Zoskupenie Libertatem Ensemble je na hudobnej scéne novým, ešte neznámym pojmom, tvoria ho však osobnosti, ktoré vzbudzujú u fanúšikov jazzovej a experimentálnej hudby rešpekt. Koncom apríla vydali album s názvom Hiawatha, ktorý obsahuje pôsobivú, spirituálne ladenú hudbu, inšpirovanú mágiou a mystikou nekonečnej prírody.

Libertatem Ensemble je medzinárodné zoskupenie hudobníkov venujúcich sa menšinovým žánrom. Ich prvý spoločný album Hiawatha ponúka osem kompozícií, ktoré sú výsledkom niekoľkých stretnutí muzikantov v štúdiu vydavateľstva Real Music House. Ich snaha o zachytenie pocitov súvisiacich s prírodou, človekom, faunou a nadprirodzeným svetom je zdokumentovaná v príznačnom, až zahmlenom zvukovom obraze. Tento obraz dodáva hudbe na tajomnosti, sprevádzajúcej poslucháča po celých 46 minút.

Tajomné nálady povznášajú dušu

Zjednodušene povedané, pre tento album je prvoradá atmosféra. Ide o niečo, čo sa veľmi silno dotýka duše. Je tu zachytené množstvo pocitov a logicky prevažujú tie, ktoré sú vykreslené v tmavších odtieňoch. Nejde len o smútok či melanchóliu, hudobníci sa snažia zobraziť i hnev, frustráciu, skleslosť a nepokoj. Robia to veľmi rafinovane a každej emócii prislúchajú špecifické nástroje a tóny.

Zvykli sme si, že napríklad trúbka maďarského hudobníka Kornela Fekete-Kovácsa je nielen virtuózne presná, ale má i feeling nepokoja a nejednoznačnosti. To isté sa dá povedať o saxofónovom výraze Nikolaja Nikitina. Obaja hráči sa výborne dopĺňajú a vedú dialógy, pri ktorých sa musíte maximálne sústrediť, aby ste porozumeli významu medzi riadkami.


Hudba sa nepridržiava pravidiel – jednoducho iba plynie ako rieka, o ktorej Robert Pospiš spieva v titulnom songu. Jeho hlas je občas uhrančivým hlasom šamana, ktorý čosi veľmi dôležité potrebuje povedať. Stačí len veta "ten starý špinavý strom tu stojí dlhšie než mestá" a hneď je jasné, o koľko dôležitejšia je príroda než to, čo vybudovali ľudia.

"Spievame piesne, staré jak svet, utkané z piesku, utkané z viet", zariekava líder formácie v skladbe 40 dní a človek sa necháva unášať do minulosti (alebo iného priestoru?). Meditácia je činnosť, ktorá sa pri tomto albume odporúča ako najvhodnejšia. Je nutné vytvoriť si adekvátne podmienky, nerobiť nič iné a správne sa naladiť – v takom prípade sa vám platňa odvďačí vo vrchovatej miere.


Po dávnych stopách

"Čas a príroda sa držia svojej zabehnutej krutosti," znie v piesni Mesiac stojí na svojom mieste a je fascinujúce, koľko múdrosti sa môže ukrývať v pár slovách. Pospišovi sa znovu podarilo napísať za srdce chytajúce texty, v ktorých defilujú scenérie hôr, prérií, púští, snov, vízií, vzdialených svetov, a pod. Spolu s dlhoročným súputníkom, gitaristom Martinom Sillayom, vytvorili ďalšie mimoriadne dielo, ktoré ocení menej ľudí, ale o to intenzívnejšie zážitky z neho budú mať. Sillayovo majstrovstvo zabezpečuje, že okrem náznakov jazzu sú tu prvky psychedélie, stoner/acid rocku, deformovaného blues, atď. Je to kvantum, ale všetko má svoje miesto, mixtúra žánrov znie organicky a prirodzene, nič netlačí na pílu a nevytŕča.  

Okrem textov je to práve gitara, ktorá dokáže navodiť rôznorodé pocity. Kvílenie a burácanie strieda s pokojným vybrnkávaním a maľovaním zvukomalebných plôch. Zdatne v tom asistujú atmosférické klávesové nástroje Jancsiho Rigóa, pridávajúce prvky tzv. minimal music a soundtrackovej hudby. Nenada Vasilića majú ľudia zafixovaného ako basového virtuóza z projektu Altar Nikolaja Nikitina a Ľuboša Šrámeka, ale na tomto albume sa predstavuje v "pokojnejšej" polohe. Bubeník Marián Ševčík je na tom podobne, no keď obaja dostanú príležitosť "predviesť sa", dejú sa veci. Za zmienku stojí rafinovaná basová linka s mohutnými bicími, striedanie nálad s naliehavým spevom a nenásilné gradovanie skladby Jeruzalem, ktoré nadobúda v závere až epický charakter.


Hiawatha je výnimočné hudobné dielo, ktoré je aj v kontexte nezávislej scény vyslovene nenápadným klenotom. Namiesto rýchleho očarenia ponúka hĺbku, preto neohúri poslucháča na prvý pokus a musíte mu venovať veľa času, aby odkrylo svoju krásu. I texty ponúkajú skryté námety na zamyslenie a filozofické hĺbanie. Pod zahmleným oparom zvuku vás čaká množstvo pocitov, nálad, nádherných prírodných scenérií, mágie a mystiky. V Libertatem Ensemble sa skrátka stretli virtuózni hudobníci, ktorí tentoraz dali prednosť uvoľnenosti, atmosfére a zasnenosti. Aj preto sa ich "vybočenie" v rámci súčasného diania na slovenskej scéne cení dvojnásobne.  

Libertatem Ensemble - Hiawatha
(2021, Real Music House)
   
1. Hiawatha
2. 40 dní
3. Jeruzalem
4. Mesiac stojí na svojom mieste
5. Hymnus
6. Sen o indiánskej rezervácii
7. Maheoo
8. Divoká

Album si môžete vypočuť a podporiť kúpou na Bandcampe.



Autor: Marek Danko
Foto: Zuzana Golianová