Americká hudobníčka svoj kritikou chválený a zatiaľ najosobnejší album predstavila aj v Bratislave. Slovenská premiéra Emmy Ruth Rundle bola zároveň predposlednou zastávkou takmer dvojročného turné k prelomovému albumu Engine of Hell, po ktorom plánuje dlhšiu pauzu.
Neznamená to, že by slovenské publikum bolo o niečo ochudobnené, americká hudobníčka svoju výnimočne osobnú nahrávku 29. 7. predstavila s koncentrovanou intenzitou. Skladby, ktoré priniesli nový zvuk založený na odzbrojujúcej nahote Emminho hlasu sprevádzaného len gitarou alebo klavírom bez efektov, sú výpoveďou o boji so závislosťou, rozpade manželstva a snahe sa z toho všetkého pozbierať. Pre hudobníčku, ktorá sa, či už sólovo alebo v kapelách ako Red Sparowes, Marriages alebo Nocturnes, doteraz pohybovala po drsnejších hudobných frekvenciách, to znamená odložiť vrstvy hluku a ukázať sa v úplnej zraniteľnosti.
Iba ma počúvaj
Zrejme aj preto si Rundle pre koncerty k svojej piatej sólovej nahrávke vyberá netypické priestory, žiadne bežné hudobné kluby. Engine of Hell roztočila v rôznych kostoloch, synagóge, komorných divadlách a v Bratislave pomerne prekvapivo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Hoci po zhasnutí svetiel má sieň plná odleskov zrkadiel a kryštálových lustrov nepochybné čaro, viem si predstaviť množstvo charizmatických a praktickejších priestorov. Primaciálny palác nedisponuje vhodným sedením a zrejme ani ventiláciou, keďže veľkú časť večera bola sála vydýchaná a pokiaľ sa vám na vypredanom koncerte neušlo miesto v niektorom z prvých radov, pravdepodobne ste za celý večer nezachytili z hudobníčky ani kúsok.
Koncert má aj preto pomerne strohú a formálnu atmosféru. Viac svedčí koncertom klasickej hudby, ktoré tu prebiehajú štandardne. Rundle si to uvedomuje a srdečne ďakuje pozornému publiku, že obsedí na vystúpení vyžadujúce si sústredenú pozornosť. Je naozaj škoda, že práve pri takomto intímne ladenom vystúpení veľká časť poslucháčstva naozaj len počuje a nemá vizuálny kontakt s umelkyňou.
Zdroj: Marek BučkoZachovať to pekné
Napriek týmto technickým prekážkam bol koncert silným zážitkom, počas ktorého Rundle predstavila kompletný album v chronologickom poradí. Od prvých tónov klavíra v zničujúco krásnej Return až po záverečné zvolanie You are free now posmrtnej balady In My Afterlife ide o hudbu, ktorá sa hlboko dotýka. Zvuková aj emočná odvaha, s ktorou Emma prináša vlastných démonov, prirodzene vyvoláva odozvu a rezonuje v našich vlastných najtemnejších zákutiach. Hudobníčka síce žartuje o neschopnosti poriadne naladiť gitaru, ale celý koncert dokonalo ovláda svoje nástroje, vrátane hlasu, ktorý je premenlivo prítulne nežný a zúrivo naliehavý. A aj každý nádych podčiarkuje jej výpoveď.
Sama Rundle konštatuje, že tento večer jej moc slová neprichádzajú. Oproti minuloročnému koncertu v Prahe, ktorým uzatvárala prvú časť európskeho turné, rozhodne menej vtipkuje. Napriek málovravnosti však približuje pozadie vybraných skladieb, ako napríklad Dancing Man, ktorá pre ňu predstavuje niečo ako suvenír lásky, úsilie ponechať si zo vzťahu niečo nepokazené, nezlomené. The Citadel je zas inšpirovaná jej detskou záľubou v pesničke o dievčatku, ktoré si vymýšľalo vlastné svety vrátane útočiska v oblakoch. Dospelá Rundle tak spieva svoju vlastnú verziu o vnútornom azyle, v ktorom možno nazbierať silu pokračovať.
Zdroj: Marek Bučko
Teraz si slobodná
Intenzita Engine of Hell znamená aj to, že ide o relatívne krátku, štyridsaťminutovú nahrávku. Hudobníčka preto večer vhodne – a bez obligátneho vytlieskavania prídavku zo zákulisia – dopĺňa o staršiu skladbu Marked For Death a pesničku z novšieho EP Orpheus Looking Back - Pump Organ Song. Prvá spomínaná v originálnej verzii stojí na typickom postrockovom gitarovom hluku, v aktualizovanej akustickej verzii však o to viac dáva vyniknúť hlasu hudobníčky a naliehavosti jej otázok o láske.
Emma Ruth Rundle avizovala, že po tomto turné sa chystá na dlhšiu pauzu, čo je po podobne emočne náročnom albume a intenzívnom koncertovaní pochopiteľné. Pre jej fanúšičky a fanúšikov bude určite zaujímavé vidieť, čo jej prestávka v koncertovaní prinesie, napokon Rundle sa venuje aj písaniu poézie či výtvarnej tvorbe. Osobný exorcizmus, ktorým prešla na zatiaľ poslednom albume, sa nedá (a ani nie je dobré) len tak opakovať. Otvorenie nových hĺbok a zvukových polôh vo svojej tvorbe však predstavujú prísľub, že čokoľvek nové vytvorí, nebude tomu chýbať odvaha.
Autorka: Michaela Kučová