Vojtik sa na albume Messiash IX spovedá, ale má jasno v tom, čo je skutočný hriech

Vojtik, 2024Zdroj: Tereza Schmidtová

Druhý album mladého umelca potvrdzuje, že Vojtik nie je žiadny jednohitový zázrak ani aktivista na úkor samotnej hudby.

Už pri jesennom uvedení albumu Messiash IX zaznievali pochvalné konštatovania, že nahrávka predstavuje jeden z vrcholov tohtoročnej domácej tvorby – a po koncoročných bilancovaniach to možno len potvrdiť. Ešte obdivuhodnejšie je počúvanie nového diela v kontexte Vojtikovej doterajšej tvorby – za čosi cez rok od virálneho hitu Detviansky sen a debutového albumu Kvety z Podpoľania ide u dvadsaťročného (!) hudobníka o významný autorský posun.

Vojtik na svojom novom albume podľa vlastných slov prináša dlho zvažovanú konfrontáciu s kresťanskou vierou. Zároveň výrazne rozširuje svoj skladateľský diapazón – chytľavé popové melódie tentokrát ustupujú až šansónovým baladám, jazzovým či funkovým prvkom. Už pri prvom počutí je citeľná ambicióznosť mladého hudobníka – a čo je ešte zreteľnejšie, aj jeho schopnosť tieto ambície naplniť. Messiash IX je nekompromisná autorská výpoveď s prekvapivou, hoci nie nečakanou hĺbkou.

Svet je čierny a biely

Album rozvíja témy, ktoré Vojtika v česko-slovenskom prostredí preslávili, svoju rómsku kvír identitu však tentokrát rámcuje nielen malým mestom, ale najmä kresťanskou doktrínou. Ak z jeho doterajšej tvorby vnímame viac ako jeho prelomový hit, neprekvapí istý fatalizmus či až gotická morbidita, s ktorými skúma témy ako hriech, čistota, prijatie či vrodený údel. Jeho svet je čierno-biely, prúdom tu tečie krv, slzy a iné tekutiny.

Vojtik pritom prináša (nielen v slovenskej hudobnej produkcii) vzácne popísanie viacnásobnej menšinovej identity. Použitím básnického jazyka sa tento priesečník ešte znejasňuje, ale o to plastickejšie podáva svedectvo o intersekcionalite ľudskej skúsenosti: Vojtik spieva nielen ako Róm, nielen ako kvír človek, nielen ako mladý obyvateľ slovenského malomesta bez perspektívy, nielen ako človek zápasiaci s vierou v Boha, ale všetko toto naraz. Jednotlivé perspektívy sa od seba nedajú oddeliť, tak ako ich hudobník aj žije.

Takúto tvorbu preto ani nemožno považovať za aktivistickú, nemá žiadnu konkrétnu agendu, ale sprostredkováva autentické prežívanie ľudí, akí su všade okolo nás, akými sme my sami. Ak niečo, tak práve toto trvanie na ľudskej dôstojnosti, na práve prežívať všetky svoje pocity v rovnakom rešpekte ako ľudia všetkých iných identít, je jeho prínosom nad rámec samotnej hudobnej produkcie.

Sebavedomá spoveď

Možno pritom konštatovať, že hudba je na Messiash IX rovnako zaujímavá ako jeho osobnosť. Je priam melodramatická, chvíľami až muzikálovo štylizovaná a zvukovo je album skutočne pestrý – Vojtik rapuje, narieka, zaklína, prináša cover Karla Kryla, ozveny chrámových spevov a v nečakanom prvom singli Love Handles aj prejav, ktorý je trefne prirovnaný k Sinatrovi i Lane Del Ray. Okrem tejto skladby, ktorú Vojtik odspieva celú v angličtine, sa úryvky anglického jazyka objavujú aj inde, a možno konštatovať, že hudobník pri nich pôsobí presvedčivejšie ako v češtine v Krylovej Salome.

Vyzdvihnúť však treba celkovo jeho prácu s hlasom, ktorý je na nahrávke sebaistý a elasticky prechádza výrazne odlišnými polohami. Základ skladieb vďaka spolupráci s Kevinom Gerhardom Lázokom predstavuje klavír, zaznejú však aj dojímavé sláky či tradičný cimbal. Suverenita, s ktorou Vojtik vstupuje do jednotlivých žánrových polôh, v súčasnosti ešte prináša mierne rozkolísaný celok, ale zároveň aj veľký prísľub do budúcnosti – jeho muzikalita je nepopierateľná.

Aj vzhľadom na všadeprítomné vzťahovanie sa nahrávky k biblickému príbehu, neprekvapí, že celkový výraz albumu je trpiteľský. Na bežné počúvanie preto pre niekoho môže byť Vojtikovho (oprávneného) náreku priveľa, akokoľvek svoju temnú umeleckú víziu pretavil do pozoruhodného výsledku.

O to vítanejšie sú medzi pomalými skladbami dynamickejšie kusy, v ktorých sa inšpiruje napríklad jazzom (výborná Krajina zázrakov), a s výnimočne zrelým nadhľadom upozorňuje na problematické zbožšťovanie a následné zatracovanie verejných osobností (titulná skladba) alebo vyrovnanie sa s vlastnými zlyhaniami (záverečná Lož). Takúto pestrosť a zároveň presnú sebaanalýzu vnímam ako dobré znamenie, že ďalší úspech, ktorý hudobníka nepochybne čaká, mu nestúpne do hlavy s trvalými následkami.

Vojtik – Messiash IX
(2024, Slnko Records)