Kamil Peteraj patrí k najvýraznejším predstaviteľom populárnej hudby na Slovensku. Je spoluautorom trinástich piesni, ktoré získali Bratislavskú lýru, a skladba Vyznanie sa v diváckej ankete stala Hitom storočia. V septembri oslávil 70. narodeniny a jeho hre so slovíčkami sa dostalo uznania v podobe galakoncertu so špičkou slovenskej a českej hudobnej scény.
O tom, že ho v procese tvorby ani zďaleka nezväzuje monogamný vzťah "textár - interpret" sa mohli v utorok fanúšikovia presvedčiť vo vypredanej Incheba Expo Aréne na podujatí s názvom Kamil Peteraj 70: Galakoncert V slepých uličkách, kde mu prišli vzdať hold takmer tri desiatky interpretov a skupín. K úspechu večera prispela mierou nemalou aj štúdiová skupina Štefana Bugalu, ktorá interpretov sprevádzala. Na široko rozmernej scéne boli postavené dve pódiá, koncert mal spád, pretože ho nezdržiavali prestavby pre vystúpenia jednotlivých interpretov.
Zdroj: Marko ErdViac fotografií Marka ErdaVtipný a legendárny začiatok
Možno by sa mohlo zdať, že na malom Slovensku medzi najžiadanejšími textármi vládne "dusná atmosféra". O tom, že to tak nie je svedčil hneď na úvod príhovor Borisa Filana. "Filan je vysoký, aspoň zdvihne Peterajovi mikrofón," humorne uviedol na margo kolegovho o hlavu nižšieho vzrastu. Spomenul aj vtipný zážitok, vďaka ktorému oslávencovi vystrúhal poklonu. Pochádza z čias, kedy si ho jedna novinárka pomýlila s Peterajom: "Bol som na chvíľu tým, kto si ty 70 rokov!"
Z hudobníkov sa ako prvý predstavil dobre známy tandem Pavol Hammel a Fero Griglák a slávnostný večer odštartovala pieseň Medulienka, ktorá začala rádiový éter brázdiť už v roku 1971. Následne sa k Hammelovi pripojila šarmantná Soňa Norisová, aby si strihli prvý duet večera Pieseň pre Roxanu (Ja nemám lásku v malíčku) z muzikálu Cyrano z predmestia. Večer ponúkol viacero netradičných duetov - svoje sily spojili aj Janko Lehotský a Katka Knechtová (Karty sú už rozdané), dvojica nitrianskych rockerov Miko Hladký a Kuly, ktorých doprevádzalo sláčikové kvarteto v piesni Koloseum alebo Robo Grigorov a Kristína (Po víne). Charizmatická Lenka Filipová s dcérou Lenny zase prišli zahrať Věnování, ktoré si sám oslávenec na tento špeciálny večer vyžiadal.
Zdroj: Marko ErdMiko Hladký a KulyKeď text rokmi naberá na aktuálnosti
Text legendárnej pesničky kapely Modus - Kapely starnú dobehla minulosť. V interpretácii Hammela, Lehotského a Petra Lipu chytila ten správny šmrnc a energiu, ktorá je ešte viac uveriteľná ako nahrávka spred takmer tridsiatich rokov z albumu Vlaky s rokmi (1986). Robo Grigorov s pesničkou Pocta Majakovskému spôsobil, že plná sála ľudí takmer nedýchala a nechávala do seba vpíjať emócie, ktoré skladba aj po toľkých rokoch vždy aktuálne opisuje. Nestarnúci Peter Nagy bol na začiatku svojej kariéry najkratšie pôsobiacim členom Modusu, keď dal kapele zbohom už po dvoch týždňoch. V utorkový večer sa predstavil s Hammelovou pesničkou Keď pavúk svoje siete dotká.
O tom, že Peterajove texty môžu prežiť niekoľko generácií, presvedčila zástupkyňa mladšej generácie Mária Čírová s piesňou Zem menom láska. Príjemným spestrením bolo spojenie Polemicu s Robom Grigorovom a tých, čo si myslia, že Kamil Peteraj je len prežitkom bývalého režimu, vyviedla z omylu svojou jemnosťou, čistotou a hitmi Kristína. Práve s ňou sa jeho texty opäť vrátili v plnej sile do rádiového etéru. Emotívna skladba Navždy, veselá novinka Ta ne a obľúbené Horehronie tak aspoň čiastočne vynahradili absenciu jednej z najvýraznejších speváčok Mariky Gombitovej, v ktorej účasť v publiku mnohí dúfali do poslednej chvíle. I napriek tomu legendárne Vyznanie v tento večer zaznelo hlasom Mirky Partlovej, ktorej výkon a precítenie skladby odmenilo beznádejne zaplnené hľadisko dlhotrvajúcim potleskom.
V samom závere sa postupne predviedli aj Marta Jandová (Biely kvet), Miro Žbirka a Olympic. Slovenský zástupca dostal najviac priestoru, keď odspieval až štyri skladby - svoj set začal s najobľúbenejším textom Kamila Peteraja Balada o poľných vtákoch, nasledovala novinka Live z jeho čerstvo vydaného albumu MIRO, ktorá sa môže stať novým hitom. Chýbať nemohla ani nezabudnuteľná Atlantída a nosná pesnička galakoncertu V slepých uličkách, ktorá dokáže ešte stále postaviť sálu zo stoličiek. Absolútny záver patril Olympicu, ktorý vsadil na "tú šancu premenenú" so skladbou Úsmev.
Interpreti potrebujú prajnejšie ovzdušie, myslí si Peteraj
Možno by sa mohlo zdať, že Kamilovi Peterajovi nahrala doba, v ktorej bola dostupnosť zahraničnej tvorby v Československu značne obmedzená a mohlo tak vzniknúť to, čo dnes mnohí označujú za zlaté obdobie slovenskej populárnej hudby. Nikoho z čitateľov však určite neurazí, ak si pred meno Kamil Peteraj dovolím vložiť slovíčko "maestro", ktoré si tento básnik a textár určite zaslúži. Dúfajme, že táto oslava tvorby Kamila Peteraja bude výzvou do budúcna a podobné galakoncerty sa na Slovensku opäť stanú kultúrnym spestrením možno aj komerčných televízií. Záznam podujatia odvysiela RTVS už 7. októbra o 20:20 na obrazovkách Jednotky.
"Stále vo mne doznieva úžasná prajnosť a žičlivosť všetkých interpretov, pre ktorých som veľa robil, ale aj takých, ktorí prvýkrát spievali moje piesne. Bol to pre mňa veľký zážitok a chcem sa im aj touto cestou poďakovať," povedal po koncerte pre TASR dojatý jubilant Kamil Peteraj. Nepriamo sa vyjadril aj k nedávno schváleným kvótam na hranie slovenskej tvorby v rádiách. "Myslím, že máme veľmi dobrých interpretov, len potrebujú prajnejšie ovzdušie v médiách, rozhlasoch, televíziách, aby ich viac ukazovali, sú to všetko veľmi talentovaní ľudia a spievali vynikajúco. Teraz to bolo vidno, ako sa rozchádza mienka pseudo publicistov s tým, ako v skutočnosti tá scéna alebo veľká časť scény vyzerá. Myslím, že sa nemáme za čo hanbiť, dôraz na pôvodnú tvorbu je správny a treba ho presadzovať."
Autor: Roman Kubovics + citácia z TASR
Zdroj: Marko ErdPozrite si celý fotoreport z podujatiaTakmer dokonalá spomienka na mladosť
(autor: Ivan Straka)
Cestou na koncert mi v hlave bežali viaceré myšlienkové prúdy. Bol som zvedavý, ako to organizátori zvládnu, predsa len s podujatiami podobného charakteru (na rozdiel napríklad od našich českých susedov) nemáme v našich končinách veľa skúseností. Sústrediť v jeden večer na jedno pódium viac ako dve desiatky známych interpretov (a legiend) slovenskej i českej pop scény nie je žiadna hračka.
Okrem toho som sa tešil, že mi tento koncert pripomenie skvelé a príjemné časy rozmachu pôvodnej slovenskej populárnej hudby, ktoré som ako cezpoľný študent začiatkom 80-tych rokov v Bratislave intenzívne prežíval a tiež aj patrične užíval, keď som sa snažil nevynechať takmer žiadny z koncertov Modusu, Hammela a Prúdov, Žbirku, Gombitovej, či Grigorova. Pamätám si, ako som písal kamarátom na východ listy s podrobnými reportážami plnými osobných zážitkov a opisoval pocity, že som bol tak blízko týchto hviezd, ako som nasával lýrovú atmosféru v meste a tešil sa na nové LP platne svojich idolov. Až neskôr som si naplno uvedomil, že ako veľmi k tejto dobe patril práve Kamil Peteraj.
Vráťme sa však k samotnému galakoncertu. Do posledného miesta zaplnená aréna s približne štyrmi tisícmi divákov znamenala pozitívnu predzvesť. Pódium organizátori pripravili pre vystúpenia viacerých spevákov a skupín tak, aby počas koncertu nebola potrebná žiadna prestavba aparatúry. Súviselo to aj s faktom, že koncert snímali kamery verejnoprávnej televízie, čo pochopiteľne malo svoje za aj proti. Zrejme aj to ovplyvnilo dramaturgiu vyše dvojhodinového programu, ktorú poznáme z televíznej šou Hit storočia a podobných retro relácií, keď vystúpenia rôznych spevákov, speváčok a skupín, často v príležitostne vytvorených zoskupeniach, sú predelené dokrútkami premietanými na videostene. Jednotlivých účinkujúcich - v tomto prípade aj gratulantov - spolu s piesňami uvádzal hlas moderátora zo zákulisia, pričom ku každej piesni pridal aj nejakú zaujímavú informáciu či historku.
Zdroj: Marko ErdJanko Lehotský, Pavol Hammel a Peter LipaGombitová bez účasti aj bez pozdravu
Spoločným menovateľom vystúpení bol fakt, že interpreti spievali a hrali piesne s textami Kamila Peteraja (výnimkou bolo len Věnování od Lenky Filipovej). Samozrejme, každý z účinkujúcich nezabudol oslávencovi zapriať k narodeninám. Osobitne zaujímavé boli vystúpenia, keď pieseň bola podaná iným interpretom než tým, ktorý ho spieval pôvodne v čase jeho vzniku. Týmto sa (zrejme v tom bol aj zámer) vyriešil jeden problém. Totiž speváčka, na ktorú už dnes asi nikto nečaká, znovu dodržala svoj status a neprišla. Ešte v júli na plagátoch k tomuto podujatiu jej meno svietilo na prvom mieste v zozname účinkujúcich, ale nakoniec sa situácia "prekvapivo" zmenila.
Z mediálnych vyjadrení Kamila Peteraja bolo cítiť isté sklamanie. Veď Mariku Gombitovú, o ktorej je reč, má veľmi rád a počas celej jej kariéry, k budovaniu ktorej prispel významným dielom, jej napísal množstvo textov k piesňam, z ktorých sa stali obrovské hity. Nemáme právo hodnotiť jej rozhodnutie, ale ako tento jej postoj vyznieva napríklad s (neviem koľkým v poradí) deklarovaným návratom na pódiá v istom emóciami nabitom programe jednej komerčnej televízie? Možno stačilo aspoň nahrať obrazový pozdrav a prehrať ho počas galakoncertu tak, ako to urobili napríklad aj herec a kedysi známy hudobník éry 60-tych rokov Marián Slovák, spevák Václav Neckář, textár Ľuboš Zeman, či herečka Kamila Magálová.
Tieto rozporuplné pocity však boli vyvážené vynikajúcimi výkonmi ostatných interpretov. Spomeniem aspoň niektorých. Pieseň Vyznanie úžasne predniesla Mirka Partlová. Nielen šatami, ale aj krásnym spevom zaujala Mária Čírová, ktorá sa počas interpretácie piesne Zem menom láska sama doprevádzala na klavíri. Úplne inak, ako poznáme originál, zaspievali Koloseum Kuly a Miko Hladký. Ten sa síce zo začiatku veľmi netrafil do tónu, ale nakoniec sa s výškami so cťou popasoval. Mne osobne sa páčila Katka Knechtová v duete s Jankom Lehotským v skladbe Karty sú už rozdané (pôvodne ju s ním naspievala Ivona Novotná). Energiou nabitým bolo spoločné vystúpenie Roba Grigorova a skupiny Polemic (piesne Bol raz jeden žiak a Edo). Akoby sa Robo vrátil do svojej ranej mladosti, kedy hral so skupinou Ventil RG.
Pomerne veľký priestor v porovnaní s ostatnými účinkujúcimi poskytli organizátori speváčke Kristíne, ktorá je asi najmladšou "odberateľkou" textov Kamila Peteraja. Bola milá, pekná a aj sexi, aj dobre spievala, ale... trochu viac sebaprezentujúca, akoby zabudla, kvôli komu sa koncert konal. Takmer na záver dostal svoj priestor Meky Žbirka, ktorý naopak netajil svoju úprimnú vďačnosť Kamilovi Peterajovi za dlhoročnú spoluprácu, ktorá začala intenzívne po odchode z Modusu na prvej sólovej platni Doktor Sen. "Nikdy by mi nenapadlo, keď som v roku 1981 nahrával Baladu o poľných vtákoch, že ju budem hrať v roku 2015 na sedemdesiatke Kamilovi," priznal.
Zdroj: Marko ErdMiro Žbirka, Pavol Hammel a Fero GriglákČeské zastúpenie bez Gotta prinieslo aj rozpačité momenty
Prítomnosť českých interpretov bola síce milá, ale mne akosi nesadla do koncepcie galakoncertu. Ak sme chceli spomínať na časy rokov sedemdesiatych a osemdesiatych, kedy sa, ako spomenul aj moderátor, rodila moderná slovenská pop music, čoho súčasťou bol aj Kamil Peteraj, možno by bolo zaujímavejšie preniesť sa do tej doby pomocou starých obrazových záznamov či klipov. Začiatok bol sľubný, keď sa takéto zábery na plátne objavili a navodili príjemnú nostalgickú atmosféru. Neskôr to mohlo pokračovať ďalšími dokrútkami, keby prietor nezabrali interpreti spoza rieky Moravy, ktorí vlastne s najznámejším slovenským textárom veľa spoločného nemajú.
Nič proti českým spevákom, mám ich rád. Janek Ledecký, Anna K., Olympic i Lenka Filipová (s dcérou Lenny, ktorá tak vyjadrila vďaku, že v detstve mohla čítať knihu básničiek pre deti od Kamila Peteraja) podali slušný výkon. Ale celkový mix účinkujúcich bol vďaka ich účasti prinajmenšom zvláštny. Navyše najväčšia hviezda, ktorú organizátori avizovali - Karel Gott - napokon v programe chýbala. Z prítomných českých účinkujúcich ma vyslovene sklamala Marta Jandová. Jej príchod na pódium á la valec a poskakovanie počas interpretácie piesne Biely kvet vyvolávali rozpaky až znechutenie. Skupina New Element (o ktorej som doteraz nepočul), akísi klonovaní New Kids On The Block, ktorí vstali v českých zemiach "z popola", podľa mňa na tento koncert vôbec nepatrili. Tento (ospravedlňujem sa) infantilne pôsobiaci boyband, zaodetý v bielych tepláčikoch a recitujúci do textu inak úžasnej skladby Modlitba lásky otrepané hip-hopové frázy, bol ako päsť na oko inak dôstojne prebiehajúceho večera. Naozaj nerozumiem, čo spája týchto mladíkov s Kamilom Peterajom...
To však boli len malé chybičky krásy oproti celkovému vyzneniu večera. Galakoncert, na konci ktorého nakoniec aj samotný oslávenec za prítomnosti všetkých účinkujúcich prišiel na pódium a poďakoval sa za gratulácie i výkony účinkujúcich, bolo dôstojným a v našich pomeroch výnimočným podujatím. Prečo výnimočným? Odpoviem slovami jednej diváčky počas vychádzania z Incheby: "Toľko známych slovenských a českých spevákov a hudobníkov pripadajúcich na jeden meter štvorcový tak ľahko už naraz neuvidíme...". Mňa však teší ešte jeden poznatok: že som mohol byť pritom a zažiť na vlastnej koži tie časy, keď vznikala pôvodná slovenská populárna hudba a keď naberala výšku, k čomu svojím dielom výrazne prispel pán textár Kamil Peteraj. Ďakujem za to, aj za koncert, ktorý mi to pripomenul.
Program galakoncertu V slepých uličkách:
1. Medulienka - Pavol Hammel, gitara Fero Griglák
2. Pieseň pre Roxanu (Ja nemám lásku v malíčku) - P. Hammel a Soňa Norisová
3. Keď pavúk svoje siete dotká - Peter Nagy
4. Koče plné ruží - Pavol Hammel, gitara Fero Griglák
5. Kapely starnú - Ján Lehotský, Peter Lipa, Pavol Hammel
6. Karty sú už rozdané - Ján Lehotský a Katka Knechtová
7. Dievčatá - Modus
8. Ty, ja a môj brat - Modus
9. Věnování - Lenka Filipová a Lenny
10. Zem menom láska - Mária Čírová
11. Koloseum - Mário "Kuly" Kollár a Miko Hladký
12. Študentská láska - Peter Bič Project
13. Láska - Anna K.
14. Bol raz jeden žiak - Robo Grigorov a Polemic
15. Edo - Robo Grigorov a Polemic
16. Modlitba lásky - New Element
17. Ona je Madona - Janek Ledecký
18. Pocta Majakovskému - Robo Grigorov
19. Po víne - Robo Grigorov a Kristína
20. Navždy - Kristína
21. Ta ne - Kristína
22. Horehronie - Kristína
23. Pozhasínané - Fragile
24. Vyznanie - Mirka Partlová
25. Biely kvet - Marta Jandová
26. Balada o poľných vtákoch - Miro Žbirka
27. Live - Miro Žbirka
28. V slepých uličkách - Miro Žbirka
29. Atlantída - Miro Žbirka
30. Úsmev - Olympic (od druhého refrénu na pódiu so všetkými účinkujúcimi)
Autori: Roman Kubovics a Ivan Straka
Foto: Marko Erd
