Nič sa nevyrovná príjemným prekvapeniam. Jedným z nich je nádejný hudobník Jerguš Oravec, ktorý sa s dvoma spoluhráčmi podujal propagovať minuloročnú výbornú nahrávku Na ramenách otcov. Rovnomenné turné otvorili v piatok 3. februára v Košiciach, kde si hŕstka nadšencov mohla vychutnať riadnu blues rockovú nádielku so všetkým, čo k nej patrí.

Človek by na takom podujatí očakával, že väčšinu bude tvoriť "bradatejšie" publikum, pravdou však je, že na Jerguš Oravec 3jo bola zvedavá najmä cieľovka, ktorá v 60. a 70. rokoch nemala šancu byť na svete. Ku kvalitnej bluesovej a rockovej klasike si našťastie nachádza cestu už veľmi mladá generácia, čo je viac než potešiteľné. Presne z týchto koreňov čerpá tvorba parádne zohranej formácie, ktorá si na rozdiel od štúdiovej dosky naživo vystačí s trojčlenným obsadením. 

Bluesnenie na slovenský spôsob

Na kosť ohlodané aranžmány dodali živým verziám piesní svojský pôvab. "Je to tak trochu z núdze cnosť, lebo tým, že sme okresaní, nemôžeme zahrať všetky motívy z albumu. V štúdiu môžem použiť päť gitár a tri dychové sekcie, čiže tam dám všetko, čo mám v hlave. Keď začnem na pódiu hrať sólo, podo mnou neznie žiadny ďalší harmonický nástroj, takže musíme vsadiť na muzikantskú šikovnosť, hrať oveľa viac a dať to do jednoliateho aranžmánu. Ono síce vyzerá, akoby som to hral inak, ale vychádza to najmä z toho, že sme trojka," prezradil nám Jeguš v krátkom rozhovore po vystúpení.   

Playlist sa opieral o živák Done So Far, EP Aries a najmä plnohodnotný debut Na ramenách otcov. Bluesové štandardy a coververzie v porovnaní s rokom 2013 hrajú v oslabení, takže Košiciam trio predviedlo iba tri prevzaté kúsky. Najstarším príspevkom je zľudovená Stormy Monday, kde sa Jerguš v expresívnom sóle vybúril na typicky americký, nikdy nekončiaci gitarový spôsob. Jeho štýl hry od čias SuperStar dozrel po stránke techniky, feelingu a originality, oslobodenej od zbytočných manierov. Desať rokov stará Vultures pre zmenu demonštrovala, akým hravým smerom sa žáner dokázal v zámorí vyvinúť.

Podiel na decentnom šperkovaní podkladov má bubeník Matej Ruman, preukazujúci výborné schopnosti aj v "dvanástkových" tituloch Povedz a Starena, ktorú Jerguš nazval "geriatrickým blues". "Veľa ľudí mi vyčíta, že ten text je strašne morbídny. Keď ho niekto počuje prvýkrát naživo, tiež sa mu môže zdať ťažký. Mne však pripadá, že je dobrý na zamyslenie. Je o tom, ako si vážime starých ľudí a ako pristupujeme k životu, kam sa to dostane, atď. Je v ňom veľa metafor, na prvé počutie možno nepríjemných. Myslím, že u nás je málo takých pesničiek - ortodoxne bluesový podklad a na ňom slovenský text."


Dravá, zohraná a inštrumentálne zdatná trojka

Hendrixovsky kvákavé riffy dominovali predovšetkým v položkách Used a Real, ktorými si trio naklonilo staromilcov už definitívne. I Jergušovo frázovanie v angličtine je neodolateľné. Ozdobou sú dramaturgicky brilantne vystavané sóla, ukážkovo zamotávajúce hlavu napríklad aj v titule Amadeus. V nich si gitarista vypomáha improvizovaním, v ktorom je zdatným partnerom najmä basový gitarista Denis Pagáč. "My sa už rokmi dosť dobre poznáme, čiže ak niekto začne swing, zhruba už viem, čo odo mňa čaká. Času a priestoru na skúšanie nie je veľa, tak sme si aj zaimprovizovali. Je to prvé vystúpenie na turné, pár vecí ešte doladíme," spresnil Denis.  

You Won't Get Away, Plné vrecká rúk a Cry dali pocítiť, že energiou napumpovaná formácia opatrne, no cieľavedome kráča v stopách veľkých pojmov rockovej histórie. Tým navyše nikdy nebolo cudzie naťahovať piesne do 20-minútových širokospektrálnych plôch, k čomu možno raz dospeje i Oravcovo trio. "K tejto méte by som sa rád dopracoval už teraz, ale na to potrebuješ muzikantov. Maťko je skôr minimalista a má rád trošku inú hudbu. Druhú polovicu turné bude hrať Peťko Schön, ktorý si ide 60. a 70. roky, takže ktovie, či tie koncerty nechytia to, o čom hovoríš - pesnička skĺzne do improvizácie a po desiatich minútach sa vrátime k pôvodnej téme. Závisí od cítenia a od toho, ako sa zohráme."


Podľa Jergušových slov kapela doposiaľ nehrala novinky 5 čiar, Ráno alebo Dlhé chvíle naživo, no s premiérou sa popasovala znamenite. Koketéria s psychedéliou je markantná už len z textov (silnou kávou je obzvlášť ten prvý), no až efekty a autentické zvuky tomu dodávajú správnu šťavu - v posledne spomenutej odniekiaľ zaznel i krásny hammond. "Ten išiel z môjho reverb multiefektu. Urobil som si na ňom taký preset, ktorý sa mi veľmi páčil a veľakrát mi supluje klávesy. A konečne som preň našiel využitie aj vo vlastnej muzike. Na platni ho nepočuť, lebo tam ide v skladbe skôr elektronika."       

V tomto žánri sa veľa slovenských muzikantov nemôže pochváliť oficiálnym štúdiovým počinom či celoštátnym turné. Jergušovi Oravcovi sa napriek tomu podaril husársky kúsok - má za sebou parádnu kolekciu vlastných skladieb, ktorými s pomocou starších kúskov dokáže naplniť energické koncerty. A keď sa k jeho podmanivo kvílivej gitare pridá znamenitá rytmika, klasický rock sa nemusí obávať toho, že u nás bude umlčaný. Množstvo uší je mu totiž pripravených načúvať za akýchkoľvek okolností.
 
Setlist koncertu:

1. Cry
2. Real
3. Plné vrecká rúk
4. (You Won't) Get Away
5. Povedz
6. Amadeus
7. Baby Do Not Cry (The Soulmen cover)
8. Stormy Monday (T-Bone Walker cover)
9. 5 čiar
10. Used
11. Starena
12. Ráno
13. Dlhé chvíle
14. Vultures (John Mayer cover)

Ďalšie termíny Na ramenách otcov Tour:

11. 2. - Brezno, Bombura
17. 2. - Martin, Barmuseum
18. 2. - Žilina, Smerr music bar
25. 2. - Prievidza, Woodstock
4. 3. - Brno, Stará pekárna
9. 3. - Bratislava, KC Dunaj
25. 3. - Liptovský Mikuláš, Route 66

Mohlo by vás zaujímať:

Dvojica, ktorú len tak neprehliadnete. Jerguš Oravec a Tammy z The Youniverse
(rozhovor)

Autor: Marek Danko
Foto: Miroslav Fapšo, archív Jerguša Oravca

Súvisiaci interpreti: Jerguš Oravec