Po prípravnej strede, kedy na trenčianske letisko prichádzali predovšetkým tí, ktorí sa chceli vyhnúť komplikovanej dopravnej situácii, ponúkol štvrtok už regulérny festivalový program. Zodpovedal tomu zaplnený areál trenčianskeho letiska aj prvé veľké zahraničné mená festivalu Sleaford Mods, Perfume Genius a Jamie xx.
Hoci ešte stále nešlo o celkom plnohodnotný deň, témy Pohody 2023 sú už v tomto momente jasné: konzistentne s celkovou dramaturgiou festivalu zazneli vynikajúce domáce mená, špičková zahraničná kvalita a jasné hodnotové postoje. Z veľkých pódií od prvého znela podpora napadnutej Ukrajine aj queer radosť a od prvých momentov festivalu tak v Trenčíne vládne atmosféra utópie, v ktorej je rovnosť samozrejmosťou.
Ukrajinská mágia
Otvárací koncert hlavného pódia tentokrát nepatril rozsiahlemu ansámblu ani orchestrácii kultového domáceho fenoménu. Ukrajinská speváčka Alina Pash bola síce na Urpiner stagei celkom osamotená, sprevádzaná len reprodukovanými podkladmi, ale napriek tomu vytvorila strhujúci zážitok. A ako sama uviedla, je to tak trochu neuveriteľný, ale krásny príbeh o tom, ako sa dievča z dedinky v karpatských horách dostane na hlavné pódium veľkého zahraničného festivalu.
Zdroj: Martina MlčúchováAlina Pash spája práve ukrajinský folklór a tradície so súčasným hip-hopom a R&B. Výsledkom je originálny a zábavný set, ktorý pretkáva témami ukrajinskej hrdosti a sily, trochou karpatskej mágie, ale aj nadhľadom a výzvami k sebaláske a vzájomnému rešpektu. "Ľudovkový" vokál tak strieda drzý flow, ktorý sa medzi súčasnými ženskými raperkami rozhodne nestratí a speváčka plynulo prechádza medzi rodným jazykom a angličtinou. Západocentrický hudobný svet pritom provokuje otázkami ako "Do you like my accent?", inokedy zase vyzýva na pomyslené očistné pálenie všetkého, čo nás ťaží (vrátane Kremľa).
Mladej hudobníčke sa na otváracom koncerte Pohody darilo zapájať aj publikum a stihla aj zmeny outfitu, v ktorom kombinuje sebavedomú vyzývavosť s tradičnými doplnkami. Napriek relatívne skorému času a sólovému vystúpeniu, pri ktorom navyše "haprovala" originálna videoprojekcia, išlo o dôstojný a energický úvod festivalu.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Medzigeneračné radosti
Radosťou priam srší set domácich Meowlau x Val, dvojice mladých hudobníčok, ktoré sprevádza bubeník Martin Miklis a na chvíľu aj špeciálny hosť na gitare. Išlo zatiaľ o najväčšie publikum, pred ktorým kapela počas svojej krátkej histórie vystúpila, a patrične si to užívala. Sebaistý vokál Valentíny Vlkovej a melodické ale aj tanečne pulzujúce basové linky Laury Jaškovej sa snúbia vo vysoko profesionálnom, a predsa živelnom a hravom vystúpení.
Kapela, ktorá len minulý rok vydala svoje debutové EP, dokáže vytvoriť strhujúcu energiu a hudobnú chémiu medzi hudobníčkami je radosť sledovať. Z pódia v tanečnej aréne okrem debutového a pripravovaného materiálu zaznel aj výborný cover Telephone od Lady Gaga či venovanie skladby Laurinej partnerke.
Zdroj: Martina Mlčúchová
V rovnakom čase odohral prvý tohtoročný koncert na Orange stagei ďalší hudobný ambasádor LGBTI ľudí v tohtoročnom programe, Erik Žigmund alias ERØ. Jeho melodické a precítene zaspievané piesne v sprievode druhého gitaristu, perkusionistky/huslistky a troch tanečníčok boli príjemným soundtrackom k západu slnka a napriek menšiemu davu sa sympatický spevák a skladateľ tešil hlasnej podpore fanúšikov.
Dobrým kontrapunktom k sviežej dievčenskej energii Meowlau x Val aj ERØvej jemnosti bol nasledujúci bod programu na hlavnom pódiu – Sleaford Mods. Dvojica naštvaných Britov v strednom veku rozvlnila publikum svojím typicky repetitívnym a monotónnym zvukom, v ktorom spájajú pulzujúcu energiu minimalistických elektronických beatov s rapovou dikciou a drzou, špinavou údernosťou punku.
Spoločensky kritická dvojica v marci vydala výborne hodnotený album UK Grim, aj preto bol jej návrat na trenčianske letisko po šiestich rokoch od slovenskej premiéry jednoznačne dobrým krokom. Pôvodne pritom ani nebol v pláne – išlo o rýchly záskok za rapera Slowthaia, Sleaford Mods však boli za svojho krajana viac než dôstojnou alternatívou.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Ľudia, ktorí poznajú šéfa Pohody a jeho vkus, vedia, že je to typická "kaščákovina". Aj titulná fotka tohto článku potvrdzuje, že práve zástupcovia súčasnej britskej post-punkovej scény sú niečo, na čo si popri organizačnom zhone vždy nájde chvíľku čas. Napokon, medzi svoje srdcovky ich zaradil aj v našom predfestivalovom rozhovore: "Napríklad takí Sleaford Mods, Viagra Boys, Arooj Aftab, Dry Cleaning, to sú kapely, kde určite pôjdem na chvíľku na kraj a počas tých 10-20 minút, čo tam budem, sa budem nechávať presviedčať, že som sa práve celú noc vyspal."
Zábavným, pravidelne sa opakujúcim prvkom bolo prebúdzanie "vnútorného Pterodaktyla" v návštevníkoch Pohody – každý hrdelný škrek poväčšine flegmaticky rapujúceho Jasona Williamsona bol na jeho pobavenie vždy opätovaný zborovou snahou o napodobnenie tohto zvuku.
Hoci hudba nottinghamskej dvojice pôsobí drsne a nekompromisne, ďalšie pobavené úsmevy vyvoláva aj pódiové pôsobenie druhého člena, hudobníka a producenta Andrewa Fearna. Autor hudby Sleaford Mods si totiž počas koncertu už len užíva ovocie svojej štúdiovej práce – púšťa beaty z počítača a počas celého vystúpenia nabáda publikum k pohybu detsky radostnými tanečnými kreáciami ako z lekcie aerobiku (Patrik: chvíľu mi trvalo, kým som prišiel na to, že na šiltovke mal nápis Zurich, nie Zumba...). Škoda, že mu kamery, z ktorých išli zábery na postranné obrazovky, nevenovali viac pozornosti.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Sloboda byť sebou
Štvrtkový koncert na Pohode bol slovenskou premiérou (a prvou zastávkou európskeho turné) pre Perfume Genius, hudobný projekt Mikea Hadreasa, ktorý patrí k najzaujímavejším queer hlasom na súčasnej hudobnej scéne. V rozsahu šiestich albumov prešiel americký hudobník fascinujúcou transformáciou od extrémnej hanblivosti a skrývania sa za veľkým klavírom až po veľkorysé (takmer) popové melódie sprevádzané zmyselnou choreografiou a päťčlennou kapelou, ktorá spolu s frontmanom viackrát prekvapila rockovou dravosťou.
Okrem spoľahlivej prítomnosti Hadreasovho životného partnera za klávesami Alana Wyffelsa sa v Trenčíne predstavila napríklad aj vynikajúca gitara v podaní Meg Duffy (alias Hand Habits). Z najnovšieho albumu Ugly Season zaznela len skladba Eye In the Wall, setlist tvorili najmä prístupnejšie skladby z predchádzajúcej tvorby, vrátane asi najpopovejšieho kúska Queen, ktorý sa stal hymnou tzv. gay paniky (inak povedané, fóbie). A je to skutočne euforické, počuť z veľkého pódia radostné a sebavedomé texty ako "no family is safe when I sashay".
Skutočnosť, že koncert tvoria prevažne staršie skladby, dovoľuje hudobníkovi uvoľnene spočinúť do melódií a nechať sa unášať ich energiou. Vzdušnú popovosť strieda priam baroková presýtenosť citom, tanečné momenty hlučná temnota aj prenikavo číry vokál Hadreasa. Perfume Genius vo svojej tvorbe zachytáva množstvo komplikovaných pocitov, vrátane traumatizujúcich zážitkov homofóbie, avšak svojou hudbou aj životom ukazuje, ako možno zažitú bolesť prerásť. Bez akéhokoľvek didaktického komentára tak na Slovensku zanecháva dojímavú a povznášajúcu správu o LGBTI skúsenosti.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Tanečná eufória na záver
Zvláštnosťou štvrtkového programu na hlavnom pódiu bolo, že počas troch koncertov sa na pódiu predstavili len štyria ľudia. Headliner prvého dňa Jamie xx si rovnako ako Alina Pash vystačil sám, kulisy mu za dídžejským pultom robil len extra kus pódiovej konštrukcie s obrovskou diskoguľou a na mieru vyskladané svetlá.
Člen londýnskej indie-popovej kapely The xx sa za poslednú dekádu stal skutočným pojmom vo svete elektronickej tanečnej hudby. Nepatrí však k dídžejom, ktorí dav hecujú rozhadzovaním rúk. Nič proti tomu – o tom, že aj "kontaktný dídžejing" plný neverbálnej komunikácie aj pravidelného konferovania s mikrofónom má niečo do seba, presvedčil vo svojich setoch Matej Herceg alias Young Aesthete počas stredajšieho Jašenia, ktoré bolo highlightom "soundsystemového" programu v oboch stanových mestečkách. Jamieho štýl je presným opakom – tancovať na dídžejskom stole ho neuvidíte, naopak, po celý čas je plne sústredený na svoje hranie a s publikom až na záverečné gesto vďaky vôbec nekomunikuje.
Pár minút po hitovom úvode s vlaňajším singlom Kill Dem som mal v niekoľkominútovej pasáži pocit, že hrá akoby sám pre seba a dav sa až tak nechytá. V druhej polovici setu však energiu rozpumpoval najskôr prekvapivo tvrdými rovnými beatmi a potom aj organickým "feel good" zvukom z éry disca a funku. Priznám sa, že Jamieho remixovú tvorbu až tak napočúvanú nemám, takže so setlistom vám nepomôžem, ale v závere, samozrejme, nemohli chýbať najznámejšie pôvodné tracky talentovaného producenta, Let's Do It Again a geniálna pocta ére rave music Gosh. Výborná euforická bodka za vystúpením, od ktorého som nič iné ako dobrú, takmer všetkými elektronickými žánrami prechádzajúcu diskotéku pod holým nebom nečakal, a to sme aj dostali.
Zdroj: Martina Mlčúchová
V rýchlejšom BPM potom pokračovala tanečná zábava s dídžejkou B-complex. Paradoxom je, že jej šou v SLSP aréne pôsobila vizuálne veľkolepejšie ako Jamieho minimalistický stage dizajn, do ktorého prekvapivo neboli zapojené žiadne vizualizácie na veľkoplošných obrazovkách. V najväčšom krytom stane Pohody, ktorý sa každoročne na pár dní stáva zároveň najväčším klubom na Slovensku, okrem hudby, pôsobivého svetelného parku a naplno využitých obrazoviek publikum zabávali aj veľké lopty/balóny odrážajúce sa z rúk fanúšikov po celom priestore.
B-complexke za pultom robili spoločnosť aj tri tancujúce kamarátky, pričom v závere prezradila, že dvom z nich hrala pred týždňom na svadbe. Ako teda býva u nej zvykom, okrem nálože drum&bassu nechýbal ani odkaz podporujúci lásku pre všetkých. Záver tanečnej noci patril bristolskej dídžejke Mandidextrous, ktorá svojím jungletekom tempo zvýšila ešte viac.
V prípade takmer štyridsiatnika je však už v takom momente rozumnejšie šetriť sily na ďalšie dni (čo sa vlastne odchodom o tretej ráno aj tak nepodarilo). Dnes nás na Pohode čakajú napríklad Wet Leg, Caroline Polachek, Ben Howard, Suzanne Vega, shame, Amelie Lens, Jana Kirschner, Tata Bojs, A.M.O, Nina Kohout a desiatky ďalších svetových aj domácich mien. Hoci lineup tohtoročnej Pohody na prvý pohľad môže pôsobiť skromnejšie, keď držíte v ruke program s viac než tuctom pódií, je jasné, že aj tento rok je počas hlavných festivalových dní z čoho vyberať.
Autori:
Michaela Kučová (Alina Pash, Meowlau x Val, Perfume Genius)
Patrik Marflák (ERØ, Sleaford Mods, Jamie xx, B-complex)
