Keď sa na koncerte sedí, nemusí to automaticky znamenať len vážnu hudbu. Najmä ak vystupuje Apparat, treba očakávať aj elektroniku - a výsledok je dokonalý.
Predskokanom bol ďalší známy Berlínčan, DJ Marco Haas alias T. Raumschmiere, zakladateľ labelu Shitkatapult, na ktorom vydával aj Apparat. Ako T. Raumschmiere vydal 30. októbra svoj tretí, rovnomenný album. Publiku nadelil energický, približne polhodinový set na pomedzí elektropopu, techna a punku.
Potme sa počúva najlepšie
Potom sa v sále zotmelo a tak to zostalo počas celého koncertu Apparat. Škoda svietiaceho baru v zadnej časti miestnosti, inak by tma bola úplná a dokonalá. Temnota nechala vyniknúť vizualizáciám, ktoré boli občas farebné, ale prevažne v sivej farbe a jej mnohých odtieňoch. Vizualizácie vznikali priamo na pódiu s pomocou zložitého projektora. Pri viacerých skladbách mali vizuály hudobnú tematiku, napríklad červené čiary na modrom pozadí pripomínali (a aj sa hýbali ako) struny gitary, na ktorú hral Sasha, a podstatne prispeli k silnej atmosfére.
Šestica umelcov na pódiu okrem notebookov a niekoľkých syntetizátorov "obsluhovala" aj klávesy, gitaru, husle a violončelo. Magická bola najmä kombinácia slákov a elektroniky, ktorá je v poslednej dobe typickým znakom Apparatovej tvorby. Väčšina skladieb z 90-minútového setu tvorila malý samostatný opus, ktorý často začínal jemnou sláčikovou hudbou a končil brutálnym elektronickým infernom aj s apokalyptickými svetelnými efektmi.
Pozrite si viac fotografií z koncertu
Na elektroniku do divadla
Prevažná časť koncertu bola inštrumentálna a bolo úžasné pozorovať, ako si celá zostava vystúpenie užíva. Sascha Ring sa spokojne usmieval a kapela ako celok funguje výborne. Okrem inštrumentálnych soundtrackových či divadelných skladieb zaznelo aj niekoľko spievaných piesní, napríklad Light On či A Violent Sky (obe z albumu Krieg und Frieden (Music for Theatre) z roku 2013).
Po koncerte sa niektorí návštevníci sťažovali na sedenie, ktoré bolo podmienkou zo strany kapely. Je pravda, že pri rýchlejších pasážach bolo náročné obsedieť, väčšinu času však pozorný poslucháč (a divák) strávil akoby v sústredenom tranze, vyvolanom sugestívnou kombináciou tmy, pulzujúcich zábleskov svetla a podmanivej hudby. Obecenstvo sa našťastie počas koncertu zdržalo komentárov, neustále otváranie dverí na chodbu však bolo dostatočne rušivé. Takéto vystúpenie by si rozhodne zaslúžilo priestor lepšie "izolovaný" od okolitého sveta.
Napriek tomu však magická bublina nepraskla a kapela po odchode a búrlivom potlesku pridala ešte tri skladby. Nechýbala ani nádherná Ash/Black Veil z albumu The Devil's Walk (2011). Silný zážitok podporil aj kvalitný zvuk. "Standing ovation" od vypredaného MMC tak bolo zaslúžené do posledného tlesknutia.
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Martina Mlčúchová - www.mmmusicphoto.com