Pop-punková vlna spred vyše 20 rokov pevne posadená na ramenách obra menom MTV doplavila do discmanov schovaných pod stredoškolskými lavicami viacero mien. Nevyhla sa ani krajine preslávenej hokejom a javorovým sirupom, kde sa zrodilo hneď niekoľko hviezd tejto éry. Dve z nich sa s odstupom desaťročí rozhodli otestovať akustiku bratislavskej Incheby.
Úderom siedmej hodiny odštartovala večer v stále ešte diétne zaplnenom priestore anglická predskokanka Cassyette. Jej hudobný produkt možno opísať ako špecifický poschodový zákusok z Pink, Deftones a In This Moment, plnený nízkokalorickou industriálnou grilážou. Pre niekoho vítaný a originálny pokrm, pre určité spektrum účastníkov však tak ľahko dole hrdlom prejsť nemusel.
Zdroj: Branislav Vartovník
Pri prvej z kanadských hviezd Simple Plan však už nebolo možné uniknúť fenoménu, ktorý spojil všetkých prítomných. "Je úžasné sledovať, ako si spievate všetky tie pesničky, ktoré sme zložili pred 20 rokmi, keď sme boli posratí tínedžeri a nevedeli sme, čo máme v živote robiť a kam máme smerovať. Je to haluz!" priznal frontman Pierre Bouvier v jednom z príhovorov.
V tom čase už bola hala až po vrch plná ľudí všetkých vekových kategórií, pričom najviac prekvapilo, aké veľké množstvo z nich boli ľudia, ktorých dvojčíslie veku ešte nezačalo číslom dva. Nebolo to teda dnes len o životom ofackaných skate punkeroch, ktorí dali svoje decká na noc k starým rodičom, prípadne ich na druhý deň čaká podpisovačka rozvodových papierov. Skladby ako Addicted alebo I'd do Anything pôsobili na tínedžerov ako sonický cukor pred 20 rokmi a platí to aj dnes.
Letná oddychovka Summer Paradise na malý moment spomalila tep účastníkov kotla, aby po nej mohli zaznieť rovno tri za sebou skrátené a vynikajúco odohraté "prebratiny" All Star (Smash Mouth), Sk8er Boi (Avril Lavigne) a Mr. Brightside (The Killers). Počas nasledujúcej Where I Belong, o ktorú sa kapela delí s ďalším silným pop-punkovým pojmom State Champs, prišlo malé spestrenie, keď sa bubeník Chuck Comeau navliekol do bielej kombinézy a s respirátorom na ústach sa vrhol na vystreté ruky nadšencov, aby sa počas tejto skladby bravúrne chopil bicej zostavy práve spevák Pierre Bouvier a hlavný vokál obhospodaroval celý čas gitarista Sébastien Lefebvre. Svoju petržalskú zastávku Simple Plan zakončili decentnou akustickou verziou Perfect.
Zdroj: Branislav Vartovník
Priamym zásahom do srdca pochybností, týkajúcich sa veku členov Sum 41 v súvislosti s ich výkonom na pódiu po tak dlhej a nekompromisne náročnej kariére, bola už úvodná Motivation pochádzajúca z dosky All Killer No Filler (2001), ktorá môže byť považovaná za jeden z producentských drahokamov svojho žánru. Prítomnosť takých legendárnych pop-punkových hymien ako Summer alebo Makes No Difference z dosky Half Hour of Power z roku 2000 celý setlist nepochybne spríjemňovala nielen z hladiska potešenia ucha pamätníkov, ale aj preto, lebo samotné skladby dokonale stelesňujú mladícku roztopašnosť a akousi zvukovou pozitivitou kontaminovanú vtedajšiu punkovú vlnu. Tá vďaka silnému médiu, ktorým boli v 90. rokoch a nultých rokoch hudobné televízie, mala a vždy aj bude mať otvorený a vítaný prístup k veľkému množstvu ušných kanálov.
Sum 41 sa od svojich pop-punkových súputníkov líšili v tom, že už od prvého albumu neskrývali inšpiráciu metalom. A prečo by aj mali? S pribúdajúcimi doskami sa zvukové sfarbenie ich punk-rockovej tvorby ťažkým kovom stalo čoraz viac charakteristickým špecifikom. Ich zvuk začal naberať viac "tuku" pri doske Does This Look Infected? (2002), z ktorej práve veci ako Hooch alebo Still Waiting sú výborným príkladom spomínaného progresu a s úspechom zneli aj natrieskanou Inchebou.
Hlavná hviezda večera nezanedbala ani pódiový vizuál a spoza kapely sa na všetkých škeril groteskne pôsobiaci nafukovací diabol ohrievaný vystreľujúcimi plameňmi. Halový koncert bez asistencie svetiel mobilných telefónov akoby už ani nebol halovým koncertom 21. storočia, a tak počas kúskov ako With Me či Pieces kapelu obklúčil masívny roj svätojánskych mušiek tancujúcich do rytmu hudby.
Zdroj: Branislav Vartovník
Kým Simple Plan si v rámci coververzií trúfli na skladby od žánrovo alebo aspoň generačne blízkych kapiel, ich krajania siahli po hite úplne iného kalibru. Nesmrteľná We Will Rock You od Queen oblečená do punk-metalovej sidovky značky Sum 41 však nebola krokom vedľa, práve naopak.
Neutíchajúca kondícia kapelu na čele so 42-ročným spevákom Deryckom Whibleym neopustila ani pri treťom a poslednom prídavku, ktorý nebol ničím iným, ako jeden z najhlbších zárezov do masla žánrového ošialu. Hymna s názvom Fat Lip je jednoznačne jednou zo skladieb definujúcich pop-punkovú históriu.
Nedôvera širšieho okolia v túto muziku v období školských čias, že sa jedná o produkt podobný jednorazovej parfémovanej utierke, ktorá veľmi rýchlo poputuje preč podzemným potrubím, bola štvrtkovým večerom len za ďalšieho z čertov na stene namaľovaných spoločenskou ufrflanosťou. Pokoncertná masívna tlačenka nastrebaná potom, pivom, nadšením, ale aj nadávkami na predražený merchandise kapiel a pokrivkávajúci zvuk, bola však živým dôkazom toho, že pop punk nezomiera. Naopak, je silný a zostáva tu s nami, aj keď už pred skejtovaním musíme užívať kapsaicín a v hlave nám zvoní spor o striedavú starostlivosť.
Autor: Branislav Vartovník
Zdroj: Branislav Vartovník
Súvisiaci interpreti: Simple Plan, Sum 41
