Nemecký pianista Nils Frahm, ktorý sa venuje modernej vážnej hudbe, je virtuóz a komik v jednej osobe, a možno by to dotiahol aj na generálneho tajomníka OSN. Jeho koncerty by mali povinne navštevovať príslušníci znepriatelených národov a svet by bol omnoho pokojnejším miestom.

Charizmatický hudobník predviedol vo štvrtok (30.1.) vo vypredanom bratislavskom Ateliéri Babylon svoj talent naplno. Takmer dvojhodinové vystúpenie sa zdalo prikrátke, ľudia ani nedýchali a Nils Frahm si vyslúžil dve standing ovations. Organizátor - agentúra Ore Pole - uvoľnil pre veľký záujem deň pred koncertom do predaja ďalších 50 vstupeniek na státie. Ľudia tak sedeli veľmi blízko seba a v sústredenom tichu počas koncertu mali okrem hudby možnosť počuť aj pískanie v nose suseda po ľavej ruke či zvuky z tráviaceho traktu prísediaceho napravo. Nikomu to však neprekážalo, také disciplinované publikum som asi ešte nezažila. 

Aj umelec sa vyjadril k plnosti sály s tým, že návštevníci majú možnosť sa naozaj dobre spoznať. Berlínsky hudobník sa do Bratislavy vrátil po roku. Vystúpil v rámci dvojdňového podujatia Nu:Classic venovaného modernej vážnej hudbe spolu s americkým skladateľom Rafaelom Antonom Irisarrim, ktorému pódium patrilo v piatok. Aj minuloročný koncert Nilsa Frahma v Atelieri Babylon bol do posledného miesta vypredaný. 

Elektronická temnota aj klavírna roztopaš - a naopak

Frahm patrí k novej vlne skladateľov vážnej hudby, ktorí klasické nástroje kombinujú miestami s elektronikou či samplami zvukov mesta a civilizácie. Kráča v šľapajach minimalistov ako Steve Reich, Philip Glass či Arvo Pärt a jeho blízkym priateľom je islandský guru modernej vážnej hudby Ólafur Arnalds, s ktorým v roku 2012 vydali na labeli Erased Tapes mimoriadne vydarené spoločné EPčko Stream.


Frahm obvykle koncertuje na viac ako jednom nástroji - aj teraz hral na dvoch klavíroch, pripojených na syntezátory a ďalšie prístroje. Okrem toho použil rôzne netradičné doplnky, napríklad dve WC kefy (v skladbe Toilet Brushes). Rozbil aj moju predstavu o tom, že na klavíri sa hrá prevažne prstami – klávesy hladil, šteklil, udieral do nich hranou dlane a spomenutými kefami brnkal na struny vo vnútri. Vypočuť si jeho reprodukovanú hudbu doma je príjemné. Vidieť a počuť ho naživo (s ničím) neporovnateľné. K jeho popularite určite prispieva aj silná charizma a prirodzené vystupovanie s nádychom stand-up comedy. 

Osobný prístup a farebné ponožky

Na človeka, ktorý hru na klavír študoval u Nahuma Brodskeho, posledného žiaka Piotra Iljiča Čajkovského, pôsobí Nils veľmi skromne. V krátkych príhovoroch k obecenstvu medzi jednotlivými skladbami odhaľuje prekvapivo extrovertnú stránku svojej osobnosti, ktorú by som u umelca s takou emotívnou a často intímne pôsobiacou tvorbou nečakala.

Keď však hrá, je úplne ponorený do seba, zhrbený nad klávesami. Energia, prúdiaca medzi ním a nástrojom je takmer viditeľná, stáva sa jeho súčasťou, tvoria uzavretý obvod. Nils si pri vystúpeniach vyzúva jednu topánku, pretože, ako vysvetlil, pedále každého z nástrojov si vyžadujú inú intenzitu ovládania. Počíta s tým a na koncerty si podľa vlastných slov obúva pestré ponožky. Vo štvrtok boli červeno-modro-bielo vzorované.  


Medzihudobné priestory 

Zazneli najmä skladby z najnovšieho albumu Spaces, kompilácie živých nahrávok z posledných dvoch rokov, ktoré ho zachytávajú v rôznych náladách na viacerých koncertoch. Počuť na ňom všeličo od extatických syntezátorových crescend po clivé balady, sotva hlasnejšie než šepot. Názov albumu je príznačný – Frahmova hudba a prevedenie ma odniesli ďaleko, preč, do iného časopriestoru, kde existuje len rytmus, dýchajú sa noty a jedáva sa adagio, accelerando, fortissimo, mol, dur, ambient a reverb. A na to, aby si človek jeho tvorbu vychnutnal, nepotrebuje titul z muzikológie.

Jemné aj úderné tóny klavíra sa s elektronickými rytmami znášajú veľmi dobre. V niektorej z posledných skladieb som zachytila aj jazzový rytmus, hra s WC kefami zas pripomínala zvláštnu domorodú hudbu niektorého z "primitívnych" národov. Moja najobľúbenejšia skladba, Tristana, demonštruje majstrovské zladenie kadencie, štruktúry a dynamiky a obsahuje asi najjemnejšie tóny, aké Nils na klavíri vyludzuje. Všetky jeho skladby sú však poznačené najmä jeho bezostyšnou sentimentalitou a úprimnosťou.

Aj v preľudnenej a stresujúcej súčasnosti dokáže hudba Nilsa Frahma vytvoriť dojem voľnosti a pocit, že tento svet ešte nie je úplne "naruby" a všetko bude v poriadku. Dúfam, že ho v našich kluboch ešte uvidíme.

Setlist koncertu Nilsa Frahma:
(Ateliér Babylon, Bratislava, 30. 1. 2014)

1. Says
2. Said And Done
3. Went Missing
4. Familiar
5. ?
6. Hammers
7. Peter
8. Toilet Brushes
9. More
+ prídavok:
10. Unter - Tristana - Ambre

Poznámka k reportáži: Nehrám na žiadny hudobný nástroj a neovládam noty. Znalci vážnej hudby a "frahmológovia" odpustia.


Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: archív

Súvisiaci interpreti: Nils Frahm