Stalo sa už nepísaným pravidlom, že speváčka Zuzana Smatanová uzatvára koncertnú sezónu koncoročným koncertom. Ten tohtoročný sa konal v bratislavskom STARS Auditoru, ktoré hlásilo vypredané už niekoľko týždňov pred jeho konaním. Mimoriadne úspešný rok tak obľúbená speváčka oslávila v spoločnosti svojich fanúšikov, ale aj kolegov, ktorých si do Bratislavy pozvala.
Po roku sa Zuzana Smatanová vrátila na miesto, kde odohrala koncert svojho života. STARS Auditorium bolo dejiskom jej výročného koncertu, na ktorom predstavila minuloročnú albumovú novinku Rozprávač (recenzia) a pokrstila ju (reportáž) so svojimi kolegami, s ktorými sa jej počas 20-ročnej kariéry skrížili cesty. O rok neskôr už na rovnakom mieste predstavila tri nové skladby, ktoré opäť hostia tri spriatelené hlasy.
Prvú z nich stihla predstaviť ešte na jar s českou kapelou Highland, s ktorou naspievala titulnú pieseň k filmu Gump: Sme dvojka. Frontman kapely Eda Rovenský ml. pricestoval do Bratislavy, aby ju mohli naživo predstaviť aj na Zuzkinom koncoročnom koncerte. V približne rovnakom čase si Smatanová pripísala na svoje konto aj ďalšiu spoluprácu. Tentokrát so Simou Magušinovou. "Duše divoké nikdy nezomierajú,“ spievajú v jej refréne, ktorý si spolu s nimi zaspievalo aj zaplnené hľadisko. Obe svorne tvrdia, že bolo len otázkou času, kedy sa ich divoké duše stretnú a fanúšikovia ocenili, že sa tak konečne stalo. Duše divoké vyšli koncom minulého týždňa na Simoninom novom albume Premena.
Laco Rychtárik znova za bicími a prišiel aj prútikár
Poslednou, najčerstvejšou novinkou je dueto s Richardom Autnerom. Ich Prútikár rozdúchal emócie koncom septembra, keď ho dvojica zverejnila spolu s čiernobielym videoklipom. Ten spolu so Zuzanou režíroval talentovaný Laco Rychtárik. V čase jeho vydania som čítala komentár jednej fanúšičky, ktorá pod videoklip napísala, že Zuzana a Richard sú duo, o ktorom sme nevedeli, že ho chceme, ale ktoré sme potrebovali.
Na koncoročnom koncerte už prítomní vedeli, že Prútikára potrebujú počuť. Chvíľa, kedy Richard Autner prišiel na pódium a pripojil sa k Zuzke patrí k takým, ktoré budú blednú veľmi opatrne. Živá verzia Prútikára má totiž niečo, čo štúdiová nahrávka nedokáže naplno sprostredkovať. Človečinu, ktorá medzi nimi počas živého prevedenia piesne panovala.
Smatanová bola počas večera hostiteľkou ešte raz. Neohláseným hosťom bol bubeník, producent, multiinštrumentalista, režisér, fotograf Laco Rychtárik. Zuzka jeho prítomnosť vysvetlila veľmi jednoducho – chcela ho tu mať. Laco Rychtárik prekonal cievnu mozgovú príhodu, ktorá ochromila polovicu jeho tela. V boji s ňou sa musel všetko učiť odznova. Vášeň, ktorú vkladal do bubnovania, zostala do istej miery limitovaná. Vidieť ho znova za sústavou bicích bol preto srdcový moment koncertu. Stalo sa tak počas pesničky Jablone.
Zvyšok setlistu patril prierezu najväčších Zuzaniných hitov. Tým, ktoré poznáme aj cez dve dekády, ale aj tým, z ostatného albumu Rozprávač. Kým pred rokom boli pesničky z neho úplne čerstvé, a okrem dovtedy zverejnených singlov Sľub, že prežijem, Gravitácia, Tajomstvá a Jablone ich publikum ešte nepoznalo a "iba" ich počúvalo so zatajeným dychom a s túžbou navnímať ich v najväčšom možnom rozsahu, v sobotu večer bola situácia odlišná.
Ak sa tajil dych, tak dojatím. Inak už na pesničky Smatanová nebola sama, spievala ich zo spevokolom svojich oddaných fanúšikov. A práve Rozprávačovi patrila značná časť koncoročného koncertu. Až na jednu výnimku odznel celý. Koncertnú premiéru mala skladba Musím poliať kvety, ktorej odkaz Zuzana v sobotu večer zdôraznila – "Starajte sa o tie svoje kvety," vyzvala publikum. Tými kvetmi je ľudská duša a telo.
Lacovi Rychtárikovi "ukápla slza", keď ho Zuzka pozvala na svoj koncerty, mnohým v sále sa to stalo počas skladby Živá voda, ktorú Smatanová venovala svojej mame. Tá sa v čase jej silnej depresie musela bezmocne pozerať na trápenie svojej dcéry. V sobotu večer sedela v hľadisku a mohla sa pyšne pozerať na vnútornú silu a šťastie svojho dieťaťa. Niekoľko párov zaslzených očí sa v publiku objavilo aj počas piesne Otcovi..., ktorú speváčka venovala nielen svojmu zosnulému otcovi, ale aj všetkým, ktorí niekoho stratili.
Nechcem však, aby reportáž vytvorila mylný obraz komorného a uplakaného koncertu. Tieto momenty striedali okamihy čistej radosti, na ktoré má však Zuzka v repertoári iné pesničky – energiu rozvírila Gravitácia a podobne dynamicky spestrilo setlist aj Tajomstvo. Medley najväčších hitov Nekráčaj predo mnou, Daj ruku do mojej ruky, Dnes sa mi nechce nič vyznievali ako vrchol koncertu, ale nebolo to tak. Fanúšikovia si mohli z plného hrdla zaspievať aj hit Tam, kde sa neumiera a následne ich do stoličiek posadila pieseň Horou, ktorá má naživo strhujúcu silu.
Záver koncertu bol intímny. Na pódiu zostala už iba Zuzka, bez svojej kapely, ktorá sa s publikom rozlúčila pesničkou Kvetena. Jej hlas sa v ozvenách odrážal od šapita STARS Auditoria, a koncert tak skončil rovnako, ako ten k 20. výročiu. To už diváci ignorovali stoličky a dopriali Smatanovej standing ovation. Inak to asi nebude ani o rok. Zuzana Smatanová už teraz vie, že si so svojimi fanúšikmi znova vychutná koncoročný koncert na rovnakom mieste.
Autorka: Miroslava Rabčanová