Bratislavská formácia prišla na trh s tretím albumom, na ktorý fanúšikovia čakali tri roky. Aj do tretice sa o to postaralo Slnko Records, vydavateľstvo s dobrým čuchom na talenty. Dlhší časový odstup od prvých dvoch albumov má za výsledok platňu plnú prekvapení a experimentov. Čosi naznačovali už single, ale takýto posun by nepredpokladal ani najnadanejší prorok.

Bad Karma Boy patria medzi obľúbené kapely domáceho alternatívnejšie orientovaného publika už od očarujúceho debutu z roku 2013. Svoju pozíciu si ešte viac upevnili po vydaní dvojky Údolia a kopce (2014), kde bol viditeľný pokrok i snaha o potvrdenie si vlastnej identity. Na tretí album chcela kapela vyzrieť a možno ním aj prekvapiť. Koncom októbra vydaný počin ukrýva pod kontroverzným obalom necelých 34 minút hudby, čo po troch rokoch čakania nie je veľa, no kratšiu zvukovú stopu našťastie kompenzujú výdatné muzikantské hody.

Nové zajtrajšky s elektronikou

Kým pri prvých dvoch platniach bolo vcelku zrejmé, že pochádzajú od rovnakej kapely, pri trojke sa táto istota vytráca. Nejde len o trojročný odstup či absenciu pôvodného bubeníka Petra Hraběho, kapela si naozaj dala záležať na tom, aby bol výsledok čo najprogresívnejší. Nech už ktorúkoľvek z ôsmich skladieb obrátite z ktorejkoľvek strany, vždy nájdete dostatok podnetov na analyzovanie textov, aranžmánov a rôznorodých hudobných stôp.

Sústredenie množstva krátkych motívov do jedinej piesne je úkazom, ktorým sa kapela zaoberá už od vzniku, no až tu sa toto nesporné majstrovstvo ukazuje v celej kráse. Najviac poteší, že ich prepájanie sa deje na prirodzenej báze a žiadne kŕčovité nasilu miešanie sa nekoná. Až niekedy zamrzí, že kapela tieto krásne fragmenty nerozvíja do košatejšej formy. Na druhej strane to predsa len nie je jej odbor, na to je predsa more progrockových zoskupení.


Inštrumentálne výkony sú teda logicky prispôsobené podmanivej atmosfére. Gitara frontmana Juraja Marikoviča sa ukazuje sporadicky, zvuk riffovania a náznaky sól sú však natoľko pôsobivé, že sa tento nekonvenčný prístup k hre môže v budúcnosti stať jedným z poznávacích znamení skupiny. Tým sú už od začiatku kariéry klávesové nástroje Adely Tihlárikovej, ktoré i tentoraz čarujú melancholicky (na)ladené zvuky, len k retro prístupu sa pridali i modernejšie postupy.

Výdatne tomu napomáha účasť producenta, ktorým je Pišta Kráľovič - gitarista a spevák kapely Nvmeri, známy aj vďaka elektronickému projektu FVLCRVM. Podobne ako Erik Horák pomohol prerodu Archívneho chlapca na tohtoročnej platni Tranzit, posúva Pišta zvuk Bad Karma Boy smerom k elektronike. Znovu nejde o nič násilné, motívy sa rafinovane prepletajú, stupňujú a pridávajú hudbe na vzrušujúcej prekvapivosti a dynamike. Je vynikajúce, ako pozitívne narastá vplyv producentov na vývoj tunajšej scény.


Na temnejšej strane Zeme 

Prejavilo sa to aj v celkovom zvuku albumu, ktorý pôsobí tajuplnejšie a zastrenejšie než v minulosti. Ak sa kedysi v súvislosti s Bad Karma Boy objavovali prirovnávania k Pare (predchádzajúce dlhoročné pôsobisko Juraja "Medveďa" Marikoviča), dnes to vďaka dôrazu na melanchóliu a zádumčivosť neplatí ani v najmenšom. Obidva aspekty zvýrazňujú naliehavé hlasy Juraja a Adely, ťahajúce výraz kapely k soulu a psychedélii. V súčasnosti si už len ťažko možno predstaviť Medveďa hravým spôsobom ospevovať krásy zimy ako v roku 2013.

Adelin skreslený, prekvapivo nízko položený hlas je neškoleným, autentickým a drsným spestrením, ktoré pridáva textom nový rozmer. Dokazuje to nihilistický kus sfp, aký v diskografii skupiny nemá obdobu asi i kvôli tomu, že refrén by sa viac hodil k lokálnej punkovej kapele než sem. Podobne rezonujú Utópie, korešpondujúce so známou knihou Aldousa Huxleyho a olej do ohňa prilieva aj Global kalamita. Neutešenú budúcnosť vyvažuje relatívne krajšia strana minca, reprezentovaná decentne chytľavou piesňou V exile. Kompozícia sa bravúrne vyrovnáva s pesničkovou minulosťou a signalizuje, že nie všetkým historickým reminiscenciám je u Bad Karma Boy koniec.      

Okrem Adely a Juraja sú členmi kapely bubeník Roman Lauko a basgitarista Alan Prekop, ako hostia prispeli Dalibor Kocian, ktorého vibrafón bolo počuť aj na predchádzajúcej platni, a basový gitarista Martin Gašpar. Oficiálnych videí sa dočkali PalmyNa dne rieky, z konceptu kratších piesní však najviac vyčnieva členitý kus Ďalej a ďalej, ktorý v súlade s názvom naznačuje budúci vývoj kapely. Dá sa označiť nielen za najambicióznejší počin na albume, ale aj za jednu z najlepších skladieb Bad Karma Boy vôbec.

Očakávaný Prekrásny nový svet sa postaral o nemálo prekvapení, ozvláštňujúcich tvorbu kapely vo veľmi pozitívnom svetle. Zoskupenie si našlo osobitý výraz, spájajúci digitálnu modernu a drevnú klasiku vo vyváženom pomere. Hudobníci sú schopní zaujať premýšľavými textami a dajú si záležať na hlbokom posolstve. Ich hudba zapadá do kontextu súčasnej alternatívy bez toho, aby sa strácala v mase. Na to je jej duša až príliš tvorivá a originálna.

Bad Karma Boy - Prekrásny nový svet
(2017, Slnko Records)

1. Na dne rieky
2. Blízke brehy
3. Palmy
4. sfp
5. V exile
6. Utópie
7. Global kalamita
8. Ďalej a ďalej

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Marek Danko
Foto: Viktor Cicko

Súvisiaci interpreti: Bad Karma Boy