Britskí Lamb včera v bratislavskom Majestic Music Clube predstavili svoj aktuálny, šiesty album Backspace Unwind. Po emóciami nabitom koncerte prišli medzi ľudí, do úmoru podpisovali tričká, CDčka či vinyly a fotili sa s nadšenými fanúšikmi.
Predkapela The Ramona Flowers nie je fanúšikom Lamb neznáma, na turné ich sprevádzala už pred dvoma rokmi v brnianskom klube Fléda. Bristolskí hudobníci sú chránencami producenta Andyho Barlowa, ktorý sa na ich tohtoročnom debutovom albume Dismantle and Rebuild podieľal aj autorsky. Jeho typickú elektroniku však z ich tvorby veľmi nepočuť, sú skôr rockoví. Andy "svojich" podporil aj tesne pred vlastným vystúpením. Pokrikoval, poskakoval v prvých radoch a odfotil sa s fanúšikmi, ktorí si ho stihli všimnúť.
Majestic Music Club bol príjemne plný už od začiatku. The Ramona Flowers zahrali niekoľko skladieb z nového albumu, predstavili aj aktuálny singel Skeleton Key. Okrem drnčivého nazvučenia pod pódiom ich šou vlastne nemožno nič vytknúť. "Predskakovať" Lamb je ťažká úloha, zvládli ju veľmi dobre a možno raz budú mať aj hit.
Andy Barlow - producent a zároveň najväčší fanúšik The Ramona Flowers
Pódiová chémia funguje
Lamb sú vlastne trio. V zostave Lou Rhodes za mikrofónom, Andy Barlow za klávesami a Jon Thorne na basgitare a kontrabase prišli aj do Bratislavy. Hoci to po vydaní štvrtého albumu vyzeralo, že Andy a Lou pôjdu definitívne každý svojou cestou, dnes je pódiová chémia opäť v poriadku.
Lou Rhodes s každým vystúpením prináša dokonalejší "kostým" - tentoraz dlhé biele šaty v antickom štýle, ktoré podčiarkli jej krehkosť, vrodenú eleganciu a elfiu podstatu. Zadná časť šiat sa vďaka prúdeniu vzduchu neustále vlnila a v kombinácii s vhodným osvetlením to celé pôsobilo veľmi efektne. Lou sa netlačí do popredia, a ani nemusí - dostanú ju tam jej úžasný hlas a vyžarovanie. Pri pohľade zblízka sa človeku nechce veriť, že táto éterická dáma má už 50 rokov.
Chlapčensky pôsobiaci Andy Barlow má na svedomí elektronickú výstavbu a živelnosť skladieb. Prispieva svojou dravosťou a záplavou pozitívnej energie. Je rád stredobodom pozornosti, nebráni sa kontaktu s publikom "telo na telo" a jeho typickým znakom je "ruka hore". Keď si myslíte, že ste už minimálne na týžden dorozprávali, vytiahne z vášho ochrípnutého hrdla ešte jeden oslavný výkrik. Po prvom prídavku zliezol takmer medzi ľudí, podával si s nimi ruky a šíril nadšenie a ľudské teplo. Možno tým kompenzuje trochu chladnú Lou, ktorá je na pódiu aj mimo neho akási nadpozemská.
Jon Thorne utrpel pri nedávnom vystúpení v Brightone zlomeninu nohy, koncert dohral doslova "na chrbte" a turné absolvuje na barlách. To mu však nebráni podávať typicky absolútny výkon – je odovzdaný hudbe, tancuje, máva slákom zvláštneho kontrabasu na dlhej nôžke a robí neopísateľné grimasy. Jon je proste pankáč par excellence – a navyše s pozitívnou energiou.
Lamb v Bratislave - viac fotiek
Až keď zlyhá technika, ukáže sa, kto je pán
Chvíľkový výpadok počítača už pri druhej skladbe We Fall in Love si vyžiadal miernu zmenu setlistu, ale Lamb to zvládli výborne a Lou s Jonom predviedli takmer unplugged verziu Lullaby. Tohtoročný singel We Fall in Love sme si nakoniec vypočuli celý medzi prídavkami, pretože Lamb ho hrajú veľmi radi a Andy bol z technického zlyhania dosť nešťastný.
Zaznela väčšina skladieb z aktuálneho albumu Backspace Unwind – dynamické In Binary, Seven Sails a rovnomenná Backspace Unwind, aj pomalšie a temnejšie As Satellites Go By, Nobody Else či What Makes Us Human. Samozrejme, nechýbali najväčšie hity. Gorecki, Trans Fatty Acid a What Sound sú stále rovnako silné a možno aj silnejšie, ako novšie skladby. (Kapely starnú – alebo žeby sme to my, poslucháči, starli?)
Pri óde na lásku Gabriel nezostalo žiadne oko suché, zážitok mi však trochu pokazil Andy, keď ku koncu intímnej skladby vyzval na tlieskanie do rytmu (a keď sa niečo ozve z pódia, Slováci väčšinou poslúchnu). Atmosféru podčiarkla aj výborná práca so svetlami, a záverečná Trans Fatty Acid s apokalyptickým úvodom bola lahodnou zmesou hluku, tmy a svetelných zábleskov, v ktorej ste mohli nechať zo seba opadnúť úplne všetko.
Dve rečnícke otázky
Dobre zorganizovaný a nepreplnený, ale ani návštevne nepoddimenzovaný koncert poteší. Ako veľký hudobný fanúšik sa však zakaždým sama seba pýtam, načo chodia na koncerty (a do druhého radu) ľudia, ktorí buď celý čas rozprávajú (lepší prípad), alebo v opojení intoxikantom nerozlišujú, či sú na rockovom lete na niektorej slovenskej priehrade alebo na klubovom koncerte elektronickej kapely. Môj top zážitok doteraz predstavuje mládenec, ktorý počas najtichšej pasáže teniskami mľaskavo testoval lepkavosť podlahy (true story). Takýchto ľudí prosím, aby zostali doma, alebo aspoň ďaleko odo mňa.
Po vystúpení kapely ako Lamb by sa zišla afterparty, na ktorej by rozcítení fanúšikovia mohli absolvovať bezbolestný prechod z koncertnej eufórie do reality. Predvianočné obdobie je síce plné a je si z čoho vyberať, ale myslím, že vo štvrtok by sa malá afterka v niektorom z nemnohých kvalitných bratislavských klubov uživila.
Pozrite si celý fotoreport Martiny Mlčúchovej
Setlist koncertu Lamb v Bratislave:
(MMC, 4.12.2014)
1. In Binary
2. We Fall in Love (nedokončená)
3. Lullaby
4. Butterfly Effect
5. Little Things
6. As Satellites Go By
7. Backspace Unwind
8. What Makes Us Human
9. Doves & Ravens
10. Strong The Root
11. Gabriel
12. Nobody Else
13. B-Line
14. Seven Sails
Prídavky:
15. What Sound
16. We Fall in Love
17. Gorecki
18. Trans Fatty Acid
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Martina Mlčúchová
Súvisiaci interpreti: Lamb