O projekte Slovnorama vieme, že vznikol ako spolupráca slovenskej umelkyne Vanessy Weisz a nórskeho hudobníka Erlinga Ramskjella počas ich rezidenčného pobytu v Trenčíne, keď sa toto mesto pripravovalo na titul Európskeho hlavného mesta kultúry. Myslím, že to bol Ramskjell, kto oslovil Vanessu Weisz na hudobnú spoluprácu, ktorá mala kultúrne či hudobne spojiť Slovensko a Nórsko.

Osobne by som tento fakt až natoľko neriešil, pretože hudba geografické hranice nepozná a Slovnorama v sebe nenesie znaky tradičného hudobného jazyka alebo folklóru dvoch krajín, aby boli rozdiely natoľko explicitné. To, čo však spojením slovenskej speváčky s nórskym producentom a kapelou vzniklo, je kompaktná a sebestačná nahrávka, ktorá si zaslúži pozornosť aj mimo fakt, že ide o koncepčný projekt – a to napriek tomu, že túto skutočnosť deklamuje už len svojím, na môj vkus "polopatistickým" názvom.

V prvom rade chcem povedať, že z ich eponymného albumu je cítiť, že spolupráca "klapla" a Erlingovo tušenie o Vanesse ako o talentovanej umelkyni neklamalo. Jej odvaha experimentovať a opustiť komfortnú zónu anglických textov, ktoré písala vo svojej predošlej sólovej tvorbe, sa prirodzene snúbi s Ramskjellovou muzikantskou skúsenosťou a precíznosťou.

Clivé a jemné sláčikové a akustické aranžmány drží pokope výborná kapela zložená z nórskych hudobníkov. Epicentrum pozornosti sa sústreďuje okolo Vanessy Weisz, ktorej prejav je jemný a tichý, no zároveň silný vo výpovedi, odkrytosti a emocionalite. Jej nežný hlas výborne kooperuje s jemnosťou albumového materiálu, no nebojí sa otvorenosti, rozorvanosti ani spoločenských tém. Je vidno, že napriek tomu, že nejde o jej hlavný hudobný projekt, sa k veci postavila so všetkou zodpovednosťou – texty aj melódie na albume sú autentickou ukážkou jej talentu. V kombinácii s príjemnou farbou hlasu ide o jeden z hlavných plusov Slovnoramy.

Hudba je plná severskej melanchólie, no zároveň akejsi akustickej ľahkosti a priestoru, cez ktorý presvitá svetlo ako ranné slnečné lúče cez okná vidieckeho domu, kdesi na brehu nórskych fjordov. V piesňach Elsk & AEr, V zvláštnych časoch, Zvery či Úder sa objavuje aj drsnejší vokál samotného Erlinga Ramskjella a nórčina ako zaujímavý prvok, ktorý prináša proklamovanú medzinárodnosť projektu.

Slovnorama je album, ktorý sa nesnaží zaujať. Nemá potrebu presviedčať ani vysvetľovať. Skôr existuje – a ticho, nenápadne ti ukradne pozornosť. Každá z desiatich skladieb funguje ako samostatný príbeh s vlastnou atmosférou, ktorá však dokonalo zapadá do celku, ktorému dominuje hravosť, určitý minimalizmus, neha, zmysel pre atmosféru a akustickosť, skvelá práca s harmóniou a zároveň autentická lyrická výpoveď.

Prečítajte si tiež: Slovnorama – hudobný dialóg medzi Nórskom a Slovenskom, medzi Vanessou Weisz a Erlingom Ramskjellom (rozhovor)

Autor: Renat Khallo