Miro Žbirka: Roky a dni je názov výstavy, ktorú vo štvrtok večer (2.2.) otvoril generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Panis a Katka Žbirková v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu. Názov dostala podľa tretieho radového Žbirkovho albumu Roky a dni z roku 1983. Fanúšikovia ju budú môcť navštíviť do 30. septembra.
Slávnostné otvorenie výstavy, ktorého sa zúčastnilo vyše 500 pozvaných hostí, bolo naozaj veľkolepé a jeho organizácia, za ktorou stojí energická Mekyho manželka Kateřina Žbirková, bola dokonalá. Jadrom vernisáže bol program zložený z príhovorov a hudobných vystúpení, ktorým sprevádzal známy rozhlasový moderátor Roman Bomboš.
V úvodnom príhovore generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea Branislava Panisa sa prítomní dozvedeli, že podnet inštalovať výstavu Miro Žbirka: Roky a dni na Bratislavskom hrade po jej skončení v českom hlavnom meste prišiel od Michala Lukeša, šéfa pražského Národního muzea, na ktorý reagoval bez dlhých úvah jednoznačným "áno". Sympatickým gestom boli slová vďaky vyslovené slovenskou ministerkou kultúry Natáliou Milanovou na adresu Katky Žbirkovej za to, "s akou oddanosťou, energiou a láskou šíri ďalej odkaz Mira Žbirku".
Búrlivým potleskom publikum privítalo legendu slovenskej populárnej hudby Janka Lehotského, ktorý tentoraz nezahral, hoci ho to podľa vlastných slov "ku klavíru stále priťahuje". Hudobník nezostal nič dlžný svojmu štýlu humoru, čo vyvolávalo u hostí srdečné ovácie. "Milí priatelia, som veľmi rád, že môžem pri tejto príležitosti otvárať, aj keď nemám kľúč, túto výstavu. Bol som prekvapený, lebo výstavy sú také aj také, ale toto je jedna špeciálna výstava, na ktorej som dokonca aj ja na fotografii, a to vďaka mojej milej Kataríne, ktorá mi umožnila toto všetko absolvovať, vrátane toho, že sa môžem znovu poprechádzať po pódiu. Inak, pódium nás sprevádzalo s Mekym veľmi dlho a teraz sa teším, že ho môžem aspoň takto pozdraviť, mám ho veľmi rád!"
Vystúpenia hudobných hostí, akými boli Katka Knechtová, David Kraus, Martha, či Mekyho londýnsky producent v štúdiách Abbey Road Rob Cass, sprevádzali traja hudobníci z Mekyho kapely – Honza Ponocný, Honza Horáček a Matyáš Vorda. Osobitne dojímavým bolo vystúpenie trojice talentovaných pražských chlapcov Queetles, ktorí s úprimným nadšením a pokorou hrajú Mekyho pesničky a prispievajú tak k zachovaniu jeho odkazu.
Výstava prišla na Bratislavský hrad z Prahy, kde ju od 20. októbra videli tisícky návštevníkov a získala si veľký ohlas. V Bratislave bude otvorená do 30. septembra. Architektom výstavy je český dizajnér Josef Tomšej, ktorý bol s výstavou v pražskom Národním muzeu, ktorá predchádzala tej bratislavskej, nadmieru spokojný. Dodal, že patrí k tým architektom, ktorí si čítajú knihy návštev, čo architekti bežne nerobia, aj z dôvodu, že bývajú plné hejtov. "Musím ale povedať, alebo si skôr polichotiť, že kniha návštev z Mekyho výstavy v Prahe bola plná samých pochvalných recenzií, takže som bol milo prekvapený," prezradil mi na vernisáži.
Viac ako 300 artefaktov na 28 paneloch mapuje cestu Mekyho Žbirku od prvých dní, kedy na lavičke na Račianskom mýte začala jeho kariéra: Napokon trvala úctyhodných viac ako 50 rokov a skončila nečakane 10. novembra 2021 jeho odchodom do muzikantského neba. Je usporiadaná chronologicky a odráža životný príbeh "nemoderného chalana" tak, ako ho popisuje v životopisnej knihe Zblízka jej autor a súčasne jeden z otcov výstavy Honza Vedral, ktorý na vernisáži tiež nechýbal.
Návštevníci výstavy si môžu prehliadnuť veci a relikvie zo Žbirkovho osobného aj profesijného života. Sú medzi nimi gramofón z mladosti, magnetofón Sonet Duo, oblečenie, kožená bunda, tenisky, ktoré nosil k obleku, či typické okuliare. Formou videoklipov a dokumentov prináša výstava aj prierez jeho tvorby. Záujemcovia si môžu audio stopy vypočuť cez slúchadlá a nebudú tak rušiť ostatných návštevníkov. K tomu bohatý obrazový materiál, dodnes nezverejnené fotografie, plagáty z koncertov, single, cédečka aj LP platne, ktoré vyšli u nás i v zahraničí.
Medzi exponátmi nechýba Zlatý slávik za rok 1982, ktorým Meky ako prvý spevák od roku 1967 prerušil zlatú šnúru Karla Gotta, či soška Anděla Českej akadémie populárnej hudby za Double Album. Špecialitou výstavy je elektrické piano, na ktorom spevák skladal piesne a odohral s ním aj svoju poslednú koncertnú šnúru. Návštevníci si môžu na tomto klávesovom nástroji aj zahrať. Nechýba ani LP platňa Sgt. Peppers Lonely Hearts Club Band skupiny Beatles, na ktorom má venovanie od Paula McCartneyho, ktoré získal počas jeho pražského koncertu v roku 2004, fotografia jeho rozhovoru na stretnutí s britskou kráľovnou Alžbetou II. pri jej návšteve Bratislavy v roku 2008 či pre Mekyho tak typické okuliare.
Katka Žbirková: Je to o Mekyho živote, ale aj svedectvo doby
Oproti pražskej výstave je tá na Bratislavskom hrade rozšírená o zaujímavé a menej alebo vôbec nepublikované historické snímky, ktorých autorom je Mekyho kamarát, spolužiak a dlhoročný dvorný fotograf Peter Procházka. "Poznali sme sa s Mekym niekedy od roku 1965. Hoci chodil o ročník nižšie, niečo nás k sebe pritiahlo ako satelity. Chodil som k nim domov počúvať hudbu na kotúčovom magnetofóne Sonet Duo. On preferoval The Beatles, ja zase The Rolling Stones. Bol už vtedy výrazná osobnosť. Mali sme jednu spoločnú 'obľúbenú' učiteľku, u ktorej sme boli obaja v nemilosti. Pokiaľ sa Mekymu nepáčili jej ideologické názory, nebál sa počas hodiny postaviť a povedať jej do očí, že nehovorí pravdu," takto si na Mekyho zaspomínal fotograf, ktorému prezývku "Stanley" vymyslel Mekyho starší brat Jason.
"Všetky tie predmety mi pripomínajú náš život s Mekym, pretože my sme boli 34 rokov manželia a poznali sme sa 38 rokov. Vidím v tom náš život. Veľmi veľa návštevníkov v Prahe mi hovorilo, že aj oni si do tohto projektu vložili svoj život. Je to nielen svedectvo o Mekyho živote, je to svedectvo doby. Ľudia tam nájdu niečo, čo im bolo blízke, čo sa nosilo, aké účesy sa nosili, aké boli hudobné nosiče, na čom si púšťali svojich obľúbených hudobníkov. Vidím v tom, ako ten čas plynie, ale i ako sa hudba vyvíjala a vyvíjala sa aj Mekyho hudba. To je výstava o človeku, ale aj o jeho pesničkách. A kým budú tie pesničky žiť, tak ten Meky tu bude stále," uviedla pre TASR manželka Katka Žbirková, autorka námetu a scenára výstavy.
"Tá výstava je chronologická, išli sme od tých najmladších po najstaršie práce a potom sme si povedali, že nechceme, aby tá výstava bola retrospektívna a spomienková, a po druhé, že nechceme, aby sa orientovala iba na oficiality typu album, ocenenie, album. Skrátka chceli sme medzi tie albumy, ktoré tam byť musia, dostať aj predmety a veci, ktoré s tým súvisia aj nesúvisia. Jedna z tých fáz výstavy mala byť i taká, že ukážeme aj zázemie, nielen platne," doplnil pre TASR architekt výstavy Josef Tomšej.
"Ak môžem hovoriť sám za seba, vždy som sa snažil napísať pesničku, ktorej by ľudia rozumeli na prvýkrát. Nie je to jednoduché, lebo ten jazyk musel byť zrozumiteľný. Myslím si, že toto sa darilo Mekymu veľmi excelentne – napísať pesničku, ktorá je pochopiteľná, zrozumiteľná a zapamätateľná," uviedol pre TASR Peter Nagy, ktorý si výstavu nenechal ujsť spolu so svojím kapelníkom a bubeníkom skupiny Indigo Mirom Okáľom.
Ak sme v našej novembrovej reportáži z Mekyho tribute koncertov konštatovali, že predchádzajúci rok bol vďaka mnohým udalostiam spojeným s jeho menom a hudbou "bez Mekyho a predsa s ním", aj aktuálny rok by mal prebiehať v tejto línii. Otvorenie výstavy Roky a dni na Bratislavskom hrade je len začiatkom, po ktorom prídu ďalšie prekvapenia. Už začiatkom marca sa môžeme tešiť na album doteraz nevydaných piesní skupiny Modus z obdobia štartu jej najslávnejšej éry, na ktorých sa nemalou mierou podieľal aj Meky Žbirka.
Text: Ivan Straka + TASR