Nablýskané desaťročie, kedy boli natupírované hrivy a vybíjané bundy posvätné, je už 25 rokov minulosťou. Mnohým ľuďom bolo všetko okolo ôsmej dekády proti srsti, no stále sa nájde dostatočný počet tých, ktorí na hudbu z tohto obdobia nedajú dopustiť. Práve im sú určené novinky z dielní nemeckej legendy Scorpions a švédskych klasikov Europe.
Väčšina pozorovateľov hudobného diania vie, že Europe sú autormi jedného, maximálne dvoch strašne obohraných šlágrov s nie príliš vysokou výpovednou hodnotou. No títo Švédi to majú podľa mňa vždy dobre premyslené, zahraté a zaspievané. Bodaj by nie, veď v ich radoch pôsobí skvelý gitarista John Norum a na poste vokalistu je fenomenálny "výškar" Joey Tempest (ten sa ako autor alebo spoluautor podpísal pod všetky skladby na novinke).
Obaja sa v súčasnosti našťastie neštylizujú do nablýskanej ôsmej dekády, siahajú skôr po osvedčených vzoroch z rokov sedemdesiatych, kedy bolo najdôležitejšie odviesť poctivú prácu a pridať niečo navyše. Zostavu dopĺňa rytmika John Levén - Ian Haugland a melódie klávesmi podfarbuje Mic Michaeli. Ide o rovnaký line-up, ktorý v roku 1986 natočil kasový trhák The Final Countdown, no glam rock a syntetický zvuk sú nenávratne preč.
Europe majú na konte už desať titulov, ani jeden z nich nie je vyslovene slabým materiálom. Ak by sme porovnali prvých a posledných päť kotúčov, medzi oboma skupinkami predsa nájdeme podstatný rozdiel. Platne z rokov 1983 až 1991 boli vynikajúce, avšak teraz znejú Švédi vyzreto, skúsene, skoro až profesorsky. Môžu zužitkovať oveľa viac skúseností a svoj klasický hard rock opierajú o nadhľad a tvorbu velikánov, na ktorých boli v 70. rokoch odkojení.
Hard rock pre náročných
Album War of Kings je aj napriek úzkym mantinelom rôznorodý a ukazuje viacero tvárí žánru. Titulná skladba už len vďaka názvu nemôže znieť inak než epicky a inšpirácia spevníkom Rainbow je evidentná. Hutné hammondy, vynikajúci refrén a Norumovo sólo spôsobujú silné zimomriavky. Hole in My Pocket šliape razantne ako v časoch najväčšej slávy Whitesnake, Second Day zaváňa vzdialenými ozvenami Led Zeppelin. Na iných miestach sa vznáša duch Norumom milovaných Thin Lizzy, inak by nemohlo v Praise You znieť takmer až bluesové sólo. Ak už sa u niekoho inšpirovať, prečo nie u tých najlepších? Nothin' To Ya a California 405 znejú ako novodobí Deep Purple. Švédi však robia svoj melodický hard rock tak presvedčivo a prirodzene, že im akékoľvek podobnosti s inými kapelami odpustíte.
Druhej polovici platne dominujú dlhšie kompozície Angels (With Broken Hearts) a Light Me Up, kde okrem výbušnosti (dialóg hammond - gitara ešte nikdy nesklamal) môže kapela predviesť expresívne baladické odtiene. Zahanbiť sa nedajú ani Children of The Mind či Rainbow Bridge, postavený na skvelom orientálnom motíve. Norumove sóla sú lahôdkou v hocakej tónine, čoho dôkazom je aj smutný inštrumentálny bonus Vasastan.
Europe natočili jeden zo svojich najvyzretejších albumov, skvelým spôsobom dokumentujúci, kde sa kapela po vyše 35 rokoch na scéne hudobne nachádza. Pokojne sa môžu so cťou štylizovať do roly pokračovateľov hneď dvoch hard rockových vetiev, jednu z nich reprezentovali Deep Purple a Rainbow, druhú samostatná írska jednotka Thin Lizzy. No čo je pre fanúšikov najlepšou správou, ani zďaleka im nedošla invencia.
Europe - War of Kings
(UDR Records, 2015)
1. War of Kings
2. Hole in My Pocket
3. The Second Day
4. Praise You
5. Nothin' to Ya
6. California 405
7. Days of Rock 'n' Roll
8. Children of the Mind
9. Rainbow Bridge
10. Angels (With Broken Hearts)
11. Light Me Up
12. Vasastan (Instrumental)
Celý album môžete počúvať na Deezeri:
- informácie o službe Deezer -
Scorpions ponúkajú zmes nových a starších nápadov
Nemecká legenda Scorpions je tiež hard rockovou vetvou sama osebe. Síce bola kedysi jedným dychom spájaná so spolkami UFO a Michael Schenker Group, po čase to prestalo platiť a dnes je kapela na vlastnom piesočku. Na novej, v poradí už osemnástej platni sa toho na rozdiel od počinu Europe až tak veľa nedeje, no zaujímavá je koncepcia albumu.
Skladby vznikali v rôznych obdobiach za posledných 35 rokov, kedy si kapela odkladala nedokončené piesne z počinov od Blackout (1982) cez Crazy World (1990) po Humanity: Hour I (2007). Takže väčšina nápadov už má bradu i fúzy, ale na celkovom znení to nepočuť. "Album nahrávame súčasným spôsobom, ale základné myšlienky, riffy a feeling zostali, snažíme sa udržať čo najviac zo starých nahrávok," vysvetlil gitarista Matthias Jabs.
Formácia, ktorá tento rok oslavuje 50 rokov od založenia, vyráža do boja s vervou, akú jej môžu závidieť aj mnohí mladší rockeri. Hlas Klausa Meineho si nemôžete pomýliť so žiadnym iným, rovnako sa činí gitarový tandem Matthias Jabs - Rudolf Schenker, ale okrem výbušných sól a obligátnych riffov sa výrazne neblysne. Zostavu dopĺňajú dvaja cudzinci, služobne najmladší basgitarista Paweł Mąciwoda pochádza z Poľska a dlhšie pôsobiaci bubeník James Kottak z USA.
Stávka na hitové a priamočiare skladby
Prvé dva tituly Going Out With a Bang a We Built This House sú úplne nové, hlavne ten druhý je ako stvorený pre hľadiskových spevákov refrénov na koncertoch. Následne prichádzajú staršie kusy, kde sa nedá vyhnúť jasnému klišé o autách (Rock My Car), balade o láske so srdcervúcim refrénom (House of Cards) či óde na hranie v rockovej kapele (Rock 'N' Roll Band) a s ním súvisiaci kočovný životný štýl (Gypsy Life). Zaujímavé je, že tak ako u Europe, aj tu sa na všetkých dvanástich piesňach okrem jednej podieľal vokalista.
Nový počin služobne staršej kapely v porovnaní s Europe vyznieva menej invenčne. Jabs a Schenker nevyužívajú svoj priestor tak dobre ako Norum. Ten, hoci osamotený, vytvára v piesňach spodný prúd a ponúka rafinovanejšie kompozičné postupy, ktoré je potrebné dlhšie vstrebávať. Skladby z albumu Return to Forever sa vo väčšine prípadov vyvíjajú lineárne, majú až príliš priamočiary priebeh, bez snahy o vybočenie alebo vytvorenie druhého plánu. Všetky piesne "skočia" do ucha bez väčšej námahy poslucháča.
Keď jedna nemenovaná nemecká kapela v crossover uplatňujúcich 90-tych rokoch hodnotila prínos kapiel ako Scorpions a Accept, vyjadrila sa, že tieto spolky mali možnosť v ôsmej dekáde povedať obrovským masám pravdu o špinavej politike a nedodržiavaní ochrany životného prostredia, no neurobili to. Namiesto toho spievali o sexe, autách, alkohole a komfortnom životnom štýle. To isté robia Scorpions aj dnes, ale aspoň sa netvária, že idú spasiť svet. A platňou Humanity: Hour I (2007) vyjadrili, že im osud sveta nie je tak úplne ľahostajný.
Hard rockový žáner zostáva neohrozeným hudobným druhom aj vďaka novým platniam Europe a Scorpions. Obidve formácie ponúkajú odlišný pohľad, tá prvá sa snaží o sofistikovanejšiu, druhá o bezstarostnejšiu tvár, ale ich spoločným cieľom je zachovať si rockovú čistotu a dravosť. Vlastnosti, na aké sa fanúšikovia môžu aj po toľkých rokoch spoľahnúť.
Scorpions - Return to Forever
(Sony Music, 2015)
1. Going Out with a Bang
2. We Built This House
3. Rock My Car
4. House of Cards
5. All for One
6. Rock 'n' Roll Band
7. Catch Your Luck and Play
8. Rollin' Home
9. Hard Rockin' the Place
10. Eye of the Storm
11. The Scratch
12. Gypsy Life
Bonusové skladby (iTunes Edition):
13. The World We Used to Know
14. Dancing with the Moonlight
15. When the Truth Is a Lie
16. Who We Are
17. Delirious
Vypočujte si celý album v štandardnej edícii:
- informácie o službe Deezer -
Autor: Marek Danko
Foto: archív
