Desať a dvadsať. To sú čísla spájajúce dve mená – skupinu Fallgrapp a festival Viva Musica!. Kapela sa na slovenskej hudobnej scéne pohybuje už rovnú dekádu, príbeh festivalu trvá dvakrát dlhšie. Spoločne sa vo štvrtok 4. júla postarali o zážitok spadajúci do kategórie s prívlastkom jedinečný. Fallgrapp totiž špeciálne vystúpili s veľkým sláčikovým telesom Spectrum Orchestra.
Hudobník Jureš Líška a kapela Fallgrapp sú na našej domácej scéne už dobre známymi pojmami. Producent a líder skupiny svojou tvorbou zaujal hneď od začiatku, a to najmä vďaka svojej odvahe spájať rôzne hudobné svety. Hoci ide o hudbu prístupnú širokému spektru poslucháčov, ktorú môžeme bez okolkov označiť ako pop, svoj hudobný jazyk čerpá z folklóru i klasickej hudby, ku ktorým výrazným spôsobom pripojil elektroniku.
S prístupom preferujúcim kvalitu nad kvantitou má Fallgrapp za desať rokov na konte "iba" tri albumy, sú to však mimoriadne vydarené a vyzreté diela, ktoré – ako dokázal aj štvrtkový koncert – ponúkajú mimoriadne silný základ materiálu, o ktorý sa dá oprieť. Tento mix zrelého popu, elektroniky s dotykom klasickej hudby až experimentu skutočne nemohol byť lepšou kombináciou pre úvodný večer festivalu, na ktorom už v minulosti spoločne s klasickými telesami vystúpili Korben Dallas či Katarzia. Pre Fallgrapp je takéto spojenie ešte prirodzenejším vyústením doterajšej cesty, no ako priznal Jureš, bez iniciatívy organizátorky festivalu Viva Musica! Janky Kovalčik by sa koncert neudial.
"Je to veľmi krásne spojenie a ja ďakujem Viva Musice, že nám umožnili tento koncert. Lebo je pravda, že máme desiate výročie, ale ja som tak zavalený prácou, že neviem, či by vôbec k niečomu takému došlo. Určite by som chcel urobiť nejaký väčší koncert, ale určite by som ho nerobil tento rok. Chceme totiž vydať nový album a robím aj na ďalších iných projektoch," povedal v rozhovore pre Rádio Devín.
Zdroj: Zdenko Hanout
Prvýkrát s orchestrom
Koncertu predchádzali mesiace dôkladných príprav. O špeciálne aranžmány pre tento výnimočný večer sa postarali Andrea Kružliaková, Haimoni Balgavá a Martin Majlo Štefánik a oproti kapele sa na špeciálne riešenom pódiu posadili členovia Spectrum Orchestra pod vedením Jána Kružliaka mladšieho. Celé obsadenie orchestra nájdete na webe festivalu.
"Je to prvýkrát, čo máme za sebou orchester. Som huslista, mám stret s tou klasickou hudbou, hoci som sa vydal viac cestou elektroniky. Ale zároveň ma fascinuje tento zvuk, ktorý je stále nereprodukovateľný a nenapodobiteľný. Keď chcete počuť niečo, čo znie naozaj živo, tak ten orchester žiadnymi samplami ani syntetizátorovými zvukmi nenahradíte. Takže bude to prvýkrát s takýmto zvukom. Hrali sme už ale s kvartetom a má to úžasnú silu počuť tie veci v takej úprave," povedal Jureš Líška o tomto spojení pre Rádio Devín ešte pred vystúpením.
Akoby symbolicky, a napriek tomu, že zoskupenia boli na pódiu oproti sebe, sa tieto prvky stretli v úžasnej symbióze a presne uprostred – nič tu nevyčnievalo a celá hudobná výpoveď splynula v jednoliaty celok. K živému hraniu Jureš v rozhovore dodal: "Som fascinovaný všetkými možnými zvukmi, takže ja by som tam chcel stále niečo nové počuť, ale zároveň si uvedomujem, že pri živom hraní viac funguje ten minimalizmus, že netreba sa úplne z tých zvukov zblázniť – z tých sa zbláznim vždy iba v štúdiu, keď niečo tvorím a nahrávam, a tam ma to vie fascinovať. Ale pri živom hraní je zasa lepšie, keď je minimalistické – jedny bicie, gitaru, basu, sláčiky a spev, a to vždy jednoducho funguje."
Za kapelu sa okrem Jureša o inštrumentálnu stránku postarali gitarista Jakub Kačic, basgitarista Lukáš Mutňanský, bubeník Tomáš Hríbik, perkusionista Róbert Rehák a špeciálne pre tento koncert na klávesoch Kristína Smetanová.
Zdroj: Zdenko Hanout
Bez zbytočných slov
Program koncertu pozostával z dvoch veľkých blokov. Prvý otvorila časť baletnej hudby, ktorú Jureš Líška zložil pre Slovenské národné divadlo a predstavenie BezsLovE, po ktorej prakticky bez prerušenia nasledovali piesne z albumov kapely ako Smutnobiela, Môžeš prísť, Vietor či V hmle, ktoré doplnili skladby Z tvojich pier a Akoby. O to silnejší bol aplauz publika, keď hudba po niekoľkých desiatkach minút kontinuálneho hrania stíchla.
Následne sa Jureš Líška a speváčka Nora Ibsenová, ktorá v strede pódia ovládla priestor nielen svojím hlasom, ale aj vizuálne vďaka "okrídleným" čiernym šatám, prvýkrát prihovorili publiku. Celkom spontánne a bez prípravy, čo bolo síce cítiť, no iba to podčiarklo výnimočnosť večera, ktorú zažívali spoločne s publikom.
Aj neskôr sa ďalej pokračovalo bez veľkých a zbytočných slov, pričom druhá časť koncertu mala hudobne mierne navrch. Možno aj pre búrlivé prijatie naplnenej Starej tržnice sa účinkujúci na pódiu uvoľnili a umožnili tak piesňam vyznieť v ešte lepšej a plnšej podobe. Zazneli skladby Zrkadlia nás, Rieka či I.N.A., po ktorých nasledovala krátka inštrumentálna medzihra Fashion Balet v podaní talentovanej klaviristky Kristíny Smetanovej.
Zdroj: Zdenko Hanout
Hudobný aj vizuálny zážitok
O väčšiu dynamiku druhej polovice večera sa nepochybne postarali aj piesne, ktoré v príbehu kapely Fallgrapp možno považovať za skutočné hity. Bolo jasne cítiť, ako publikum zareagovalo na známu pieseň Vlasy či Keď padal sneh v záverečnej časti bloku. Prítomnosť orchestra vynikla v citlivo podaných piesňach Letí a Uletí, a tiež v skvostnej inštrumentálnej piesni Terracotta. Bodkou večera sa po prvej klaňačke stala pieseň Ostrov, pri ktorej v minimalistickom hudobnom šate o to viac vynikol po celý večer skvelý a obdivuhodný vokálny výkon Nory Ibsenovej.
Vizuálny zážitok bol okrem špeciálneho umiestnenia pódia uprostred sály a citlivo vystavanej svetelnej šou doplnený aj o dve pôsobivé performerky – Luciu Juklovú a Martinu Slamkovú. Tie sa zjavili na opačných koncoch Starej tržnice v tom istom momente, ako sa začali ozývať prvé tóny hudby, postupne sa pretancovali až na pódium a v priebehu koncertu vstúpili do pozornosti divákov ešte niekoľkokrát.
Projekt Fallgrapp v tomto roku oslavuje dekádu svojej existencie a aj týmto koncertom dokázal, že za desať rokov napísal celkom podstatnú a dôležitú kapitolu súčasnej slovenskej popovej hudby. Hudobné predstavy, s ktorými pred rokmi vstupoval na scénu, sa aj napriek chýbajúcej podpore zo strany mainstreamových médií nepochybne pretavujú do reality. Preto si trúfam povedať, že s odstupom času sa na tvorbu Jureša Líšku a Fallgrapp bude hľadieť tak, ako sa hľadí na dnes už klasické diela našej hudobnej scény, bez ktorých si jej podobu nevieme predstaviť. A to ešte Jureš svoj umelecký príbeh ešte ani zďaleka nedopísal.
Zdroj: Zdenko Hanout
Zdroj: Zdenko Hanout
Zdroj: Zdenko Hanout
Viac fotografií z koncertu Viva Fallgrapp!
Autor: Samuel Ivančák
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
