Vystúpení populárnych umelcov so symfonickými telesami nebýva málo, ale ak sa v hlavnej úlohe ocitne rapová ikona, väčšina ľudí zbystrí pozornosť. Nečudo, že koncert Rytmusa s orchestrom Národného divadla v Steel aréne v Košiciach sprevádzali vysoké očakávania.
V posledný májový deň sa v metropole východu zhromaždili skalní fanúšikovia Kontrafaktu a Rytmusa, ktorí svojmu miláčikovi zhltnú všetko, ale aj milovníci hudby, ktorým na žánrových kategóriách veľmi nezáleží. Keďže divákov bolo neúrekom, miesta hokejovej Steel arény sa zapĺňali pomaly a začiatok sa posunul o polhodinu. Na podobných akciách však nejde o nič neobvyklé, navyše išlo o nákladnú produkciu a bolo potrebné, aby sa zladili aj hráči v orchestri.
Zdroj: Empire Promotion & Events
Aranžérske a vizuálne hody
Scéna koncertu pôsobila veľkolepým dojmom. Na vertikálnych megapaneloch sa odohrávala projekcia, za ktorú si vizuálni umelci zaslúžia pochvalu. Všetky obrazové materiály krásne dotvorili atmosféru skladieb, tematicky im nebolo čo vytknúť. Motívy zo štúdia sa striedali s autentickými zábermi z pódia. Kreatívne pôsobili najmä zábery, v ktorých sa okolo tvárí účinkujúcich tvorili farebné linky. Počas vypätých momentov sa do výšky vznášali ohnivé strely a štadión pôsobivými farebnými lúčmi osvetľovali reflektory. Vizuálna stránka koncertu bola skutočne impozantná.
Dramaturgia podujatia sa držala schémy, vymyslenej usporiadateľskou agentúrou Empire, o ktorej pred niekoľkými dňami informovala tlačová správa. V porovnaní so sľúbovaným tieňovým divadlom, opernými speváčkami, akrobatmi a speváckym zborom však išlo o striedmejšiu hostinu.
Zdroj: Empire Promotion & Events
O úvod sa postarali baletky, sprevádzané orchestrom Národného divadla v Košiciach. Obidve telesá pripravili dobrú pôdu na to, čo sa malo na scéne odohrávať. Rytmus niekoľkokrát sympaticky ďakoval hudobníkom v orchestri a ocenil výkon dirigenta Igora Dohoviča. Orchestrálne aranžmány plnili najmä funkciu sprievodných liniek a podfarbovali dramatický priebeh skladieb. Vhodne vypĺňali úvodné miesta v songoch a prepájali jednotlivé úseky koncertu.
Je potrebné vyzdvihnúť aranžérsku prácu, počas ktorej boli známe veci odeté do nových, veľmi slušivých šiat. Bolo počuť, že na niektorých miestach orchester nekopíruje osvedčené linky, ale hrá autonómne. Keď sa k slovu dostali reprodukované beaty, mal som pocit, že hráči v orchestri ustupujú do úzadia. Reprodukcia bola veľmi hlasná, čo je vzhľadom k podstate hip-hopu pochopiteľné, ale v priestore "plechovej" haly sa zvuk nešťastne odrážal a orchester hral "druhé husle". Neuškodilo by vyvážiť obidve zložky na podobnú úroveň, keďže orchester hral "unplugged" a elektronické podklady mali skrz aparatúru neobmedzené možnosti.
Zdroj: Empire Promotion & Events
Sú tu nejakí moji ľudia?
Rytmus sa viackrát za večer uisťoval, či sa publikum baví, no odpoveď bola zjavná aj bez slov – veľká časť prítomných si namiesto sedenia užívala vystúpenie tancujúc pred pódiom či pri svojich miestach v hľadisku. Na raperove otázky ("sú tu nejakí moji ľudia?") publikum reagovalo nadšene a spievali s ním aj viaceré texty. Spojenie sústredených hráčov orchestra s one-man show je nie často vídaným kontrastom a Rytmus dokázal svojou charizmou šíriť pozitívnu náladu do každého kúta arény. Obrovský úspech mal titul Zlatokopky a veľký priestor dostal aj debutový album Bengoro, na ktorom si Rytmus nebral servítku pred ústa.
Osobitnú časť koncertu tvorili emotívne skladby zamerané na Rytmusovu rodinu. Z albumu Král zaznel song List otcovi, v ktorom sa hlavný protagonista vyrovnáva so vzťahom k otcovi. Raper, známy svojimi spoluprácami, si na košický koncert pozval Alexandra "Šaniho" Sássiho, ktorého spev pridal na naliehavosti skladbe Mama s veľmi osobným textom. Ďalším hosťom bola speváčka Nia, ktorá dostala príležitosť skrášliť viacero skladieb (napr. Musíš mať nádej). Jej hlas má podmanivú farbu, tvoriacu nápadný kontrast k Rytmusovmu rapovaniu. Z jej spevu i frázovania je jasná inšpirácia speváčkami zo svetovej R&B scény.
Zdroj: Empire Promotion & Events
Zo svojej lásky k manželke Jasmine a synovi Sanelovi sa Rytmus vyznal v skladbe Sanel, no všetko nasvedčovalo tomu, že najväčší tromf si nechá až na samotný záver. Tým nebol nikto iný než jeho dlhoročný kamarát a spolupracovník Michal "Ego" Straka. Obaja muži sa fenomenálnym spôsobom dopĺňali v tutovke Deti stratenej generácie, pri ktorej ľuďom nabiehali zimomriavky a pustili sa do spontánneho tanca.
Nečudo, že si žiadali aj prídavok, ale Rytmus sa ospravedlnil s tým, že orchester musí ísť podľa nôt, a tak sme si generačnú hymnu vypočuli ešte raz. Zlatým klincom bol Egov výrok, ktorým Rytmusa neskromne označil za "otca modernej česko-slovenskej hudby".
Zdroj: Empire Promotion & Events
Pozrite si viac fotografií z koncertu Rytmus Symphony Show
Hoci by diváci určite zvládli aj niekoľko ďalších hitov, aj 75 minút stačilo Rytmusovi na to, aby si celú halu omotal okolo prsta a vytvoril úžasnú atmosféru. Po dramaturgickej, aranžérskej i vizuálnej stránke išlo o vydarené podujatie. Bolo by vhodné vyladiť niektoré detaily (zvuk, súhru oboch subjektov, viac priestoru pre orchester), no vzhľadom k tomu, že tento projekt mal v Košiciach v danom obsadení premiéru, sa nemožno sťažovať. Verím, že podobné spolupráce v metropole východu budú úspešne pokračovať aj naďalej.
Autor: Marek Danko
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
