Lana Del Rey zostáva aj na tretej komerčnej nahrávke smutná. Dokonca sa neunúvala obmeniť arzenál dôvodov svojej chronickej depresie a jediné, čo robí je, že fanúšikom servíruje nedosiahnuteľnú lásku ku grázlom vždy na inom podklade. Aj napriek tomu, že poslucháčov kŕmi stále tým istým, opäť jej to prešlo.

Vyzerá to ako privilegovaná schopnosť Lany Del Rey recyklovať tie isté tematické okruhy už tri roky na troch albumoch bez toho, aby naštvala prestížne hudobné médiá či stratila pozornosť fanúšikov. Napočudovanie totiž ani aktuálna nahrávka Honeymoon neoperuje s inými témami než doteraz. Neperspektívna láska ku grázlovi, bolesť z ukončenia pevného puta v minulosti a sláva ako hlavná stavebná jednotka organizmu menom Hollywood sa tak pomaly, ale isto stávajú charakteristickými znakmi jej tvorby. Vyvstáva tak otázka, či má 30-ročná speváčka ešte čím zaujať.

Dávajte pozor!

Pôvodne vytvára tretia komerčná nahrávka dojem nudy a odrádza aj fanúšika tešiaceho sa na najnovších 14 skladieb. Môže za to postavenie titulnej skladby do čela celej kolekcie. Hoci je prepracovaná a pôsobí tak, ako má - kinematograficky, dramaticky a patrične smutne, je príliš ťahavá na to, aby upútala pozornosť spočiatku nesústredného poslucháča. Koncentrácia vyzerá byť kľúčovou schopnosťou potrebnou k preklenetiu novej tvorby éterickej krásky.

Podobne sú však na tom iba skladby Terrence Loves You, God Knows I Tried a Swan Song. Všetky tri spomínané kúsky len podčiarkujú vyššie spomenuté, no ich prvotná nepríťažlivosť spočíva aj v nedostatku dynamiky. Ten je spôsobený novým členom v produkčnej trojici podieľajúcej sa na albume. Okrem speváčky sú za odklon ku gitarovému bluesu podporenému klavírom či slákmi zodpovední už dvorný Rick Nowels (Lykke Li, Dido) a nováčik Kieron Menzies.


Tango a pieseň o raperke

Stále platí aj to, že piesne sú vystavané ako lyrické príbehy. Teda, okrem básne Burnt Norton a cover verzie Don't Let Me Be Misunderstood z katalógu speváckej legendy Niny Simone. Aj vďaka tomuto odvážnemu kroku je vidieť, ako si depresívna Newyorčanka dokáže svojimi atribútmi osvojiť akúkoľvek pieseň. Tým ju urobila jedinečnou v úplne inom uhle bez ublíženia pôvodnej skladbe.

Ak sa olúpe ťažkopádnosť, stále zostávajú piesne s istým potenciálom vyvolať záujem u milovníka speváčkinej hudby. Napríklad Art Deco je fascinujúca nielen vzhľadom na text o Azealii Banks, s ktorou sa Del Rey priatelí, ale aj akousi hudobnou spomienkou na časy éry Born To Die (2012). Rovnako nostalgické pocity vyvolá aj The Blackest Day. 

Vo výsledku to beztak vychádza na "chuťovky", ktoré zjemňujú kritiku voči speváčkiným nahrávkam. Tento raz túto úlohu plní tango s názvom 24. Skladba síce začína šansónovo a ošúchane (opäť raz nedostupná láska), no postupom k refrénu odhodí závoj smútku a v refréne už začne bojovať precítenými emóciami. Najoriginálnejším prekvapením celej štúdiovky ale i tak zostáva High By The Beach. Odmietnutie muža-pozorovateľa, zatiaľ čo v pozadí hrá syntetizátor.


Ak sme v predošlej recenzii Lane Del Rey vyčítali používanie stále tých istých tém, ešte sme netušili, že z tohto hľadiska sama nevidí, že má na výber z oveľa širšieho spektra možností. Udržiava tak okolo seba konkrétny imidž, ktorý sa bude drať každým ďalším recyklátom týchto príbehov. Jedinou "záchranou" pred upadnutím do nemilosti fanúšikov jej zostáva hudobná invencia. Pri Honeymoon jej to ešte vyšlo, no do budúcna to už tak byť nemusí.

Lana Del Rey - Honeymoon
(Interscope/Polydor, 2015)

1. Honeymoon
2. Music To Watch The Boys To
3. Terrence Loves You
4. God Knows I Tried
5. High By The Beach
6. Freak
7. Art Deco
8. Burnt Norton (Interlude)
9. Religion
10. Salvatore
11. The Blackest Day
12. 24
13. Swan Song
14. Don't Let Me Be Misunderstood (Nina Simone cover)

Vypočujte si album na Deezeri:



Autor: Marek Majzon
Foto: Facebook.com/lanadelrey

Súvisiaci interpreti: Lana Del Rey