Zmeny spevákov hardcorová scéna neznáša dobre. Vlastne nie, inak. Zmeny spevákov hardcorová scéna neznáša. Rýchlopalná zbraň značky Ignite bola minulý štvrtok v bratislavskom Pink Whale oskúšať, ako novú zostavu príjme lokálne publikum, ktoré túto kapelu nevidelo prvýkrát.
Pre partičku z Orange County však podobný otras nebol ničím novým. Už v roku 2010 pôvodný spevák Zoli Téglás posilnil skatepunkový kolos Pennywise po odchode ich pôvodného speváka Jima Lindberga a Ignite si namiesto hľadania náhrady dali pauzu. Vrátil sa v roku 2014, piaty album A War Against You vyšiel o necelé dva roky neskôr. Aj napriek pomerne rezervovaným recenziám nahrávky sa celá scéna tešila návratu ich obľúbencov, nakoniec však Zoli v roku 2019 z kapely odišiel úplne.
Otočme ale chronológiu večera správnym smerom a začnime domácim predskokanom. Me Against All je organizmom, ktorého zrod bol hnojený existenciou v malej provincii. Všetci z kapely už predtým niekde hrali a podaktorí dokonca v spoločných projektoch. Samotný frontman Džuze aj s gitaristom Ferom to od roku 1998 ťahali v petržalskej punkovej lokálke Bez Efektu.
Ferovi sa neskôr pošťastilo pozície v hardcorovej legende Abhorrence, no keď sa pred desiatimi rokmi formovala zostava, s ktorou si Džuze plnil túžbu spraviť slovenský ekvivalent kombinácie agresívnych zvukov kapiel ako Gallows, Every Time I Die či Only Crime, Fero nesmel chýbať. Ďalšími dvoma členmi sú basák Noro a bubeník René, ktorí takisto nie sú v scéne žiadnymi kojencami a svoje zručnosti majú dávno zbrúsené v množstve iných projektov. Potvrdili to aj vo štvrtok vynikajúcim koncertným výkonom a skvelými skladbami. Ak si niekto momentálne zaslúži predkapelovať hardcorovej ikone, ako je Ignite, sú to práve Me Against All.
Najnovší, eponymný album Ignite z roku 2022 produkoval top producent žánru Cameron Webb, vyšiel na nemeckom vykričanom labeli Century Media a môžme ho jednoznačne označiť visačkou "instant classic".
Nie, nič nové tam nenájdete. Nie, kapela nezmenila štýl. A áno, spev Eliho Santanu, ktorý do kapely nastúpil pred piatimi rokmi, sa až príliš ponáša na heavymetalový "ziapák" pôvodného speváka. Recept na nudu? Jedine, ak by ste necítili to, že album prináša náklad osviežujúcich skladieb, ktoré sa dajú počúvať aj niekoľkokrát za sebou. Jav v tejto dobe už tak často nevídaný, ktorý môže pripomínať prvotnú eufóriu z obdobia, keď sme hyperaktívne vkladali nosiče do prehrávačov nevediac, čo nás čaká, a nakoniec sme aj tak radosťou chodili po plafóne.
Nové veci v setliste teda potešili, no najviac miesta si aj tak zaslúžila ich najsilnejšia nahrávka Our Darkest Days (2006) s bombami ako Bleeding, Poverty for All, Let it Burn či coververziou Sunday Bloody Sunday od U2.
"Pozrite sa, nám je jedno, či hráme veľké festivaly pred 50-tisíc ľuďmi alebo v klube pre 50. To, že môžeme naďalej cestovať, hrať a zdieľať s vami toto všetko, si navždy vážime," nechal sa počuť basgitarista Brett Rasmussen, čím zároveň slušne poukázal na dosť slabú účasť.
Dôležitejším faktorom zážitku je však atmosféra a energia – a v tomto smere Ignite aj po troch dekádach na scéne dokazujú dominanciu nad priestorom, v ktorom sa práve nachádzajú. Celé publikum bolo totiž od začiatku nalepené na kapele ako magnet a koncert bol mimoriadne kontaktný. Klasiky ako Veteran, Know Your History alebo Embrace takisto patrili k momentom, kedy spevák Eli nebol na vykričané časti skladieb sám a častokrát sa okolo jeho vytvorila pletienka ľudských tiel, aby mu s tým s urgenciou pomohli.
Chalaniská nakoniec pridávali. A čo iné čakať na záver ako emotívnu a prudko spevavú Better Days, počas ktorej členovia zostúpili z pódia a išli priamo medzi ľudí, aby pomohli spoločne vytvoriť dokonalé koncertné outro.
Možno by to "srdcobranie" bolo dobré nabudúce podporiť lepším promom, väčším záujmom okolia alebo celkovo pohotovejšou sebaosvetou. Jasné, nie sú to vianočné trhy, kde sa môžete krásne tlačiť a míňať ten nedostatok peňazí na punč, ani prekysnutý večer na bare, kde sa môže človek slastne sťažovať na to, čo si táto krajina spôsobuje sama, podvýživený prístup ku kultúre nevynímajúc.
Našťastie okrem toho, že na parkete bolo možné zbadať tváre domácej scény, podnikli výlet na koncert aj ľudia z Chorvátska či Maďarska, a to členov kalifornskej legendy aj napriek diétnemu počtu účastníkov zjavne vzalo za srdce. Takže kamoši z okolitých štátov, ďakujeme! Verím, že sa aj vďaka vám v Bratislave s Ignite ešte stretneme.
Pozrite si celý fotoreport z koncertu Ignite a Me Against All v Pink Whale
Autor: Branislav Vartovník
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.





