Yorkovi nestačí hrať len v skvelej kapele, okrem Radiohead si založil aj superskupinu. Ako to znie, keď sa päť výnimočne talentovaných hudobníkov rozhodne urobiť tanečný album?

Príde do baru spevák a producent Radiohead, basák Red Hot Chilli Peppers, Beckov bubeník a perkusionista Davida Byrnea... To, čo znie ako začiatok vtipu, je v skutočnosti reálnym príbehom tvorby albumu. Spomínaná zostava sa prvý raz zišla pri živom hraní Thomovej sólovej nahrávky The Eraser a vzájomná hudobná chémia vyústila do nového originálneho materiálu v podobe albumu Amok.

Flea, Joey Waronker a Mauro Refosco sú esenciálnymi zložkami Atoms for Peace. Albumu však jasne dominuje vízia Thoma Yorkea a jeho dlhoročného producenta Nigela Godricha. Amok je taviacim kotlíkom hudobníkovej melanchólie, vášne pre progresívnu elektroniku, textárskeho i hlasového nadania. Nie, nie je to Radiohead, hoci sám Yorke priznáva, že rozdiel medzi piesňami pre jeho kapely sa stáva čoraz šedivejšou zónou. Yorkova záľuba v elektronickej hudbe je zreteľne počuteľná aj v tvorbe jeho pôvodnej kapely, no až Atoms for Peace je jednoznačným outletom pre jeho túžbu tancovať a roztancovávať. Nekonajú sa žiadne manifesty večného outsiderstva či enviromentálnych problémov. Yorke si vyberá dovolenku od všetkých tých Creepov a ikonickosti Radiohead, teraz sa hrá s inými kamošmi.

Nejasné hranice

To však neznamená, že album je len akousi hudobnou bokovkou, čímsi, čo z poslucháča rýchlo vyšumí. Amok možno nemá ambíciu ani potenciál Kid A či In Rainbows, ale je poctivým a zábavným albumom. Jeho gro tvorí predovšetkým rytmus, neodolateľne rozochvievajúci telo. Yorkov vokál je len akýmsi sprievodcom a hranica medzi živým a mechanicky produkovaným zvukom je takmer nezreteľná. Texty, ktoré sú jedným zo základných pilierov Radiohead, sú tentokrát často na hranici zrozumiteľnosti. Yorke nepíše hymny, ktoré si s ním v zlých obdobiach budú kvíliť davy, je slobodnejší, bez potreby dovysvetľovávať, v krátkych zábleskoch kladie slová do melancholických impresií. Samotný vokál sa zaobíde bez extrémnych polôh, akoby si spieval predovšetkým sám pre seba.  


Vibrácie & interakcie

Nahrávku sprevádza množstvo vizuálneho materiálu od tradičného Yorkeovho spolupracovníka Stanleyho Donwooda. Apokalyptická vízia Los Angeles tvorí nielen cover art albumu ale aj krásne spracovanú webstránku projektu či streetartovú kampaň. A kým motív zániku sveta udiera na Yorkovu ekologickú strunu, Donwoodova práca s trochou fantázie prezrádza viac aj o samotnej hudbe. Jeho charakteristické silné čierno-biele ťahy môžu byť vlnivým zhmotnením pulzujúceho rytmu albumu, vibrujúceho a nervózneho ako spevákov šklbavý tanec, kým čisté kruhy meteoritov sú pomyslenou bublinou, v ktorej sa ozýva Thomove tentoraz tlmené, introvertné kvílenie.  

Godrich prirovnal prácu na albume k postupom jazzových nahrávok, ktoré vznikali systémom vzájomnej voľnej interakcie hudobníkov a následným editovaním nahraného. Radosť z hry je pri tomto zoskupení výnimočne nadaných tvorcov čímsi viac, než len zaslúženým oddychom od ich každodenného chlebíčka. A hoci pojem superskupina znie viac ako PR ťah než čokoľvek iné, na Atoms for Peace skutočne sedí. Amok spája talenty jednotlivcov do konzistentného, vyrovnaného celku. To, že si treba rýchlo kúpiť lístok na Pohodu už asi netreba zvlášť spomínať, že?

(Áno, toto robí Thom aj na pódiu!)

Atoms for Peace: Amok
(XL Recordings, 2013)

1. Before Your Very Eyes
2. Default
3. Ingenue
4. Dropped
5. Unless
6. Stuck Together Pieces
7. Judge Jury and Executioner
8. Reverse Running
9. Amok

Autorka: Michaela Kučová

Súvisiaci interpreti: Atoms for Peace, Thom Yorke