Aký je rozdiel medzi Years & Years a sólovou kariérou Ollyho Alexandra? Skoro žiadny, celá tvorba bola o homosexuálnych vzťahoch frontmana. Ani Polari nie je výnimka, ale predsa si zaslúži pozornosť.

Finálne vývojové štádium projektu Years & Years sa dalo tak trochu očakávať. Kapela začínala ako päťčlenná, no k titulu BBC Sound of 2015 sa dopracovala už len ako trojica. Vrchol popularity takejto zostavy priniesol ešte v tom istom roku singel King. Triumvirát Olly Alexander (vokály), Mikey Goldsworthy (klávesy, syntetizátory a basgitara) a Emre Türkmen (prevažne elektronika – beaty, sample a pod.) o pár mesiacov zhrnul svoju dovtedajšiu tvorbu do debutu Communion.

Úspech umocnila aj nahrávka Palo Santo (2018) Zdalo sa, že pop na prelome 10. a 20. rokov bude v Európe diktovať hlavne táto formácia. Neskôr však ohlásila, že ďalší počin Night Call (2022) bude už viac sólový projekt Ollyho Alexandera pod názvom kapely. Preto nevedno, prečo jeho aktuálnu novinku Polari mnohí označujú ako prvotinu.

Gej, gejský, gejovanie

Olly Alexander započal svoju novú hudobnú etapu singlom Dizzy, ktorému sa v bodovaní vlaňajšej Eurovízie na prekvapenie všetkých podarilo získať presne 0 (slovom NULA) bodov. Skladba je o momente, keď človeku učarí pod svetlami klubu niekto iný, kto to cíti vzájomne, pričom nikto nechce, aby moment skončil. Celý príbeh sa vykresľuje na podklade syntetizátorov z 80. rokov. Eurovízne, prevažne LGBTI+, publikum sa tiež mohlo kochať choreografiou s mladými športovcami v tielkach a šuštiakoch.

Nešlo pritom o nič šokujúce. Alexander sa už v Palo Santo venoval tematike vzťahov medzi mužmi – jeden z nich je však heterosexuál skúmajúci svoje hranice, na čo autor doplácal. Potom v Night Call riešil emocionálnu aj sexuálnu osamelosť počas pandémie. Takže nejaké šantenie zrejme v gejklube už bolo “meh”, aj keď hudobné aranžmány mohli davu v Malmö, ehm, brnkať po klávesoch.

Ak sa jeden spýta: koľko gej je akurát gej, ani Polari neposkytne uspokojivú odpoveď. Začnime už len názvom – polari je druh hantírky či žargónu, ktorý kedysi vo Veľkej Británii používali niektorí herci, cirkusoví umelci, wrestleri, námorníci, kriminálnici, prostitútky a gej subkultúra. Šach mat, heterosexuáli, ktorí máte radi pop!

Tu sme už boli

Problémom nie je inakosť ako taká, ale fakt, že Alexander opäť predkladá homosexuálny vzťah s mužom, ktorý si pravdepodobne nechcel priznať príťažlivosť k rovnakému pohlaviu (zívnutie). Akoby nič iné netvorilo osobnosť speváka, len to, že je teplý. Čím robí svojej komunite medvediu službu. Jedinou revolučnou zmenou je trinásť skladieb a iná produkcia.

Dozvedáme sa, že umelca dotyčný najprv očaril, akoby ho zasiahol Amorov šíp (Cupid’s Bow), neskôr odhaľuje, že po ašpirantovi na vzťah nemusí túžiť v kúte, lebo on vie, že je určite na jeho polovici ihriska (I Know). Aj sa pomilujú (Make Me a Man) a napokon rozídu (When We Kiss). Ostatné skladby len dokresľujú jednotlivé odtiene a etapy vzťahu, ktorý sa zjavne dial pod povrchom denného svetla.

Meky, Marika, ste to vy?

Čerstvá štúdiovka je zaujímavá skôr hudobne, za čo pravdepodobne Alexander ani nemôže, hoci išlo o jeho rozhodnutia a aj spoluautorstvo. Producentom celého počinu je Danny L Harle (naposledy spoluprodukoval Radical Optimism od Dua Lipa) Piesne sa opierajú hlavne o elektroniku 80. a 90. rokov, no kde-tu spravia coming out aj nástroje, ako španielska gitara či sláčikové kvarteto, ktoré poslucháčovi pripomenú začiatky milénia.

Už len titulka znejúca skôr ako intro než plnohodnotná skladba oplýva vo svojich bítoch ozvenami Jacksonovho albumu Dangerous. Shadow of Love zas nielenže dokonale vystihuje sexuálne pnutie, ale svojou minimalistickou melódiou a riffmi zo samplepadu pripomína zákutia klubov v 80. rokoch. Zvukovým vrcholom je však tanečná rozchodovka When We Kiss. Začína ako eurodance, ktorý sme tu mali s príchodom Safri Duo, no nehrotí to. Zároveň najviac pripomína ranú tvorbu Years and Years.

Za pozornosť stoja tiež piesne Beautiful a Language, a to hlavne pre ich náramnú podobnosť so začiatkami synth-popu v slovenskej hudbe. Človek by pri vysokých tónoch čakal skôr Mariku Gombitovú a Mekyho Žbirku než Ollyho Alexandra. Nostalgicky a paradoxne sa v tomto metapriestore vyskytuje aj Elly Jackson z La Roux.

Polari od Ollyho Alexandra si vôbec nezaslúži zatracovanie. Je to dielo, na ktoré sa dá zatancovať a možno niekomu pomôže spracovať podobne prežívané emócie. V kontexte originality myšlienky či umeleckého posunu však možno hovoriť len o recyklácii toho, čo fungovalo. Chcelo by to viac odvahy, invenčnosti a iných aspektov osobnosti, keď už na to má Alexander všetok priestor.

Olly Alexander – Polari
(2025, Polydor Records)

1. Polari
2. Cupid's Bow
3. I Know
4. Shadow of Love
5. Make Me a Man
6. Dizzy
7. Archangel
8. Miss You So Much
9. When We Kiss
10. Whisper in the Waves
11. Beautiful
12. Heal You
13. Language

Autor: Marek Majzon