Skupina Garbage si v deväťdesiatych rokoch získala množstvo fanúšikov alternatívnej hudby, ktorej napriek komerčnému úspechu nikdy neprestala byť verná - ani počas svojho najúspešnejšieho obdobia na prelome tisícročí, kedy nahrala titulnú skladbu k bondovke Jeden svet nestačí (1999). Dnes už Garbage milióny kusov z nového albumu nepredajú, no fanúšikom, ktorí na nich nezabudli, majú stále čo ponúknuť.
Butch Vig vtedy povedal, že výberovka uzatvorila prvú kapitolu a čokoľvek, čo bude nasledovať, bude začiatkom novej éry. Tieto slová potvrdila aj Shirley Manson v rozhovore, ktorý vznikol pri príležitosti blížiaceho sa bratislavského koncertu. Nájdete ho nižšie, pod recenziou.
Na úvod priveľa elektroniky
Fanúšikovia sa nového začiatku dočkali v máji tohto roka. Nesie názov Not Your Kind of People a je dôkazom, že skupina skutočne chytila druhý dych. Ak ste však vreli nedočkavosťou a túžbou po ozajstnom odpade a typickom, čiastočne špinavom zvuku, môžete byť sklamaní. Prvky trip-hopu a electro-rocku ostali zachované, no pri prvom vypočutí na vás vyskočí zmes viacerých kapiel. Hlas Courtney Love, štýl The Runaways a hudba kapely Elephant, či dokonca Madonny. A to by ešte nebolo vôbec zlé...
Hneď prvá skladba Automatic Systematic Habit ukáže, ako sa Garbage za sedem rokov zmenili. Je v nej totiž príliš veľké množstvo samplov a elektroniky a až vážna absencia gitarových rifov a duše 90-tych rokov. Tú na albume zachováva predovšetkým spomínaný Butch Vig - práve jeho bicie udržujú Garbage na novej nahrávke ešte stále aspoň v post-grungeovej rodine.
Počin, ktorý musím pochváliť a vyzdvihnúť ho, je štvrtá skladba s názvom Control. Aj keď sa v jej texte hovorí o strate kontroly, práve touto skladbou ju Garbage na albume opäť získali. Skladba začína duom syntetizátorov a ťahavým hlasom speváčky Shirley Manson. Núti vás pridať hlasitosť, a keď to najmenej čakáte, vypáli vám mozog z hlavy. Ani tu si neodpustia rôzne efekty, no v tejto skladbe sú dávkované v dokonalej miere tak, že vás zavedú na post-moderný divoký západ.
Na tento štýl nadväzuje titulná Not Your Kind Of People, ktorá po energickom nakopnutí predchádzajúcej pesničky náladu príjemne upokojí a ponechá priestor na premýšľanie. Perfektný double-tracking speváčkinho hlasu navodzuje silnú atmosféru, na akú sme boli u Garbage zvyknutí... Východ slnka, prázdna ulica a liečenie sa z včerajšej depky.
Špiny mohlo byť viac, no osobitý štýl ostáva
V úvode to síce na niekoľko minút vyzerá, akoby sa Garbage chceli zapáčiť súčasnej "tancujúcej generácii", no napokon si prídu na svoje aj priaznivci rockovej alternatívy, aj keď s výraznou dávkou elektroniky. Možno chceli hudobníci po dlhšom čase a neúspechu predchádzajúceho albumu vydať niečo, o čom si mysleli, že sa zaručene chytí. A možno ich to jednoducho teraz takto baví. V každom prípade výsledkom je, že niektoré skladby na novom albume znejú, akoby spomínaný nový dych znamenal odklon od hlavnej charakteristiky kapely. Výrok "Nový Garbage nie je odpad" sa totiž dá chápať aj negatívne. Najmä, ak ste fanúšikom špinavého zvuku...
Našťastie to neplatí pre celú nahrávku. S výnimkou pár skladieb, ktoré by menej kazili dojem, keby sa nachádzali nie na začiatku albumu, ale na konci jeho deluxe verzie, si kapela drží osobitý štýl. Nezapiera svoj pôvod a počiatočný zámer. Niektorými prvkami sa síce uberá k prúdu, no stále je to v znesiteľnom množstve. Albumom s poradovým číslom päť kapela druhú dieru do sveta nespraví, ale rozhodne stojí za vypočutie. Keď pre nič iné, tak aspoň preto, že niektoré skladby z neho určite odznejú aj na blížiacom sa koncerte v Bratislave. Rozhovor so Shirley čítajte nižšie.
Garbage - Not Your Kind Of People
(STUNVOLUME, 2012)
1. Automatic Systematic Habit
2. Big Bright World
3. Blood for Poppies
4. Control
5. Not Your Kind of People
6. Felt
7. I Hate Love
8. Sugar
9. Battle in Me
10. Man on a Wire
11. Beloved Freak
Deluxe verzia:
12. The One
13. What Girls Are Made Of
14. Bright Tonight
15. Show Me
Garbage - Big Bright World
Shirley Manson: "Nový album je začiatok ďalšej etapy"
Aktuálne ste na turné, kde sme ťa zastihli?
Aktuálne som v Sao Paolo v Brazílii.
To je celkom ďaleko od Bratislavy...
Tak to teda je!
Ako sa Garbage ako kapela dala dokopy?
Skupina hľadala speváčku a Steve Marker ma videl na MTV ešte s mojou predošlou škótskou kapelou Angelfish. Zaujal ho môj hlas, oslovil ma, či by som mala záujem spievať na ich albume. Tak som teda naspievala pár skladieb a napokon je z toho už 20-ročná kariéra.
To je naozaj dlhý čas. Pár slovami, čo ti kariéra v svetoznámej kapele dala a čo ti vzala?
Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá. Včera sme sa o tom s kapelou bavili. Ak mám hovoriť za seba, je to jednoznačne cestovanie po svete. Vidieť krajiny, zobudiť sa - ako napríklad dnes – v Brazílii. Cestujeme po krajinách, ako je aj vaša krajina, Rusko, Izrael. Byť jeden deň v Paríži a druhý v Ríme, je to pre mňa tá najúžasnejšia vec, ktorú mi kapela a teda aj popularita dala.
A teraz tá negatívna stránka?
Skutočne to nemá žiadne negatívum. Byť v tomto biznise už toľko rokov je síce naozaj stresujúce, ale je to neporovnateľné s ľuďmi, ktorí majú normálnu prácu, aj oni majú stres a starosti, čiže musím povedať, že mám v podstate ľahký život.
Máš nejakú negatívnu skúsenosť napr. s fanúšikmi?
Nie, nemám zlú skúsenosť s fanúšikmi, mám zlú skúsenosť iba s ľuďmi, čo len predstierali, že sú fanúšikovia.
Kto je tvojou hudobnou inšpiráciou – tvojím vzorom?
Keď som bola mladšia, tak som mala skutočne dobrý vkus, preto ma inšpirovali speváčky ako Siouxsie Sioux, Chrissie Hynde či Debbie Harry. A vlastne do dnešného dňa ma stále inšpirujú, lebo stále tvoria a spievajú.
Ste aktuálne na turné k novému albumu, ktorý vyšiel po siedmich rokoch. Čo si za ten dlhý čas robila?
Robila som skutočne veľa vecí, venovala som sa hlavne rodine, chodila na nákupy do supermarketov, bola som s priateľmi, chodila som na prechádzky so psom, robila som veci, ktoré ľudia bežne robia, ale ja som doteraz na ne nemala čas. Žila som taký normálny život. Bolo úžasné po tých rokoch takto vypnúť a nerobiť nič. Myslím, že sme to tak cítili všetci v kapele. Po tých rokoch sa vzťahy v kapele dosť pokazili, všetci sme nutne potrebovali "refresh", aby sme sa vedeli opäť vrátiť k hudbe a vedeli sme nahrať nové piesne.
Skús nám pár slovami predstaviť váš nový album.
Náš nový album Not your kind of people je piaty v poradí a verím, že je náš najlepší. Máme na neho úžasné ohlasy a máme z neho skutočne veľkú radosť. Cítime to tak, že je to začiatok ďalšej etapy nášho života.
Ktorá skladba bude ďalší singel?
Ešte sme sa nerozhodli, ktorá skladba by mala byť vybratá. Nechceme vybrať jednu skladbu a nútiť ju ľudom, aby počúvali práve túto pesničku z nášho albumu. V Amerike to asi to bude pieseň Control, lebo ľudia na túto pieseň dobre reagujú, ale v Anglicku to vyzerá na Big Bright World alebo Battle In Me, prípadne Automatic Systematic Habit, mení sa to v podstate každý deň.
Plánujete vydať koncertné DVD?
Nestihli sme sa o tom baviť, aj keď si myslím, že je to dobrý nápad, lebo mám pocit, že sme na najlepšom turné doposiaľ. Cítime to tak, v kapele je skvelá nálada, výborná odozva je aj od publika, takže nás to celé opäť napĺňa radosťou. Nedá sa to porovnať s posledným turné, ktoré sme mali k predošlému albumu, nálada v kapele bola veľmi zlá. Bolo by to teda super urobiť ho teraz, lebo turné sa raz skončí a bola by to pekná spomienka.
Už 18. novembra vystúpite na Slovensku. V roku 2005 ste vystupovali na festivale Pohoda. Toto bude teda vaša premiéra ako samostatný koncert. Tešíte sa na návštevu Slovenska?
Veľmi sa tešíme naspäť na Slovensko, dobre si pamätám na festival, na ktorom sme hrali, bol krásny. Aj ohlas na náš koncert bol fajn. Naozaj sme boli milo prekvapení. Nikto z nás predtým na Slovensku nebol. Je to pre nás vždy silná emócia byť niekde po prvýkrát a získavať odozvu pre nás z exotických krajín. Je to naozaj neuveriteľné.
Takže my sme pre vás exotická krajina?
Pre také bežné škótske dievča, ako som ja, áno!
Bývaš ešte pred vystúpením nervózna?
Nie, nebývam vôbec nervózna. Som vzrušená, ale nemám strach. V kapele sa za tú dobu vzťahy veľmi zmenili, je tam iná psychológia. Neriešim už pocity, necítim sa nervózna, len som vzrušená napätím. Ťažko sa to opisuje, treba to zažiť. Pódium je pre mňa miesto, kde chcem byť, a užívam si to naplno. A myslím, že všetci v kapele to vnímajú rovnako tak.
Recenzia: Peter Dóža
Rozhovor: Andrej Kratochvíl
Súvisiaci interpreti: Garbage
