Ďalší piatok priniesol ďalší výborný koncert v bratislavskom Kácečku. Po Katarzii a Boy Wonderovi sa pre mňa trojtýždnie live actov v tomto klube zavŕšilo dvojkoncertom Vojtika a českých Bert & Friends. Tí sa prišli ukázať so svojím minuloročným albumom České moře, ktorý je aktuálne nominovaný na ceny Českej hudobnej akadémie Anděl. Ak by ste čakali, že to bude tak maximálne za vtipný videoklip, nie je tomu tak. Ide o naozaj silnú kategóriu Skupina roka (v konkurencii s Monkey Business a Prago Union) a... OK, aj o ten videoklip.

Vojtik má napriek relatívne krátkemu pôsobeniu na hudobnej scéne na konte už dva albumy – Kvety z Podpoľania (2023) a Messiash IX (2024) – a jedno EP Dopamind (2024). Jeho šou by tak mohla byť dlhšia, no v Kácečku pobudol na pódiu len okolo 45 minút. Napriek "predskokanskému" slotu však pritiahol značný počet fanúšikov, ktorí jeho texty poznajú naspamäť.

Talentovaný umelec, každým "coulem" popierajúci steretoypizovanú predstavu urasteného Detvanca v krátkej halene, je v zmysle regionálnej tradície tiež ochotný obnažiť sa. Robí to však súčasným verbálnym a vizuálnym jazykom, a kto by si myslel, že je to len artefakt, ktorý vyplynul z trendov, mýlil by sa. Vojtech Klinec, ako znie jeho občianske meno, vyštudoval hudobno-dramatický odbor a morfovanie jeho identít je typické pre počiatočné hľadanie si cesty samého k sebe. Cesty, ktorá nebola úplne ľahká, keďže jeho etnická a sexuálna príslušnosť až príliš okato patrili k minorite. To by však samé o sebe na úspech nestačilo – to najpodstatnejšie je jeho veľký performatívny, a hlavne spevácky potenciál, ktorý v ňom je a postupne pôsobivo rozkvitá.

Medzi pesničkami je to však stále trochu neistý 21-ročný chlapec s prekvapivo hrubším hlasom k svojej krehkej postave, jemne pojašený v organizovaní si publika, no pri speve vám v niektorých polohách doslova vyrazí dych. Veľmi sa mi páči jeho swingová, tak trochu sinatrovská poloha, ktorá je výrazná najmä v piesni Love Handles. Takto zaspievaný album by bol podľa môjho názoru silným komerčným prekvapením, ale som si takmer stopercentne istý, že Vojtik má túto polohu len na dofarbenie pestrosti svojho prejavu. Škoda len, že to bolo vystúpenie s reprodukovanými podmazmi, ktorý si navyše aj sám obsluhoval. (Pre ešte silnejší a stopercentne živý zážitok odporúčame navštíviť jeho koncert v duu s klaviristom Kevinom Gerhardom Lázokom, pozn. redakcie).

Mimochodom, Vojtik deň po koncerte vydal nový dvojsingel Óda na mladosť / Pán Napoleon, pričom najmä v prvej skladbe ukázal opäť úplne novú polohu svojej tvorby.

Z Bertovho hudobného vesmíru zaznelo všetko okrem Ejchuchu

Pokiaľ na koncert prišiel niekto nepobozkaný kontaktom s českým fenoménom Bert & Friends, zrejme ho zaujal obrí ananás v strede pódia, či v rohoch opreté nafukovačky a siluety paliem. Jemný gýč a lacná balkánska estetika, ktoré symbolizujú väčšinovú letnú dovolenkovú realitu česko-slovenských rodín, dokázali nechať zabudnúť na šeď vlastnú začiatkom roka v našich zemepisných šírkach a kapele, odetej v širokej farebnej palete, sa podarilo vytvoriť uvoľnenú atmosféru súzniacu s propagovaným albumom České moře.

Ľahkosť, nezaťaženosť realitou, zvuk čajok krákajúcich v pozadí, gradujúce "nanana" popevky a príjemne šibnuté názvy skladieb ako Svatý Retrievere, Superhad, Souhvězdí Blíženců či Funky planeta (A už jedu dál). Okrem noviniek odzneli všetky doterajšie piesne kapely – rovnako ako na novembrovom pražskom krste vo Fóre Karlín s výnimkou Ejchuchu. Škoda, k dovolenkovej téme by totiž sedela dokonale.

Bolo vidieť, že štvorica si koncert užíva, veď na turné sa vydala po dlhých troch rokoch. Chlapčenský šarm jej lídra Alberta Romanuttiho týmto medzičasom nijako neutrpel a skvelo fungovala celá kapela, kde na gitaru hrá napríklad aj Slovák Vladko Mikláš známy spoluprácou so Sisou Fehér na albume Bardo. Rovnako ako Vojtík, aj toto sú študovaní muzikanti a za fasádou naivného prejavu sa skrýva skutočne kvalitná hudba a koncertné prevedenie.

Nie je teda náhoda, že si ich všimla aj kritika českých hudobných cien Anděl, kde sa dostali až do finále v kategórii Skupina roka. Ich hudba je nadnášajúca v každom ročnom období, ale najlepšie zrejme súznie s festivalovým letom. Tak listujte v lineupoch a bežte si ich užiť!

Autor: Michal Húska