Festival Aerodrome pri Prahe preskúšal dážď, vietor aj intenzívne slnko, návštevníkov však paradoxne odradila skôr nedomyslená doprava a servis, ktorý obdržal rozpačité reakcie. Line-up však nesklamal a všetci headlineri odviedli profesionálne veľkolepé vystúpenia.
Nadšenie rockových fanúšikov
Bezchybnú dávku rocku a prierez svojou vyše dvadsaťročnou bohatou tvorbou priniesli legendy Stone Sour, pričom spevák Corey Taylor nezabudol publiku prízvukovať, že v Česku odohrali niektoré zo svojich vôbec najpamätnejších koncertov a tunajšie publikum kapela jednoducho zbožňuje. Intenzívne rockové vystúpenia predviedli aj Bullet For My Valentine, Skindred či Body Count, ktorí mimo všemožných verzií slova fuck fanúšikom nepovedali hádam nič iné. Hold, k tvrdej hudbe expresívny slovník skrátka patrí a rockoví priaznivci vítali svojskú eskaláciu atmosféry s nadšením.
Zvláštnym úkazom bola rap-rocková kapela Hollywood Undead, ktorej setlist pozostával viac z cirkusovo-kabaretných vystúpení a prvoplánových cover verzií, ako z hudby samotnej. V porovnaní s nimi bol Marpov koncert spoločne s Trouble Gangom uvedomelým umeleckým vystúpením. Domáci Marpo sa o koncertný čas delil s rockovými Halestorm, no napriek tomu prilákal pred pódium slušný počet ľudí. Príjemnými vystúpeniami ozdobili slnečné počasie kapely Kodaline a Milky Chance. Obe so svojím charizmatickým indie-folkom zapadli do dramaturgie festivalu a spolu s The Kills a Glass Animals priniesli útočisko tým návštevníkom, ktorí obľubujú aj alternatívnejšie rockové žánre.
Zdroj: David WebrAlternatívnou súhrou prekvapila aj americká kapela Portugal. The Man. Tá vytiahla viacero známych re-makov s výrazne prešpekulovanými, zato pôsobivými aranžmánmi, až kým ich produkcia neodpojila od zvuku - práve počas super-hitu Feel It Still. Spevákovi Johnovi Gourleymu teda nenapadlo nič lepšie, len tresnúť s gitarou o zem a bez poďakovania odísť.
Škótski Chvrches zas viac ako inštrumentálne oslovili svetlami, rozoznať jednu skladbu od druhej bolo takmer nemožné a hipsterskej synth-popovej diskotéke nepridal na bodoch ani fakt, že mladučko vyzerajúca speváčka Lauren Mayberry pôsobila počas spievania značne nezáživne.
Hviezdili headlineri
Dlho očakávaná Lana Del Rey priniesla absurdnú kombináciu "plážových" kulís s početným kolektívom hudobníkov a dvoma vokálnymi sekundantkami, ktoré udržiavali pánsku pozornosť v publiku, zloženom prevažne z dám a teenagerov. Niektorí z nich čakali na svoj idol v prvom rade doslova hodiny pred vystúpením, za čo ich neskôr Lana odmenila viacerými selfiečkami.
Úvodné playbackové Faux Pas neskôr pôvabná New-Yorčanka zažehnala autentickým melancholickým vystupovaním a komentármi opisujúcimi príbehy jednotlivých piesní. Vekový priemer publika značne vzrástols príchodom legendárneho Trenta Reznora s jeho kapelou, industriálno-rockovým pojmom Nine Inch Nails. Energická a surová temnota pretkaná beatmi bola zážitkom, ktorý by sa dal porovnať hádam len s adrenalínom počas indoor-skydivingu, jednou z mála sprievodných atrakcií festivalu.
Zdroj: David WebrSympatickými komentármi sa blysol aj raper Macklemore. Okrem povinného monológu na účet "nádhernej Prahy" nezabudol, podobne ako pred ním Lana Del Rey a Fred Durst z Limp Bitzkit, skritizovať Donalda Trumpa. Návštevníkom pripomenul, že Trump sa snaží svoj politický kapitál vytrieskať najmä poukazovaním na rozdiely medzi ľuďmi, rozdiely v sexuálnej orientácii, vo farbe pleti či v pôvode. Dodal, že práve tieto veci robia ľudí jedinečnými, a že na jeho vystúpenia je pozvaný vždy každý, bez rozdielov. Nie len za duchaplné komentáre, ale aj za skvelú šou plnú tanečníkov a pretkanú hitmi obdržal raper pozitívne reakcie.
Limp Bizkit predviedli formu, ktorú nemohol čakať nikto, či už vyrastal v nultých rokoch alebo, či je nebodaj stáleverný umierajúcemu nu-metalu. Viac ako dôstojné, správne satiristické vystúpenie prekypujúce nespútanou energiou nenechalo nikoho chladným a tisícky ľudí sa tak ocitli v šialene skákajúcom dave, ktorému dominoval smrteľne vyzerajúcimosh-pit. Či už to bolo spôsobené prekvapivým, skvelým vokálnym výkonom Freda Dursta, autentickým inštrumentálnym výkonom gitaristu Wesa Borlanda (ktorý sa na chvíľu objavil uprostred davu) alebo len jednoducho nákazlivou hudbou definujúcou obdobie prelomu tisícročí. Limp Bitkiz sú napriek dlhodobo ustupujúcej sláve stále jednou z najzáživnejších živých formácii.
Zdroj: David WebrNeexistujúca doprava a náramky za 100 korún
Počet návštevníkov festivalu nelámal žiadne rekordy, čo síce organizátorov určite neteší, na druhej strane sa nikde nemuselo čakať, a každý si vedel nájsť dobré miesto na koncerte svojho obľúbenca. To aj v prípade,že prišiel 5 minút pred začiatkom. K pozitívam určite radíme aj dostatočný počet hygienických zariadení v areáli, jeho prehľadnosť, vratné poháre a legendárny Pilsner. Festival bez dobrého piva je predsa kríž. S ostatným servisom sa však, žiaľ, Aerodrome pýšiť nemôže.
Festival je situovaný Bohu za chrbtom, cca. 50 km od Prahy, pričom pre návštevníkov bez auta bola doprava doslova nočnou morou. Extrémne preplnené a kriticky nedostačujúce autobusy, ktoré v posledný deň festivalu napríklad z priľahlej obce Telce nepremávali vôbec, nahradili taxíky s festivalovými cenami. Areálu, ktorý sa otváral o 12tej, tiež chýbali zastrešené plochy, kam by sa mohol návštevník schovať pred slnkom či dažďom. Dobre mysleným pokusom bolo aj bezhotovostné platenie v rámci náramkových čipov, prekvapivý pocit však ostal po nepochopiteľnom poplatku za nabitie čipu. Ten je samozrejme potrebné zopakovať v prípade, že si návštevník prosí poslať zvyšné peniaze naspäť na účet.
Zdroj: David WebrSmutným tradičným festivalovým problémom býva správanie strážnej služby, ktorá mi z ruksaku vyhodila pre ostatných návštevníkov "extrémne nebezpečnú" tatranku. Čo by sa mohlo zdať iba vtipným je však skôr tragikomické, keďže SBS sa pri vstupe do areálu a stanového mestečka sústreďovala skutočne viac na výlov jedla a pitnej vody, ako na zbrane a výbušniny. Nepochopiteľná bola aj absolútna absencia info-stánku. Ak vás k tomu z kaviarne netaktne vyhodia 3 minúty po kúpe kávy s tým, že areál sa uzatvára, sotva môže ostať návštevník nadšený.
Aerodrome má do budúcnosti určite potenciál a za férové ceny priniesol možnosť zažiť mená, ktoré headlinujú najväčšie festivaly na svete. Ak však chcú organizátori robiť naozaj európsky festival a dotiahnuť sa na úroveň Pohody či Colours of Ostrava, je nevyhnutné zlepšiť dopravu a služby, ktoré napokon festival robia festivalom.
Autor: Matej Kráľ
Foto: David Webr
Súvisiaci interpreti: Chvrches, Lana Del Rey
