Spieva v kapele Sto múch, hráva v Radošinskom naivnom divadle a nedávno vydala svoj sólový debut, ktorému dopriala nielen odvážny názov - Platňa roka, ale aj muzikantskú hravosť a vtipné texty. Marcela "Maca" Vilhanová vyšla s kožou na trh s hudobne pestrým a svojským počinom.

Spontánna potreba začať tvoriť vlastnú hudbu sa objavila u speváčky vlani v lete. Spísala svoje nápady a výsledkom je 14-skladbová Platňa roka. V poetike nahrávky aj v speváčkinom prejave je cítiť vplyv kapely Sto múch, ich veľkého vzoru Jara Filipa, ale aj Radošinského naivného divadla.

Intímny hudobný denník je výsledkom akéhosi upratovania speváčky v sebe samej. "Vnútorne mi to veľmi pomohlo. Vyriešila som si tým veľa svojich 'boľačiek a motaníc'. Samu seba som tým prekvapila," hovorí Maca Vilhanová, ktorej pri vzniku albumu pomohli hudobníci ako Juraj Haško zo Sto múch, Martin Žiak, Miro Hanko a Dušan Ivan. 

Svet plný hudobnej fantázie, humoru a irónie

Hudbu si zložila Maca sama. Niekedy obklopená svojou jazzovou kapelou spevácky koketuje so zvukom rôznych hudobných nástrojov, inokedy zvádza harmonickú hru s výraznými inštrumentálnymi individualitami - necháva vyniknúť potenciál kontrabasu (Púpavienka), nesie sa na vlnách tónov harfy Márie Kmeťkovej (Nerušiť prosím) alebo jej dokonale stačí barový klavír (Chrobáčik), ktorý berie poslucháčov do zafajčeného prostredia plného právd. Len s tým rozdielom, že v bare "U Maci" sú slzy povolené len cez smiech.

Farbistú spleť world music, jazzu a funku so známkami popu (tzv. hudobný štýl "juchú") textovo dopĺňajú úvahy o živote, svete, láske aj neláske, ktoré speváčka zamotala do rýdzo slovenských textov. "Prišiel za mnou princ na bielom bicykli. Aby ste si z neho všetci necikli. Moje šťastie jediná vec špatí. Z bicykla mi cyklus šarapatí," spieva Maca v skladbe Princ na bielom bicykli.

Album v sebe skrýva veľa smútku, ktorý hudobníčka niekedy maskuje do hravých melódií, ale nájdu sa aj prípady, keď mu dovolí prejaviť sa - napríklad v pesničke Ako ja alebo v tajomnom šansóne s až detektívnou atmosférou Mám strach. 


Menej by bolo viac

Napriek tomu, že s hudbou sú texty "chemicky" prepojené, sú takmer všetky od iných autoriek. "Sú to rôzne staré texty, ktoré mi ich autorky poslali. Keď som si ich prečítala, tak sa mi vnútorne spojili s mojimi zážitkami a povedala som si, že lepšie by som to ja nenapísala," hovorí speváčka. Slová napísala Maca len ku skladbe Okienko a jej text dokonale zapadol na album ("Spieval si mi pod okienkom roztopašnú áriu, hlavička mi šepká, brzdi. Ja už verím v Júliu").

Platňa roka je prudko ženská záležitosť, ktorá však dokáže zaujať i mužské publikum. Maca sa v slovách autoriek našla, čo je počuť. Dala do nich svoju osobnosť. Poslucháčovi tak ponúka úprimnú človečinu, vďaka čomu sú jej pesničky absolútne dôveryhodnými výpoveďami, ktorým nechýbajú vzácne koreniny - humor a irónia.

Pre poslucháča náročnejším dúškom je však jej špecifický spevácky prejav. Na prvé počutie pripomína tvorbu pre deti a treba si naň zvyknúť. Zároveň je jasné, že nie každému sa to podarí - aj preto je Platňa roka výzvou. A možno aj pre Macu samotnú. Hoci je nahrávka hudobne vyzretá, textovo originálna, miestami trochu naivná, čo však určite nie je výčitka, celkový dojem podkopáva príliš "herecký" spevácky výkon. Chvíľami pripomína pesničky z Radošincov, no intímny denník by si zaslúžil trochu ubrať z hereckého afektu, aby poslucháč mohol počúvať príbehy reálnej ženy s hlasom, ktorým tlmočí svoje emócie bez príkras a hranej irónie. Tej je napokon dosť aj v slovách pesničiek.

Sólový debut Marcely Vilhanovej je poetický a úprimný, zábavný, ale aj zádumčivý a sympaticky tvrdohlavý. Zostáva však otázne, či si svojím menšinovým hlasom dokáže nájsť poslucháčov. Odvahu na to rozhodne má.


Maca - Platňa roka
(Hev-Het Tune, 2015)

1. Indiánka
2. Prince na bielom bicykli
3. Nerušiť prosím
4. Žuvačka
5. Vzdaj sa
6. Okienko
7. Chrobáčik
8. November
9. Žabomyšie lásky
10. Púpavienka
11. Ako ja
12. Soposata
13. Stačilo
14. Mám strach

Autorka: Marína Valentovičová