Slovenská šansoniérka Lucia Šoralová odohrala začiatkom apríla tri koncerty v rámci šnúry Stará láska Nerez a vy, na ktorom jej vypomohli legendárni českí muzikanti Zdeněk Vřešťál a Vít Sázavský. Zachytili sme ich v Historickej radnici v Košiciach, kde si vzácny nadhľad, textársky kumšt a pesničkársku pohodu prišlo vychutnať početné publikum.
La Alma dokáže bez úhony preplávať množstvom žánrov
Prepájanie dvoch rečí koncertu určite pridalo na šarmantnosti a k čistému šansónu pridali muzikanti kvalitnú porciu folku, temperamentného Balkánu, rómskej ponurosti a klezmeru. Skladby sa okrem žánrov markantne líšili aj tým, koho repertoár zdobili. Do "cudzích" dielní sa neprekvapivo načieralo po tradicionáloch. Zmagnetizovať sluch auditória sa protagonistke podarilo "cigánskym" žiaľom hneď v úvode a ďalších 90 minút sa obe strany priťahovali k sebe už len akosi samovoľne. Z podobného súdka kapela vytiahla aj úchvatnú pohrebnú pieseň, spopularizovanú Goranom Bregovičom. Doteraz ju zvykli hrať na začiatku, neskôr sa prepracovala až na záver, čo dramaturgicky sedí viac, keďže ide o jeden z vrcholov koncertu.
Zdroj: Peter KarackajFenomenálny Jaro Filip zložil pre svoju neter tri piesne. Alma Mater sa ako bonus objavila na Šoralovej debute, na koncerte dostala priestor Jesenná. "Málokedy sme ho vídavali, keďže takmer neustále pracoval. Raz, keď sme ako rodina boli spolu, zavolal s tým, že má pre mňa hotové skladby. Telefónne slúchadlo kolovalo ostošesť, každý ho chcel počuť. O týždeň nato zomrel. To bola jeho rozlúčka." Lucia tvrdí, že skladba sa podobá na slávnu Müllerovu "cigaretku", ale nebol by to Jaro, keby do nej neprepašoval originálne motívy, s ktorými sa výborne popasoval klavirista Martin Brunner. I nezabudnuteľné Čerešne vďaka improvizovaným vstupom chutili inak a znovu delikátne.
Nádych intímnosti si vyhradila podľa Lucie "svetovo najznámejšia skladba o láske", Bésame mucho, kde jej hlas vynikol so všetkými zakolísaniami i prechladeniami (časté odkašľávanie našťastie počuť nebolo), silou a originálnym zafarbením. Že menej je viac, sa potvrdilo nielen v osamotenej účasti kontrabasových tónov (Miloš Klápšte), ale i úspornom narábaní so spevom, ktorý zbytočne nezachádza do výšok a civilný prejav mu sedí ako uliaty. Osobitú úlohu v atmosfére koncertu zohrala temnejšia vec So Am I, vypožičaná od sestry Terézie. "Tá je ešte výhražnejšia než iné moje výhražné piesne. Nie nadarmo mi manžel hovorí 'výhrůžka z východu', aj keď som z Bratislavy. Napriek tomu mám niečo z naturelu východu." Výpožička od Hany Hegerovej Můj milý málo milý je naopak v porovnaní s predošlým kusom pôsobí ako balzam.
Hĺbavejšie námety jej sedia najviac
Speváčkin manžel Ondřej Soukup je nepriamo zodpovedný za vznik jednej z najpozitívnejších piesní Červená, ktorá zo zástupu hĺbavých kúskov vyčnieva. "Povedal mi, že napísať intelektuálne bláboly vie každý, ale urobiť jednoduchú, melodickú pesničku, ktorá sa zapáči všetkým, je skutočné umenie. Tak som odišla do spálne a po desiatich minútach bola na svete Červená," približuje Lucia Šoralová vznik skladby. Pochádza z jej zatiaľ posledného albumu O lásce, cti a kuráži (2012), na ktorom zhudobnila básne Michala Horáčka. Dostalo sa aj na titulnú skladbu a Kejklíři, u ktorých si dopasovanie slov do hudby vyžaduje precíznosť hodinára, čo platí aj o básni Vítězslava Nezvala Vřes. Smutný text Možnože zase získal vďaka akordeónu (Michal Mihok) optimistickejší hudobný kabát.
Mihokl sa činil ako znamenitý sólista, pravidelne skúšajúci možnosti nástroja. Jeho typicky šansónové sprievody sa často dostávali až kamsi k jazzovo hravým aranžmánom, rebelsky sa vymykajúcim harmónii s ostatnými nástrojmi. Bubeník Juraj Kuchárek síce pôsobil menej nápadne, pod kotol však prikladal presne podľa potreby. A bolo sa veru kam obracať, aby kvarteto stíhalo za nestarnúcimi českými matadormi, ktorí sa v Košiciach od roku 1986 ukázali už po neuveriteľný tridsiatyprvýkrát. Ak nás počty neklamú, Zdeněk Vřešťál a Vít Sázavský sú na východe Slovenska každý rok. Mne sa ich podarilo vidieť s Mariou Rottrovou a Katkou Koščovou, no nudiť som sa nestihol ani teraz, hoci pár Neřež-vecí je až notoricky známych.
K nim je nutné prirátať povinný Javor, mraziaci rovnako ako pred troma dekádami, Tisíc dnů mezi námi, Hladová zeď, v podaní Zuzany Navarovej známy čardáš Kytička či Pozdě na večeři. Navarová okrem Radůzy kedysi objavila aj Věru Bílú, od ktorej muselo zaznieť Já s tebou žít nebudu. Tú nedávno ako hudobnú pozvánku na turné priespievala práve Šoralová s Nerezákmi). "Věra pochádza z Rokycian, ktoré voláme Rocikány. Rómovia sú známi tým, že hrajú na ľahké doby - čím ťažšie by hrali, tým nižšie by boli podpory," spresnil Zdeněk Vřešťál. Úplný záver patril, ako inak, nesmrteľnej Somrkrálka Blues, podčiarkujúcej fakt, že nadhľad, ľahkosť a bezprostrednosť sú najsilnejšie zbrane českých muzikantov, ktoré im v žiadnom prípade nie je možné uprieť.
Lucia Šoralová si splnila ďalší sen a na aktuálnom turné jej garde robia hrdinovia z detstva, s ktorými na pódiu nachádza výbornú spoločnú reč. Páni z kapely Neřež dokázali jej ťažšie sólové skladby odľahčiť, speváčka naopak posunula české klasiky do komornejšej polohy. Výsledkom je prvotriedny mix vplyvov neriedenej kvality, kde je akákoľvek kategorizácia vzhľadom k interpretačným zručnostiam a overeným skúsenostiam zbytočná. Turné bude pokračovať koncom apríla koncertmi v Žiline, Poprade, Trnave, Nitre a Lučenci.
Autor: Marek Danko
Foto: Peter Karackaj
Súvisiaci interpreti: Lucia Šoralová, Nerez
