Slovenský jazz svetovej úrovne pre náročných. Tak by sa dal stručne charakterizovať nový album popredných domácich hudobníkov a skladateľov, klaviristu Ľuboša Šrámeka a saxofonistu Nikolaja Nikitina. Hoci vyšiel ešte v apríli na značke Real Music House, vzhľadom na vtedajšie udalosti bol pochopiteľne, no neprávom prehliadnutý. Teraz sa oplatí naňho "posvietiť", aj vzhľadom na to, že už o pár dní štartuje krátke medzinárodné turné.
Novinka s názvom Altar Double Quintet: We Salute the Night je voľným pokračovaním debutu, s ešte vyzretejším a zaujímavejším kompozičným rukopisom a - ako napovedá prvá časť názvu - aj s väčšou spoluúčasťou ďalších hudobníkov. Ich zoznam pritom celú nahrávku posúva do medzinárodného kontextu a album nie je udalosťou iba na domácej scéne. Hudobným konceptom albumu je totiž striedanie špičkovej americkej a európskej zostavy (v zložení bicie - kontrabas - trúbka) po boku dvojice hlavných protagonistov.
Hoci z pohľadu laického poslucháča možno ide "len" o ďalšiu klasickú jazzovú nahrávku bez žánrových presahov, rozhodne to nie je ten typ albumu, aké na Slovensku vznikajú každý rok. Pre oddaných milovníkov žánra je táto platňa výnimočná ako dobre vyzreté víno.
Delikátne finesy
Akustický jazz je veľmi intímnou hudobnou formou, v ktorej sa hudobník nemá šancu ukryť za efekt. Každú notu počuť dosť zreteľne a výrazne, nie je tu priestor na pózy či iné maniere. Táto hudba má svoj delikátny, jemný zvuk, opradený príjemnou hrejivosťou a tajomnou aurou. Hodinová prechádzka svetom kvalitného jazzu sa nezaobíde bez vyberaných osobností, ktoré znásobili už i tak značný šarm kompozícií dvoch ústredných protagonistov. Vypočuť si napríklad môžete až trojicu trubkárov: Kornel Fekete-Kovács, Tom Harrell a Juraj Bartoš.
Rozoznať ich prejav je bez bookletu dosť náročné, pre väčšinu poslucháčov má tento dychový nástroj veľmi podobný výraz a sfarbenie. Nič to však nemení na fakte, že všetci traja robia svojmu remeslu česť. Precítené a pôsobivé sóla majú jemne nostalgický nádych, skôr s dôrazom na atmosféru než na prehnanú virtuozitu. Nikto samozrejme nepochybuje o ich technických zručnostiach, ale dávať ju na obdiv stačí v striedmych dávkach, ktoré skúseným muzikantom pristanú viac než exhibície.
Nikitinov saxofón sa prezentuje v podobnom duchu. Je hravý, náramne prirodzený, neokázalý a nápaditý. Nikolaj je povestný svojimi zaujímavými nápadmi, z ktorých za pripomenutie stoja jeho nahrávky s Robertom Pospišom a Martinom Sillayom či ich projektom Polajka. Na tomto albume však exceluje najmä ako jazzman - purista, poznajúci mantinely a vytvárajúci si vlastné "kapitoly" príbehu s nenútenou eleganciou. Pritom neodvádza pozornosť od hlavnej dejovej linky, poctivo tvorenej skupinovou spoluprácou.
Ľuboš Šrámek za klavírom si počína s podobnou disciplinovanosťou. Jeho nástroj je však tiež pôvodcom ďalších postranných vlákien, spriadajúcich pavučinu veľmi rafinovaného jazzu. Nemá zmysel toto slovo príliš zdôrazňovať, keďže je samo osebe asi najvýstižnejším znakom žánru, ale je treba pripomenúť, že výsledný celok má atraktívnu formu a po množstve vypočutí si nájde cestu aj do uší, ktoré sú zvyknuté na niečo "ľahšie". Žiadna prvoplánovosť našťastie nehrozí, najmä trpezlivý poslucháč svoje zadosťučinenie dostane aj s bonusom.
Vzácna medzikontinentálna spolupráca
Dôležitou súčasťou lahodného menu je samozrejme rytmika. Úlohy si podelili dve dvojice hráčov na kontrabas a bicie – päť skladieb nahrali Rakúšania Nenad Vasilić a Klemens Marktl, v ďalších troch počuť americké duo Drew Gress a Jonathan Blake(spolu so spomínaným dychárom Tomom Harrellom na trúbke). Bicie sú presne také, na aké sme v jazze zvyknutí. Množstvo nepravidelných taktov, arytmických kreácií a nad tým všetkým tróniaci typický šuchot činelov, ktoré vedia vždy upokojiť a pohladiť. Basové tóny sú výrazne artikulované, čitateľne dotvárajúce "kaviarenský" kolorit. A keď ostatné nástroje stíchnu, struny kontrabasu majú naozaj hmatateľnú váhu (Smells Like Milf Spirit).
Samotný názov skladby svedčí o tom, že ani vážne sa tváriacim umelcom nechýba nadhľad. Grungeová legenda je parafrázovaná iba názvom, hudobný nadhľad je prítomný skôr v Gipsy Moustache, kde počuť aj odľahčenejšie rytmy a nosné melódie. Väčšina času je venovaná improvizovaným témam. Najdlhšia položka Stayin' Alone by mohla byť vybraná ako referenčný kus európskeho obsadenia, Kunzo je zase pre zmenu výbornou ukážkou umenia amerického tria. Ani o jednom osadenstve sa nedá hovoriť ako o lepšom, všetky položky sú prirodzenou súčasťou kompaktného celku.
Nie je žiadnou novinkou, že v jazzovom revíri spolupracujú hudobníci z rôznych kútov sveta akoby hranice ani neexistovali. Výsledkom toho je aj projekt Altar Double Quintet, kde si Američania a (stredo)Európania vymieňajú cenné skúsenosti. Vzájomným hecovaním a improvizovaním na rôzne témy vznikla veľmi vydarená kolekcia, obohacujúca súčasný jazz o nové impulzy. Môžeme byť hrdí, že za tým celým autorsky stoja Slováci. Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek dokazujú, že jazzový žáner má aj vo svojej rýdzej podobe stále čo ponúknuť. Napokon, v celosvetovom meradle ide napriek jeho "menšinovosti" stále o jednu z najrozšírenejších a nadčasových hudobných tradícií.
Svedčí o tom aj fakt, že po nedávnom znovuotvorení hraníc bude práve projekt Altar Double Quintet jedným z prvých, ktorý bude slovenskú scénu reprezentovať za hranicami, konkrétne 8. a 9. júla na dvoch koncertoch v Maďarsku, kde je jazzová scéna veľmi silná. V rámci Slovenska sú zatiaľ v pláne štyri koncerty na východe - v Bardejove (10.7.), Poprade (11.7.), Prešove (12.7.) a Trebišove (13.7.). Nahrávka bola prvýkrát predstavená naživo 11. júna v bratislavskom .klube pod lampou.
Ľuboš Šrámek, Nikolaj Nikitin - Altar Double Quintet: We Salute the Night
(2020, Real Music House)
1. Kunzo
2. Rain
3. We Salute the Night
4. Gipsy Moustache
5. Stayin´ Alone
6. Smells Like Milf Spirit
7. Short Affair
8. Jesu Meine Freude
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: PR
