Informácie o kompletne vypredanom sektore na státie sa internetom začali šíriť pár dní pred premiérou Slipknot na Slovensku. A to už som len uznanlivo kýval hlavou, pretože bolo jasné, že nebude hanba. Práve naopak, všetko nasvedčuje tomu, že metal má u nás na ružiach ustlané.
Napríklad Korn, Judas Priest so Saxonom v NTC alebo Helloween s Hammerfall vo Zvolenskej Slatine. Všetko to boli koncerty s niekoľkotisícovou kapacitou a všetky praskali vo švíkoch. Korunu tomu dal ten včerajší, ktorý sa uskutočnil na zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave a Slipknot spolu s Jinjer ho zaplnili takmer po strop.
Kapelu sledujem odkedy som videl prvý promostĺpček avizujúci ich eponymný debutový album. Z fotky na mňa pozeralo deväťčlenné zoskupenie v červených kombinézach a šialených maskách, ktorých identita bola vtedy neznáma a v texte svietilo meno Ross Robinson (producent). Album po hudobnej stránke potvrdil moje nadšenie z vizuálnej identity a prezentácie kapely.
Zrodil sa fenomén, ktorému v začiatkoch len málokto veril, že by to niekam dotiahol a vydržal pri živote zhruba štvrťstoročie. Dôležité je, že projektu veril najmä jeho kapelník a perkusionista Shawn "Clown" Crahan, ktorý sa už pri podpise zmluvy s Roadrunner Records spýtal vtedajšieho šéfa A&R oddelenia, aký je to pocit, podpísať svojho prvého multiplatinového umelca. Vtedy sa to mohlo zdať ako sebavedomý žart, Clown sa však nemýlil. Prvá platina za predaje debutu prišla ešte pred vydaním brutánej dvojky Iowa (2001) a potom už nikto nepochyboval.
Zdroj: Branislav VartovníkSlipknot zmenili pravidlá hry na viacerých frontoch. Prepašovať také kvantá death metalu, satanskej symboliky a drsne priamočiarých textov do vtedy už mainstreamového nu-metalu a dosiahnuť s týmto neuveriteľným mixom multiplatinové predaje sa nepodarilo nikomu inému. No a potom sú tu ich živé vystúpenia, ktoré pri počte členov kapely a ich nasadením, hraničia s popieraním fyzikálnych zákonov. Kto ich zažil, vie o čom hovorím. Už niekoľkokrát som mal to štastie a aj preto som sa tešil, že si to zopakujem. Dokonca premiérovo na domácej pôde pred takmer vypredaným zimným štadiónom.
Jinjer rastie ako z vody
Hodinu pred začiatkom koncertu by ste na námestí pred štadiónom márne hľadali niekoho bez trička Slipknot. Členská základňa priaznivcov v predpísanom dress code je dnes už viacgeneračná. Boli tu rodičia, čo zobrali svoje deti a rovnako aj boli tu deti, čo zobrali svojich rodičov. Všetci sa v dobrej nálade a s rovnakým cieľom pomaly presúvali do sály. Dostal som sa tam tesne pred začiatkom predskokanov Jinjer.
Sympatické kvarteto z Ukrajiny som mal možnosť vidieť predtým v klube Randal, neskôr vo väčšom MMC a včera na zimnom štadióne. Takto by sa v stručnosti dal zhrnúť vývoj a smerovanie Jinjer a treba povedať, že zaslúžene. Napriek nie úplne ľahko stráviteľnej tvorbe sa vytrvalým koncertovaním dostali do prvej ligy a na hlavné pódiá najväčších festivalov.
Zdroj: Branislav VartovníkS minimalistickým setupom počas 45-minút predviedli mix progresívneho death coru meshuggovského typu s melodickými refrénmi a miestami až ambientnými pasážami a publikum očarili. Nebýva zvykom, aby bola sála zaplnená už počas predkapely, no Jinjer mali veľmi slušný kotol a spätná väzba od ľudí bola naozaj viac ako vrúcna a hlasná.
Samozrejme, najvýraznejšou postavou kapely je šarmantná speváčka Tatiana Shmailyuk. Ladné tanečné kroky striedala s brutálnym headbangom rovnako prirodzene ako zverský rev v slohách s melodickým spevom v refrénoch. Nepíše sa mi to ľahko, ale vzhľadom na spomínaný minimalistický setup mali zvukovo navrch oproti hlavnej hviezde večera, ktorej blížiaci sa nástup signalizovalo zahalenie pódia do obrovskej plachty s logom Slipknot hneď po skončení Jinjer.
Zdroj: Branislav VartovníkGet behind me Satan and push!
Intrá, či už tie na albume alebo pred koncertom, sú jednou z najsilnejších stránok Slipknot. Inak tomu nebolo ani teraz. Presne o 21:00 sa v sále zhaslo a sálou sa rozoznela klasika od AC/DC For those about to rock, we salute you, krásna pocta všetkým návštevníkom a zároveň skúška výdrže smartfónových kameramanov, ktorí to vzdávali zhruba po prvom refréne, keďže pódium zostávalo stále zahalené plachtou. Ruky sa opäť dvihli pri ďalšej, vtipnej klasike od Billie Jo Spears z roku 1968 s názvom Get behind me Satan and push. Prvý refrén ich znova preriedil a pri tom druhom, keď sa platňa "prekvapivo" zasekla pri slove "sejtn, sejtn, sejtn, sejtn..." bolo úplne jasné, čo bude nasledovať.
Disasterpiece je jednou z najbrutálnejších skladieb v katalógu kapely a na štart koncertu ako stvorená. Úvodné škrípanie gitár Micka Thomsona a Jima Roota spolu so zlovestným rehotom speváka Coreyho Taylora nasledované groovy nakladačkou kompletného ansámblu, zatiaľ stále ešte za plachtou postavila celý štadión na nohy.
Zdroj: Branislav VartovníkS prvou explóziou padá plachta a nastáva totálne šialenstvo, na pódiu aj pod ním. Efektný a po vizuálnej stránke dokonalý nástup zatienil chaotický zvuk, ktorý sa podarilo ako-tak dostať pod kontrolu až pri štvrtej skladbe. Slipknot sa proste nekamaráti so zimnými štadiómni a ich natlakovanej a neskutočne hlučnej produkcii pristane viac, keď sa neodráža od plechových a betónových stien.
Väčšine publika to však očividne neprekážalo a musím povedať, že tiež uprednostňujem hlučnosť pred konkrétnosťou, ak je cenou za konkrétnosť aj možnosť vypočuť si rozhovory všetkých ľudí stojacich okolo mňa, čo sa žiaľ deje už celkom pravidelne. Tuto nič také nehrozilo, Slipknot sa podobne ako The Prodigy neboja vytočiť hlasitosť kam sa až dá a mne zvoní v ušiach ešte teraz.
Nasledujúca Wait And Bleed je singlom, ktorým to celé začalo a jeho opätovné zaradenie na setlist rozospievalo nadšený dav. All Out Life je skôr záležitosť pre skutočných znalcov, keďže skladba vyšla samostatne a nenachádza sa na žiadnom albume, čo je veľká škoda, pretože ide o naozaj podarenú záležitosť.
O jedného menej
Vzhľadom na početnosť kapely vždy chvíľu trvá, kým sa zorientujem na pódiu, pretože bolo zvykom, že členovia sa pohybujú rýchlo a všade. Prázdna sada perkusií po celé tri pesničky však dávala tušiť, že niečo nie je v poriadku a slová frontmana Coreyho Taylora to aj potvrdili. Michael Pfaff a.k.a. Tortilla Man, ktorého identitu kapela oficiálne potvrdila až v marci 2022 mal žiaľ pozitívny výsledok testu na Covid a z tohto dôvodu nemohol vystúpiť.
Mlátenie do pivných sudov mal teda po celý večer plne v komptencii Shawn "Clown" Crahan. Tomu v minulosti zvykol vypomáhať DJ Sid Wilson, známy svojimi kaskadérskymi kúskami, ktorého na jednom z turné priviedli k zlomeným pätám. Tentokrát sa rozhodol si veci skomplikovať novým kostýmom. Nielenže si musel neustále jednou rukou pridŕžať kapucňu na robotickej hlave, ešte si pod pazuchou nosil aj druhú hlavu, ktorá čuduj sa svete rozprávala a spievala texty.
So Sulfur a nasledujúcim hitom Before I Forget prišlo aj túžobne očakávané zlepšenie zvuku. Kedže vydanie nového albumu The End (So Far), ktorý bude vstupom do novej kapitoly a nie zánikom kapely, ako to vlastnými slovami na koncerte potvrdil Corey Taylor, je naplánované na september, nejaká ochutnávka bola žiadúca. Na výber bolo z dvoch zatiaľ zverejnených singlov The Chapeltown Rag a The Dying Song (Time To Sing), ku ktorému už stihli natočiť aj podarený videoklip. Na moje potešenie voľba padla na druhý a podľa mňa aj lepší z nich, ktorý mal svoju live premiéru len pred pár dňami na koncerte v Prahe.
Zdroj: Branislav VartovníkKeď sa sen stane skutočnosťou
S Dead Memories sme sa už druhýkrát vrátili k albumu All Hope Is Gone (2008). Ten bol posledným, čo kapela nahrala v pôvodnej zostave pred tragickým úmrtím jedného zo zakladajúcich členov, basgitaristu Paula Graya. Toto obrovské nešťastie umocnili ešte zdravotné problémy zázračného bubeníka Joeyho Jordissona a jeho odchod z kapely. Dlhšie sa špekulovalo, čo bude so Slipknot ďalej a kto bude náhradou za túto naozaj citeľnú stratu, keďže obaja patrili k hlavným skladateľom.
Zdroj: Branislav VartovníkNakoniec ustáli aj túto neľahkú skúšku a basgitaru dnes obsluhuje Alessandro Venturella a mladý bubeník Jay Weinberg, syn Maxa Weinberga, ktorý je bubeníkom Brucea Springsteena. Práve otec Jayovi zabezpečili prvú návštevu zákulisia koncertu jeho najobľúbenejšej kapely Slipknot, keď mal ešte 12 rokov. Keď mu o 10 rokov neskôr hovoril, že ho do kapely zobrali, čím sa mu splnil sen, nechcel mu veriť. Každopádne Jay je už osem rokov pevnou súčasťou Slipknot a môj názor je, že (spolu s producentom a zvukovým inžinierom Gregom Fiedelmanom, ktorý to isté spravil aj pre Metallicu) svojím štýlom hry kapelu zachránil a veľmi dôstojne nadviazal na umenie svojho predchodcu.
Unsainted je toho dôkazom a reakcie fanúšikov takisto. The Heretic Anthem, Psychosocial a Duality patria k stálym bodom programu a niet sa čomu čudovať, keďže takmer všetci prítomní spievali s Coreym všetko od slova do slova. Ultrabrutálna Custer s refrenóm huckajúcim na "cut, cut, cut me up and f*ck, f*ck, f*ck me up" rozbehla najpekelnejší a najmasovejší odzemok, aký som kedy v živote videl. To však bola len príprava na Spit It Out.
Zdroj: Branislav VartovníkVrátime sa!
Kto už niekedy videl živé prevedenie tejto skladby, tak vedel, že si bude potrebné sadnúť na zem a na pokyn "jump the f*ck up" vyskočiť a pokračovať v odzemkovom bláznení. Očividne s tým majú skúsenosť asi všetci, čo boli na ploche, pretože publikum poslušne sedelo ešte pred Coreyho výzvou. Naozaj neskutočný zážitok. Celkovo chémia medzi kapelou a publikom bola počas celého večeru magická, Corey nešetril chválou na slovenských fanúšikov a všetkých nás opakovane utvrdzoval, že sme súčasťou ich rodiny a určite sa k nám vrátia.
Po tomto šialenstve sa kapela rozlúčila a publikum začalo orodovať o prídavok. Okrem tradičného skandovania mena kapely prišli s ,pre mňa, novinkou, a síce zasvietenými batérkami na smartphonoch. Vo finále to seriózne osvetlilo celý štadión a v úžase ostali aj zvukári kapely, ktorí si tento jav fotili. Z romantického snívania nás vytrhli prvé zvuky intra 515, ktorý je skôr soundtrackom ku pobytu v mučiarni.
Zdroj: Branislav VartovníkPo ňom nemohlo nasledovať nič iné ako People=Shit a celý koncert uzavreli hymnickou Surfacing. Slipknot dohrmel a členovia kapely sa ešte lúčili s vďačným publikom rozdávaním brnkátok a paličiek za zvuku skladby ’Til We Die, ktorá poslúžila ako outro.
Stále je pre mňa neuveriteľné, že po dlhých dvoch rokoch pandemickej prestávky, ktorá preskúšala aj naše peňaženky sa v relatívne krátkom čase po sebe naplnilo toľko metalových koncertov. Ak je to znamením toho, o aké koncerty bude u nás v budúcnosti záujem, čakajú nás svetlé časy, minimálne po hudobnej stránke.
Kto sa dočítal až sem, zaslúži si vtipné video, ktoré zobrazuje, ako to asi vyzeralo v začiatkoch kapely z pohľadu zvukára:
Setlist Slipknot:
For Those About To Rock (We Salute You) Get Behind Me Satan And Push
1. Disasterpiece
2. Wait And Bleed
3. All Out Life
4. Sulfur
5. Before I Forget
6. The Dying Song (Time To Sing)
7. Dead Memories
8. Unsainted
9. The Heretic Anthem
10. Psychosocial
11. Duality
12. Custer
13. Spit It Out
14. People = Shit
15. Surfacing
Til We Die
Autor: Tomáš Danišovič
Súvisiaci interpreti: Slipknot
