Festival Halp patrí počtom účastníkov medzi menšie udalosti, ktoré mali to šťastie operovať geniom loci. Prebieha totiž vo fotogenických priestoroch kaštieľa a priľahlého starého parku v Moravanoch nad Váhom, kúsok od Piešťan.

Festival, kde si môžete vypočuť alternatívnu a experimentálnu hudbu najmä elektronického a tanečného charakteru, a zároveň oddychovať v tieni košatých starých stromov, dáva priestor venovať sa hudbe aj socializačným aktivitám. Vzhľadom na zatiaľ nižší počet návštevníkov tu totiž úplne transparentne vznikajú rôzne nové väzby a kontakty. Malá komunita, kde sa pred nikým neskryjete, ako napríklad na festivale typu Pohoda, kde formulka "vidíme sa neskôr" pôsobí skôr ako zdvorilostná fráza pred únikom do toi toi búdky.

Druhý ročník festivalu Halp dal aj tentokrát priestor okrajovejším žánrom hudobného spektra, kde významnú rolu zohráva experiment a prísna alternatíva, ktorá si žiada väčšiu pozornosť, čo ale nemusí byť pravidlo. Počas festivalu zároveň v interiéroch kaštieľa stále prebiehala magická výstava Artrooms Moravany s témou Slovenské Benátky, ktorú môžete navštíviť až do polovice septembra.

Žiadna SBS, aj tak sme safe

Areál je umne rozdelený na vonkajšiu časť, kde sviežemu parku dominuje pódium, a vnútorný priestor priamo v pivnici kaštieľa. Vonku sa striedajú umelci a umelkyne, ktorých tvorba je vhodnejšia na denný chill a denný drinking s priateľmi, ale –a povedzme to narovinu – aj na kvalitný posluch a očumovanie diania. A tak chodím od stejdžu k baru a od baru k stejdžu a observujem atmosféru, ktorá je vyslovene priateľská a milá. Na Halpe neuvidíte žiadneho SBS zamestnanca. Prečo? Pretože ho jednoducho netreba!

Mladá krv zo Slovenska… Mladá a žiadna iná!

Priestor dostáva mladá vlna hyperpop trapu v podaní Nikolasa Hudcovského. Jeho autenticitu vyzdvihuje (aspoň pre mňa) fakt, že vystupuje pod svojim občianskym menom. Nikolasove chytľavé beaty boli fajn farebná "hopsanica" a texty sonda do hlavy mladého človeka, ktorý to hádže do tvorby a osobnej spovede. Rešpektuhodný akt, ktorý ma bavil, aj keď som sedel.

Na rozdiel od Mira Čuridla alias Kodikiho, ktorý hopsal celý čas počas performance Nikolasovej crew, aby vzápätí plynule preskočil na stage, kde predviedol svoj bláznivý a hyperaktívny set. Ak môžem použiť slovo energický, tak taký jeho koncert plný zlomených beatov a až iracionálnych zvratov bol. Nech žije hudba! Viete, čo mám na mysli… Kodiki jednoducho stelesňuje radosť zo živého hrania.

Samurai music, sound dizajn z Budapešti aj démoni Nílu

Po desiatej sa dianie presúva do temnej pivnice renesančnej pamiatky s pôvodom v stredoveku. Noc otvára Alica Volf, v Bratislave žijúca hudobníčka a dídžejka, obľubujúca temnú a experimentálnejšiu stranu hudby. Ak hrala industriálne techno, vždy si dala záležať, aby to neznelo ako klišé dominujúce väčšine klubov. Vo svojej tvorbe mieša prvky breakcore, jungle a v súčasnosti sa nechala uniesť prúdom tzv. samurai music. Ak vás tento exotický názov pre hudobný žáner zaujal, vygooglite si, čo znamená a ako znie. Nič tým nepokazíte a rozšírite si obzory. 

Maďarský projekt CRRNT vo svojej sound-dizajnovej šou miesi množstvo žánrov, ktoré umne spája do členitej a širokospektrálnej koláže. Unesie vás na trip plný adventúr, arkád a levelov. Chvíľu hard a chvíľu dreamy.

Veľmi prísna fáza piatkového večera nastala pri temných a pulzujúcich minimalistických groovoch v podaní Authentic Plastic, projektu, ktorý reprezentuje klubový underground z východnej Afriky. Svojou činnosťou zohrali významnú úlohu pri formovaní ugandskej queer scény a tamojšia vláda ich označila za démona Nílu, pričom ich sledovala polícia.

Do ranných hodín nasledoval pre účastníkov maratón klubových rytmov a žánrov. Hrali DJ Boss, DomiZako a Sono Soma b2b Microchic.

Piatok začína gastrozážitkom

Prebúdzame sa u kamoša Stenlyho na jeho rezidencii v Radošine. Pri pohľade z okna sa nám núka výhľad na čriedu muflónov, ktoré sú súčasťou jeho panstva. Malé raňajky, sprcha, taxík a obed v peknej lesnej reštaurácii s najhoršou obsluhou na svete. Obsluhou tak zlou, že by tam ľudia mali chodiť kvôli nej, pretože to bolo tak absurdné, až to bolo zábavné. Svojou dobrou náladou sme doslova riskovali nežiadúce ingrediencie v našich jedlách, no nakoniec všetko dobre dopadlo a vyrazili sme na festival. 

Unplugged folková gitara, trap, autotune a kamošenie

Z diaľky vidíme kráčať smerom k nám Dominika Proka, ktorého gear spočíva v jednej akustickej gitare. Asi o pol hodinu ju vyberie z púzdra a priamo v parku pod starými stromami na trávniku odohrá svoj absolútny unplugged, obkolesený húfom fanúšikov. Príjemný zážitok ako vždy, keď Proky hrá. Po jeho koncerte stretávame Mateja alias Eduvho Syna, pijeme pivo a filozofujeme o vzduchoprázdne. Matej mi púšťa z telefónu svoje nové demá, ktoré znejú gitarovo a punkovo, vraví, že kašle na rap a smeje sa. Asi mu je dobre. Edúv Syn neskôr vo vnútornom stejdži odohrá svoj štandardný rap gig ako jeden z headlinerov Halpu. Jeho texty už ľudia prítomní na koncerte poznajú naspamäť. 

Moja festivalová sobota sa skončila na koncerte skvelých Toyota Vangelis zo susednej Českej republiky. Autotune, melanchólia cez tanečné beaty, popová melodika verzus klubový sound a mágia vysielaná do letnej noci. Veľká časť môjho festivalového života spočívala v socializácii, no bohatý hudobný program festivalu Halp pokračoval do ranných hodín, podobne ako počas piatku.

Autor: Renat Khallo

Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.