Žalár je relatívne nový klub na starom mieste, priamo pod sídlom SAV. Fungovalo tu viacero podnikov s rôznymi názvami, naposledy to bol Kulturák. Od posledného rebrandingu som tam ešte nebol, ale akcia s názvom Metalcore over Žalár bola dobrým dôvodom ísť sa pozrieť, čo všetko sa zmenilo.
Stále je to taká príjemná väčšia obývačka, čo na prevažne domáce undergroundové koncerty stačí a barový pult sa presunul viac do stredu, čiže na pódium vidíte odvšadiaľ. Program sľuboval tri rôzne tváre metalcoru v podobe kapiel Bite The Sun, Cranial Void a As They Rise.
Zdroj: Veronika “Werdza” Klimonová
Veľmi solídny úvod
Ako to už na domácich koncertoch bez harmonogramu býva, nikto sa nikam neponáhľal, prípravy prebiehali v uvoľnenej atmosfére a klub sa medzičasom celkom slušne zaplnil. Ako prví sa na pódium postavili česko-slovenskí Bite The Sun so základňou v Brne. V podstate ide o začínajúcu kapelu, ktorú ale tvoria skúsení muzikanti. Napríklad za bicie sa posadil Mário Marcinek, ktorý pôsobil vo viacerých zoskupeniach ako Mofokiller či Hello Brian. Bite The Sun predviedli veľmi slušný výkon a ich podoba metalcoru bola najmelodickejšou z celého večera.
Tvorba kapely je okorenená množstvom alternatívnych až nu-metalových prvkov typických pre 90. roky, a to ja veru môžem. Moje počiatočné obavy o kvalitu zvuku v tomto priestore sa rozplynuli už počas prvej skladby, pretože ten bol aj napriek absencii druhého gitaristu excelentný.
Jediné, s čím som mal už tradične trochu problém, boli dlhé príhovory medzi pesničkami, ktoré mi trošku kazia dobre rozbehnutý flow, špeciálne na "core-ových" koncertoch, kde by mali kapely, ako sa hovorí, sypať jednu za druhou. Každopádne toto vadilo asi naozaj len mne, ľudia sa bavili perfektne, na kvalitu hodobnej produkcie to vplyv nemalo a bude zaujímavé sledovať cestu Bite The Sun aj naďalej.
Zdroj: Veronika “Werdza” Klimonová
Nekompromisné hlavné dejstvo
V prípade nasledujúcich Cranial Void zo Šale som vedel presne, do čoho idem, a to som aj dostal. Nekompromisný deathcore, ktorý je podľa mňa viac death ako core, pretože v ich hudbe prevládajú skôr prvky moderného technického death metalu a tie corové to z času na čas príjemne okorenia. Brutálny growl, gitarový tandem s arzenálom smrteľných riffov a so spoľahlivou podporou spoza bicích tvoria perfektne zohratý a funkčný celok, ktorý vám poriadne prepláchne zvukovody.
Podobne ako Bite The Sun, ani Cranial Void neboli v plnej sile, nakoľko im chýbal basgitarista, ktorého zastúpila nahrávka jeho partov. Nebyť občasných výpadkov mikrofónu, z reprákov by sa po celý čas valilo presne to, čo poznáme zo zatiaľ jediného albumu Celestial (2021), s ktorým zvíťazili v kategórii Hard & Heavy na Radio_Head Awards. Skladby z debutu boli hlavnou zložkou ich setlistu a keďže od vydania uplynuli štyri roky, veľmi ma potešili aj ukážky noviniek z pripravovaného nasledovníka, na ktorom kapela aktuálne pracuje v štúdiu a ja sa už neviem dočkať vydania. Cranial Void ma štúdiovo ani koncertne ešte nesklamali a dúfam, že v tom budú pokračovať.
Zdroj: Veronika “Werdza” Klimonová
Nečakane zničujúci záver
Úprimne, po Cranial Void som už žiadne veľké prekvapenie nečakal. Poslednou na súpiske bola nitrianska kapela As They Rise, ktorá síce vznikla už v roku 2016, ale mňa ich existencia doteraz obchádzala. Nemal som nič napočúvané, predstavoval som si nejaký štandardný melodický metalcore a ani pohľad na pripravujúcich sa muzikantov nenasvedčoval tomu, že by to malo byť inak. No a potom začali hrať.
Milujem ten pocit, keď je moja pôvodná predstava úplne mimo reality a pre mňa neznáma kapela ma totálne rozseká, pretože sa to nestáva často a o to intenzívnejšie to vnímam. Ale hneď, ako As They Rise spustili, som vedel, že toto je presne ono. Svoju verziu metalcoru poňali skôr djentovo a v tomto organizovanom chaose sa vedia perfektne orientovať. Krutoprísna rytmická sekcia vytvárala silný základ halucinačným riffom s nekompromisným spevom a celé to umocňovala všadeprítomná a veľmi účinne použitá elektronika, ktorá tomu dodávala ešte ďalší neurotický rozmer. Ťažko sa to opisuje slovami, treba to proste zažiť.
Zdroj: Veronika “Werdza” Klimonová
Ako som už spomínal v úvode, že zvuk v klube bol počas celého večera excelentný, tak As They Rise to ešte trochu posunuli ďalej. Basové detonácie vás odfúkli meter dozadu a chalani sa tak potmehútsky škerili, pretože podľa mňa vedia, čo svojou tvorbou spôsobujú. Profesionálny výkon po všetkých stránkach, dobre sa na nich na pódiu pozeralo, práca s publikom bola presne taká, ako má byť, a hudobne môžu konkurovať v podstate komukoľvek v rajóne.
Na konci minulého roka vydali EP s názvom Echoes, ktoré som si musel hneď na druhý deň pustiť, aj keď s obavami, či to bude mať tie isté gule ako živák. A malo. Koncert je samozrejme oveľa intenzívnejším zážitkom, ale aj v štúdiu vedia v rámci možností replikovať to, o čo sa snažia na pódiu. Pre mňa asi najpríjemnejší objav tohto roka na domácej scéne a údajne tiež pripravujú ďalší dlhohrajúci album, ktorý môže poriadne rozvíriť domáce djentové vody, ak tu vôbec nejaké sú.
Zdroj: Veronika “Werdza” Klimonová
Metalcore over Žalár nakoniec nebol len o metalcore a bola to skutočne podarená akcia od začiatku až do konca. Všimol som si, že na facebookovom profile súťaže Wacken Metal Battle Czech & Slovakia to začína ožívať a ak sa budú môcť opäť prihlásiť aj kapely zo Slovenska, ako názov súťaže napovedá, všetkým trom odporúčam ísť skúsiť šťastie.
Autor: Tomáš Danišovič
