Raperi Lyrik a Bene sa po piatich rokoch vracajú v originálnom projekte Modré hory. Nový album Big Beat prináša iný pohľad na hip-hop i svet, ako sme zvyknutí, samozvaní lúzri v starých svetroch však nikdy nezneli lepšie.

Asi pred šiestimi rokmi začal na Myspace (!) jeden zvláštny príbeh, ktorého hlavné postavy sa dnes vracajú do centra pozornosti. Za ten čas odkedy sa na obzore po prvý raz objavili Modré hory sa veľa zmenilo – predovšetkým obaja protagonisti sa vo svojich kariérach výrazne posunuli. Lyrik sa teší úspechu superskupiny Zlokot, kým Bene od experimentálneho Peťa Tázoka prešiel k civilnejšiemu prejavu a dokonca aj vydaniu textov v knižnej podobe.

Napriek nepochybnému úspechu oboch raperov ich na radosť mnohých čosi pritiahlo naspäť na rodnú modrú hrudu. Od prvých úderov Big Beatu je to jasné – táto hudba môže vzniknúť len v špecifickej konštelácii, medzi Lyrikom a Benem, ktorí sa navzájom ženú ďalej, inšpirujú, bavia. Ruku k dielu opäť priložili aj Roland Kánik a Peko, návrat na Modré hory je aj vďaka nim rovnako zábavný ako debut.

Viac kritiky spoločnosti aj sebairónie

Čas strávený prácou na vlastných projektoch oboch frontmanov je na novinke cítiť – album nevstupuje nostalgicky do tej istej rieky. Inováciu však prináša sofistikovane, bez straty typického feelingu a tém. Posúva sa od frustrovaných barových rečí o ženách viac ku spoločenskej kritike, hoc aj cez vlastné rady. Po rádiovej "limonáde" (pilotný singel Country 2008) poslucháča privíta track 150 s vysokou energiou a vtipným športovým predstavením zúčastnených spolupracovníkov. Pri pohľade na zástup hostí podieľajúcich sa na tvorbe nového albumu je oprávnená obava koľko miesta nechávajú samotnému zoskupeniu. Tomáš Janovic, Katarzia či Mannia však len pridávajú charizmu pre dobro celku, rovnako ako hosťujúci beatmakeri Karaoke Tundra, Boy Wonder, DJ Fatte alebo Jesus Chrysler.

Pri 150 je však kľúčová predovšetkým téma, ktorá buduje a zároveň rúca mýtus Modrý hôr. Na jednej strane je skladba veľkým, gradujúcim roztlieskavaním, poukazujúcim na výnimočnosť Modrých hôr. Text však hovorí jasne – Modré hory hrajú tak pre 150 ľudí, za 150 eur na hlavu. Narúšanie mýtu hip-hopovej kultúry zlatých "retázok", nedotknuteľnosti a neomylnosti je práve jednou z prísad sviežosti Modrých hôr. Egotripy k rapu patria rovnako ako beaty, ale táto dvojica sa nebojí nastaviť si aj realistické zrkadlo. Živenie vlastnej mytológie im nie je cudzie, ale jedným dychom prinášajú aj priznanie vlastnej slabosti a stratenosti.


Poézia každodennosti

Téma outsiderstva je najvýraznejšia vo výbornej Urbanlúzer, ale prestupuje celým albumom. Lyrik a Bene sú v ňom antihrdinovia, zakrádajúci sa dňom ako sivé postavičky žijúce rovnaké životy ako my všetci. Z príbehov obyčajného Slovenska, jeho ulíc a kancelárií sa dvojica utieka do omnoho bohatšieho vnútorného sveta či minulosti. Zdanlivá obyčajnosť ponúka priestor na pozorovanie a obaja raperi sú voyeri života s výnimočným darom videné popísať v ostrých, živých ťahoch. Vďaka nim v sluchátkach ožíva príbeh jedného malého bytu aj jednej veľkej vojny rovnako živo.

Text skladby Bastogne patrí ku skutočným majsterštykom a hoci už sólová tvorba Beneho bola prirovnávaná k literatúre viac než dosť, Big Beat je svojím spôsobom tiež poéziou – obyčajnú každodennosť slovami mení na čosi krásne, silné, výnimočné. Energie Lyrika a Beneho sú rozdielne a je len na osobnom nastavení, ktorý poslucháčovi sadne viac. Najsilnejší sú však spolu – stúpajúc k vlastným modrým vrchom, kdesi medzi Lyrikovým extrovertným nasadením a Beneho priehrštiami vycizelovaných detailov.


Modré hory - Big Beat
(Slnko Records, 2013)

1. Country 2008
2. 150
3. Bigbít
4. Urbanlúzer
5. Flashback
6. Bastogne
7. Zaklínadlo
8. Bubliny
9. Running
10. Nový svet
11. Prehovor
12. Jednoizbák
 
Autorka: Michaela Kučová