už bolo počuté, zaobalené do jemne noblesnej, symfonickej podoby (subtílne orchestrálne party však nečakajte). White sa netají obdivom ku "starej" hudbe, blues nevynímajúc, pričom zostáva verný zbožňovanému garážovému rocku. Charakteristické vokálne modulácie môžu byť ďalším členom kapely a gitarové repetície vrcholiace do neprebádaných vôd robia z nahrávky živé indivídum, ktorého osud určujete sami.
Jack White sa nechal počuť, že album Blunderbuss musel byť vydaný práve v danom momente. Opisuje jeho momentálne, v čase písania skladieb nie práve najšťastnejšie pocity. Ak by album písal dnes, možno by za zvuku harfy spieval o vôni kvetov po daždi, čo sa však s najväčšou pravdepodobnosťou nestane, pretože na rozjímanie už niet času. S novinkou chystá turné, ktorého zaujímavosťou je, že líder využíva dve sprievodné kapely. Jednu výhradne mužskú - Los Buzzardos a druhú čisto ženskú - The Peacocks, pričom ich vraj strieda celkom náhodne. Snáď mi raz toto divadlo bude dopriate.
Komu meno tohto kanadského hudobníka nič nehovorí, vedzte, že ide o niečo vyše 40 minút hudby príjemnej na posluch a pri pozornom vnímaní zostanete možno prekvapení až spokojní a dôjdete k presvedčeniu, že dobrá hudba nie sú štyri akordy a vyexponované vokály v otravnej schéme sloha-refrén-sloha. Spomedzi albumov, pod ktoré sa White podpísal, má práve Blunderbuss najväčší potenciál uspieť nielen u svojich fanúšikov ale aj u menej náročných poslucháčov.
Bezútešná melodika lásky-nelásky
Nahrávka Blunderbuss vás zavedie do zákutí Whiteových pocitov a napriek tomu, že počujete farebné tóny, v skutočnosti opisuje tmavé lesné chodníky plné tŕňov. Vyschnuté myšlienky sa vynárajú z jednotlivých strof a refrénov, elegantne a pozvoľna v jednej chvíli (Missing Pieces), inde sú vykričané so všetkou vervou. Napriek pochmúrnosti textov gro albumu paradoxne tvoria bezstarostné melódie s veselým pozadím a ťahavými Whitovými popevkami. Najagresívnejšou a najmarkantnejšie pripomínajúcou časy The White Stripes je druhý singel, Sixteen Saltines.
Ako pohladenie, za simultánneho ženského vokálu, znie Love Interruption, večer si k vínu lejte do uší eponymnú Blunderbuss a pred párty si pustite I'm Shakin'. Blunderbuss má mnoho odtieňov a nie je jednoznačný. Popri soule, blues či špinavej gitare objavíte i country rytmy v Hip (Enonymous) Poor Boy, záverečná Take Me With You When You Go prechádza z veselej klavírnej polohy cez ťahavé vokály do tvrdých gitár a bodku za celým albumom necháva tam, kde to celé začalo, s veľavravným odkazom, že ho tu nič nedrží: "zober ma so sebou, keď pôjdeš...". Či je Blunderbuss to najlepšie, čo mohol White priniesť, netvrdím, radšej dávam nálepku zásadnosti.
Jack White - Blunderbuss
(Third Man Records / XL Recordings / Columbia, 2012)
1. Missing Pieces
2. Sixteen Saltines
3. Freedom at 21
4. Love Interruption
5. Blunderbuss
6. Hypocritical Kiss
7. Weep Themselves to Sleep
8. I'm Shakin
9. Trash Tongue Talker
10. Hip (Eponymous) Poor Boy
11. I Guess I Should Go to Sleep
12. On and On and On
13. Take Me with You When You Go
Autorka: Barbora Machovičová
Foto: Jackwhiteiii.com
Súvisiaci interpreti: Jack White
