Legendárny putovný veľtrh a showcaseový festival world music a príbuzných žánrov WOMEX sa tentoraz konal od 23. do 27. októbra 2024 v britskom meste Manchester, kde si jeho návštevníci mohli vychutnať už 30. ročník tohto stretnutia milovníkov world music, ktorého súčasťou je posledných desať rokov i Slovensko.
Slovenská delegácia sa na WOMEX-e objavila po prvýkrát na jeseň 2015 v Budapešti, kde sa konalo prvé "východoeurópske" vydanie tohto podujatia. Pod hlavičkou Hudobného centra a čerstvo vzniknutej platformy World Music from Slovakia (WOMUSK) sa po prvýkrát otvoril slovenský stánok, premiérovo na veľtrhu účinkovala skupina zo Slovenska – Pacora Trio, a predstavili sme aj výberovku slovenskej hudby zaškatuľkovateľnej ako "world music".
Medzičasom ubehlo desať rokov, počas ktorých účinkovali na WOMEX-e ďalšie tri slovenské skupiny (Banda v roku 2017 v Katoviciach, Bashavel v rámci kovidového "online" vydania v roku 2020 a Júlia Kozáková v roku 2023), a do oficiálneho výberu sa dostal aj hudobný film – dokument Mareka Šulíka Ťažká duša (v Las Palmas v roku 2018). To sú úspechy, ktoré nám za také krátke obdobie môžu iné, aj väčšie krajiny, závidieť.
Zdroj: archív WMFBA
Jarmila Vlčková, Vladimír "Potkan" Potančok (ktorý je zároveň autorom tohto textu), Zuzana Žiaková a Ronald Hierweg mali tohto roku na starosti slovenský stánok na WOMEX-e a s ním súvisiace, zväčša príjemné povinnosti, to znamená komunikovať so zahraničnými delegátmi, ponúkať im slovenskú hudbu na nosičoch, či zisťovať možnosti koncertovania slovenských skupín na zahraničných festivaloch.
Tento rok na WOMEX prišlo spolu 2850 hudobných profesionálov zo 118 krajín sveta, vystúpilo 290 umelcov zo 45 krajín a predstavilo sa 738 spoločností v 246 výstavných stánkoch. Slovenský stánok sa nachádzal v blízkosti českého, maďarského a poľského, ale aj neďaleko ukrajinského, srbského či bulharského vo veľkej výstavnej hale Manchester Central (ktorá v rokoch 1880–1969 slúžila ako železničná stanica). Potešujúce bolo, že o návštevníkov v ňom nebola núdza, a väčšina z nich išla na istotu s konkrétnym návrhom, požiadavkou alebo jednoducho prišli pozdraviť našu delegáciu.
Takým návštevníkom bol aj milovník stredoeurópskej hudby a prvý britský fujarista Andrew Cronshaw, ktorý má za sebou niekoľko výletov na slovenské festivaly. Milý bol tiež minirozhovor so spevákom Lorinom Sklambergom z chýrnych The Klezmatics, ktorí sa chystajú na budúci rok osláviť 40. výročie kapely aj na európskom turné. Od Lorina som sa dozvedel, že kedysi dávno sa naučil zopár slovenských pesničiek od bývalej tanečnice z Lúčnice žijúcej v New Yorku. Zaujímavá je aj skúsenosť Erasma Tregliu, zakladateľa festivalu Zampogna v talianskom meste Maranola. Ten do repertoáru svojej kapely Acquaragia Drom prevzal aj jednu slovenskú pesničku z nahrávok, ktoré dávno v 90. rokoch 20. storočia robil u nás s domácimi, hlavne rómskymi muzikantmi.
Zdroj: archív WMFBA
Milé boli aj stretnutia s hudobníčkami, hudobníkmi, či zahraničnými delegátmi, ktorí už v minulosti vďaka spolupráci s WOMUSK alebo s WMFBA navštívili Bratislavu či iné mestá a miesta na Slovensku. Boli medzi nimi priatelia z Poľska, Maďarska, Srbska, Fínska, Francúzska, alebo Talianska. Napríklad taký Janne Halonen z kapely Helsinki-Cotonou Ensemble si zaspomínal na svoje hranie na festivale Pohoda, členovia vokálneho miešaného zboru Barrut na vystúpenie v bratislavských Klariskách v rámci World Music Festivalu Bratislava a Jaako Laitinen na svoj koncert v Štúrove.
Vladimír Lenhart alias Lenhart Tapes z Dolnej zeme hral už v Trenčíne aj v Bratislave a tento rok sa so svojím šamanským kúzlením so starými kazetami dostal až do oficiálneho dídžejského výberu na WOMEX-e. Najväčšie prekvapenie nám však pripravil brazílsky perkusionista Dende Macedo z Filadelfie, ktorý na WOMEX pricestoval z Nitry, kde býva častým hosťom miestnej bubeníckej skupiny Campana Batucada. Ukázalo sa totiž, že v Manchestri účinkoval ako súčasť sprievodnej skupiny haitského speváka Erola Jousého.
Čo sa týka samotných koncertov, nevidel som ani zďaleka všetky, ale najväčší dojem na mňa urobili tradične juhokórejské experimenty (dievčenské trio Maedangang), vynikajúci bol tiež kurdský spevák a hudobník Ali Doğan Gönültaş so svojím kvartetom, či americko-japonské trio House of Waters v zložení cimbal, šesťstrunová basgitara a bicie, ktoré bolo so svojím najnovším albumom On Becoming nominové na Grammy 2023 v kategórii najlepší súčasný inštrumentálny album. Veľmi príjemne prekvapili i dvojčlenný Madalitso Band z Malawi, afgansko-britský projekt Kefaya & Elaha Soroor, aktuálni cyperskí králi rebríčka World Music Charts Europe – Buzz' Aayz so svojím psychedelickým rockom, či nová generácia hudobníkov z legendárneho senegalského Orchestra Baobab.
Zdroj: Jacob Crawfurd
Mimoriadnu kvalitu mali aj vystúpenia domácich britských hudobníkov a hudobníčok v štýlovej (aj keď po akustickej stránke nie príliš šťastnej) sále Albert Hall. Skvelý bol napríklad írsky rapper Strange Boy, škótska harfistka a gitaristka Cerys Hafana, či v Manchestri udomácnená speváčka Ríognach Connolly (známa aj z projektov Afro Celt Sound System alebo The Breath) s kapelou Honeyfeet. Práve Ríoghnach, s ktorou sme absolvovali small-talk na konci jedného výstavného dňa, je autorkou veľmi trefnej definície WOMEX-u – je to vraj pre ňu ako "nikdy nekončiaca svadba, kde si už nikto nepamätá, kto je vlastne ženích a kto nevesta".
Piatym členom výpravy bola tohto roku okrem zástupcov WOMUSK a World Music Festivalu Bratislava aj Andrea Serečinová, šéfredaktorka časopisu Hudobný život, zameraného hlavne na klasiku a jazzovú hudbu. Jej úlohou bolo okrem iného propagovať súborné vydanie Bartókových Slovenských piesní – ich existencia zaujala mnohých muzikantov, ale aj etnomuzikológov, ktorí sa pristavili pri slovenskom stánku. No a aké sú jej reakcie ako človeka, ktorý bol na WOMEX-e po prvý raz?
"WOMEX je pre mňa pozitívnym prekvapením. Zdá sa, že aj napriek dobe sociálnych sietí (alebo práve preto?) sa ukazuje, že pre rozvíjanie kvalitných a udržateľných profesionálnych vzťahov v oblasti umenia sú stále potrebné osobné kontakty," hovorí A. Serečinová a dodáva: "Vždy ma bavili fúzie tradičnej hudby s inými žánrami, vzrušoval kontakt s mimoeurópskou hudbou, a tak, napriek tomu, že som v tejto oblasti laikom, som si užila možnosť priameho dotyku s hudbou z celého sveta v rôznych podobách – od tradičnej hudby, cez jej spojenia s jazzom, prvkami klasickej hudby až po experimentálny dídžejing. Doslova ma nabilo nádejou poznanie, akým zaujímavým artiklom je slovenská scéna world music (pre mňa jedna z podôb slovenskej hudby) a ako profesionálne dokážu jej kontakty so svetom rozvíjať a udržiavať ľudia okolo World Music Festivalu Bratislava. Myslím, že toto sa dá naplno precítiť len osobnou účasťou na podobnom fóre."
Zdroj: Eric van Nieuwland
Potvrdzuje to aj práca našej delegácie v "zákulisí" diania. Okrem propagácie priamo v slovenskom stánku sa slovenskí delegáti aktívne zapájali do pracovných stretnutí združení a partnerov v rámci spoluprác Kreatívnej Európy s desiatimi partnermi v projekte Sounds of Europe, kde sa plánovali výmeny hudobníkov, rezidencie aj spoločné projekty na rok 2025. Konalo sa aj stretnutie UPBEAT-u – platformy showcaseových festivalov, ktorého členom je aj WMFBA, či odovzdávanie ocenenia Future Festival Award 2024, ktoré získal Music Meeting Festival v Holandsku.
Takisto dôležité boli aj pracovné schôdzky s promotérmi z Argentíny, Brazílie, s riaditeľmi európskych festivalov a prezentácia aktuálnej ponuky top projektov zo Slovenska aj do susedných krajín. Veríme, že to prinesie nové možnosti koncertovania pre našich hudobníkov v zahraničí. Nemenej dôležité je navštevovanie showcaseových koncertov na WOMEX-e, ktoré slúžia ako inšpirácia pre výber vhodných interpretov na ďalšie ročníky World Music Festivalu Bratislava.
Autor týchto riadkov sa zúčastnil aj na celodennom stretnutí a workshope zástupcov partnerských krajín EBU – Európskej vysielacej únie a rozhlasových redaktorov a zároveň porotcov rebríčka World Music Charts Europe a ich hostí, ktorá sa konala v manchesterskej centrále BBC.
Bonusom na tohtoročnom WOMEX-e bol mimoriadny jav – ľudia akoby zrazu mali viacej času rozprávať sa ako na predchádzajúcich ročníkoch. Neviem, či to bolo menším počtom delegátov (zástupcovia niektorých krajín mali problémy získať britské víza), atmosférou bývalej železničnej stanice alebo samotným Manchestrom, ktorý sa z čias priemyselnej revolúcie prehupol do príjemného post-industriálneho Babylonu, v ktorom sa rozpráva viac ako dvesto jazykmi, a stretávajú sa tu, prípadne miešajú, rôzne kultúrne (aj hudobné) vplyvy z celého sveta. Táto "svadba" sa naozaj mimoriadne vydarila.
Fungovanie slovenského stánku na veľtrhu WOMEX z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ďalšími partnermi boli SĽUK, Hudobné centrum a Rádio_FM.
Autor: Vladimír "Potkan" Potančok (autor relácie Hudba sveta v Rádiu_FM a člen platformy World Music from Slovakia)
