Zabehnuté pojmy neraz stagnujú, zakuklia sa a nik s nimi nepohne. Našťastie tu je veľa nespokojných výnimiek, ktoré napriek tomu, že voľakedy odštartovali niečo revolučné, na sebe neustále tvrdo pracujú. Týka sa to aj metalu oddaných Therion a Orphaned Land, teda spolkov, pýšiacich sa čerstvými a pomerne inovatívnymi prírastkami do diskografie.
Škandinávsky Antikrist v precízne vystavanej opere
Preto je dosť otázne, ku koľkým ušiam sa veľkolepá novinka Beloved Antichrist od Therion dostane. Určite ju však ocení napríklad človek, ktorý pred albumom Theli z roku 1996 počúval výlučne vážnu hudbu, no kapela pod vedením Christofera Johnssona ho dokázala očariť. Pri novinke môže skutočne jasať, pretože príbeh, vychádzajúci z knihy Vladimira Solovjova, je takmer jasným stelesnením opery, kde je metal už len naozaj dekoratívnym doplnkom. Dokazuje to najmä vyše 30 profesionálne školených spevákov, ktorí sa či už sólovo (Thomas Vikström ako Antikrist a Lori Lewis ako Helena) alebo zborovo prezentujú operným spevom. Nejde teda o opakovanie pokusov kapiel, ktoré (metalové) opery s využitím síce výborných, no predsa rozsahom obmedzených spevákov iba predstierali.
Ďalším náznakom inovácií je ohromujúca dĺžka projektu. Christofer pracoval päť rokov, aby si splnil sen a dotiahol svoj opus magnum na dĺžku, v akej sa regulárne opery pohybujú, teda na rovné tri hodiny. Pre niekoho ide o neúmernú porciu, pretože naraz je toho naozaj veľa, treba si však vedieť bohaté hody rozdeliť na viacero chodov. Čas je veličina, ktorej nikto nemá na rozdávanie, ale je nutné vypočuť si všetky tri dejstvá aspoň trikrát. Buď vás unudia k smrti alebo objavíte, čo ste predtým nepostrehli a zažijete niečo, čo sa dá slovami ťažko vystihnúť. Minimálne sa oba tábory zhodnú na tom, že dielo má pohlcujúcu atmosféru, čo je pre podobne ladené projekty nie až tak bežnou povinnosťou.
Príbeh, atmosféra, ohromujúci spev a dĺžka sú fajn, no bez poriadne skomponovanej hudby by išlo len o polovičný výtvor. Napriek tomu, že si Christofer dal veľmi záležať, niekde sú aj slabšie nápady a prevarené motívy. Možno by tieto biele miesta prekryl hrmotný orchester, na druhej strane je pravdou, že na takúto minutáž nejde o žiadnu tragédiu. A našťastie prevažujú naozaj vydarené, úderné, klasicky kovové až progresívne postupy, nostalgicky sa vracajúce k 90. rokom. Mozog kapely to s gitarami a klávesovými nástrojmi nezabudol (vokálu sa zrejme nadobro vzdal), o zvyšok sa postarali dvaja bubeníci a dvaja gitaristi spolu s klaviristom Petrom Ljungom a ruským zborom Tarasa Yasenkova. Netreba zabúdať ani na ďalších trinástich spevákov, ktorí sa svojich sólových úloh, až na pár drobných, za uši ťahajúcich nedostatkov, zhostili znamenite.
Otvorenou hudbou k náboženskej tolerancii
Náboženskými motívmi sa na novom počine Unsung Prophets and Dead Messiahs nechali inšpirovať i Orphaned Land. Keďže pochádzajú zo Svätej zeme, nejde o žiadne prekvapenie, no pozoruhodnosťou je, že sa okrem iného hudobne snažia o zmierenie Izraela s Palestínou, čo dokazuje i rešpekt voči trom náboženstvám, ktoré odtiaľ pochádzajú. Na nahrávanie si podobne ako Therion pozvali kvantum spevákov a sprievodných muzikantov, výsledok však nepôsobí (aj vďaka "skromnejšej" hodinovej minutáži) až tak honosne, čo zámerom pätice kmeňových muzikantov vlastne ani nebolo. Ich cieľom skôr bolo skĺbiť rôzne polohy, ktorými si za 25 rokov prešli, a to sa im tentoraz podarilo asi tak ako nikdy predtým.
Hudba pôsobí svižne, ľahko, zapamätateľne a organicky. Nápady a riffy sú zhustené, rytmika si poradí aj s krkolomnými postupmi, ale nie je to typický progresívny metal, na to je kapela stále originálna. Hlavná ťarcha spočíva na pleciach gitarového dua Chen Balbus - Idan Amsalem, ktoré sa vie melodicky ošívať a navrch pridať nejedno výstavné sólo. Orientálna atmosféra sa čím ďalej tým viac miesi s európskym kultúrnym prostredím, čomu zodpovedá menšie využitie tamojších ethno prvkov a väčšia stávka na tunajšie osvedčené šablóny (nie nadarmo v singli Like Orpheus hosťuje Hansi Kursch z nemeckej stálice Blind Guardian).
Zvuk nahrávky je kompatibilný so štúdiovým štandardom starého kontinentu. Zborové spevy evokujú zblíženie so Západom a ubudlo aj využitie netradičných nástrojov, teda s výnimkou bouzouki, bendiru či darbuky. Napriek tomu sa ani tentoraz Orphaned Land nestávajú spotrebným, trendom poplatným folk-metalovým polotovarom, na aké je Európa bohatá až až. Skrátka, vyzreli v dospelé monštrum, zlučujúce to najlepšie z odlišných kultúr. Neochvejne na tom trvá i spevák Kobi Farhi, ktorého "východné" frázovanie, intonáciu a farbu spevu si nezmýlite s iným, ľahko zameniteľným kovotepcom.
Therion priniesli doteraz nevídaný formát opery v metalových kulisách a s masívnym rozsahom. Svoj opus magnum natočili i izraelskí Orphaned Land, ktorých originálna tvorba sa čoraz viac blíži európskym štandardom, no stále sa v nej spája inteligentný metal s ozvenami Orientu. Obidve telesá potvrdzujú, že okrem opulentnej formy dokážu stvoriť obsahovo nádherné kusy, ktoré môžu byť s odstupom času hodnotené ako vyspelé metalové míľniky.
Kvality oboch skupín si môžete už čoskoro overiť aj naživo. Izraelčania vystúpia 8. marca v bratislavskom Randal clube a Švédi predstavia zhutnenú podobu svojej opery 14. marca v Majestic Music Clube (nezabudnite na štuple do uší). Lístky na oba koncerty sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.
Autor: Marek Danko
Foto: facebook.com/therion
Súvisiaci interpreti: Therion
