Uprostred leta, konkrétne od piatka 28. júla do nedele 30. júla, sa uskutočnil v poradí už 19. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu. Medzi jeho verné návštevníčky patrí aj slovenská poetka Ružena Šípková, ktorá v nasledovných riadkoch zhrnula svoje dojmy z podujatia.
Posledný júlový víkend mám už tradične vyhradený pre lahôdku: Mikulášsky jazzový festival (MJF). Predpoveď počasia nevyzerala veľmi priaznivo, no neodradila ma. Po príchode do Liptovského Mikuláša bolo vo vzduchu cítiť nielen dážď, ale aj atmosférické hudobné zážitky.
V piatok popoludní sa pre širokú verejnosť konal na Námestí osloboditeľov open-air koncert Ružomberského Jazzbandu. Počasie mu bolo naklonené – nezapršalo. Ešte pred koncertom otvoril festival krátkym príhovorom jeden z organizátorov podujatia Martin Budaj. Približne dvadsaťčlenný bigband s ráznou rytmikou ponúkol pohľad do histórie jazzu s občasnými výletmi do iných hudobných žánrov ako napríklad blues, R&B či rock'n'roll. Koncertom sprevádzal konferencier Viktor Mydlo, ktorý pútavo rozprával o jednotlivých skladbách. Hudba bola príjemná, svižná, poslucháčsky prístupná. Aj vďaka oduševnenému spevu Radky Hadovej, Dominiky Puterovej Schubertovej a Jána Mojša rôznorodé obecenstvo odmenilo Ružomberský Jazzband standing ovation a vytlieskalo si prídavok.
Program večer pokračoval v Dome kultúry. Ako prvý sa obecenstvu predstavil skvelý bigband Cotatcha Orchestra s členmi z Čiech, Slovenska a Poľska. Má impozantný a invenčný zvuk, navyše obohatený využitím elektroniky. V roku 2020 vydal Cotatcha Orchestra debutový album Bigbandová elektronika, ktorý bol porotou Českej hudobnej akadémie nominovaný na Cenu Anděl v kategórii jazz a umiestnil sa na prvom mieste v ankete odborníkov Česká jazzová sklizeň, ktorú organizuje Český rozhlas Jazz. Na MJF 2023 sa bigband prezentoval autorskými skladbami členov bigbandu Jiřího Kotaču (trubkára a kapelníka) a Martina Konvičku (klaviristu). Ani reflektory osvetľujúce pódium nemali toľko farieb ako prezentovaná hudba. Siahala od jemných lyrických nálad až po explózie životodarnej energie. Na konci znel zaslúžene obrovský potlesk a došlo i na prídavok.
Zdroj: Pavol a Michal Staník
Nasledovalo vystúpenie košickej hudobnej formácie The Bureau – víťaza súťaže Jazz Start Up 2023 v kategórii Živé vystúpenie. Inšpiráciu čerpá z mnohých žánrov jazzu. Kapela na MJF 2023 zahrala v zostave: Daniel Hančikovský (trúbka), Radovan Česnek (tenorový a altový saxofón), Daniel Tresa (klávesy), Braňo Valanský (basová gitara a kontrabas) a Štefan Faško (bicie). The Bureau predviedli svoju kreativitu aj interpretačné umenie, sóla sa len tak sypali. Zneli vlastné i prevzaté skladby, ako napríklad Keep On od klaviristu zo súčasnej britskej scény Alfa Mista či zaujímavo zjazzovaná pesnička Marína.
Záver piatkového programu patril fenomenálnemu poľskému Paweł Kaczmarczyk Triu, kde známeho klaviristu a skladateľa doplnili Alan Wykpisz (kontrabas) a Grzegorz Pałka (bicie). Usmievavý líder tria je doma v klasickej hudbe i v jazze, čo podstatne ovplyvňuje jeho kompozície. V skladbách sa odrážali rôzne nálady a stavy mysle, často napríklad znela hra na kontrabase slákom. Bolo vidno, že pre hudobníkov je hra na hudobných nástrojoch prirodzená ako dýchanie a celé trio fungovalo ako jeden živý, dokonale zladený organizmus. Počas koncertu komunikovalo s poslucháčmi výhradne hudbou. Krásne melodické pasáže občas vyústili do výbuchu emócií – tóny mali v sebe radosť i bolesť života. Tento pôsobivý hudobný zážitok obecenstvu priniesol aj stíšenie, ponorenie sa do seba a keďže poslucháči boli vnímaví, dokázali to oceniť, na konci aj s mohutným potleskom a standing ovation.
Zdroj: Pavol a Michal Staník
Mnoho fanúšikov sa na záver večera stretlo na jam session v jazzovom bare. Rozbehli ju gitarista Ľuboš Brtáň, basgitarista Michal Konečný a mladý bubeník Adam Líška Bukovinský. Potom hrali gitarista a basgitarista chvíľu sami. Neskôr priložil ruku k dielu aj bubeník z kapely The Bureau Štefan Faško a pridal sa aj Ondrej Michalisko na tenorovom saxofóne. Po čase zostavu doplnil klávesista z kapely The Bureau Daniel Tresa. Hudobníci si hranie užívali a obecenstvo ich odmieňalo potleskom. Osvieženie nastalo, keď sa k jamujúcim pridali hudobníci z Cotatcha Orchestra Jiří Kotača (trúbka) a Marcin Źupański (tenorový saxofón). To už čas poriadne pokročil. Jam session napokon uzavreli Ľuboš Brtáň a Michal Konečný (ktorý si zahral aj na bicích) v pokojnej latino nálade.
Sobotný program odštartoval workshopom Mini-masterclass v hudobnom štúdiu ELBI Ľuboša Brtáňa. Na workshope sa zišlo šesť gitaristov, jedna klávesistka a jeden saxofonista - hudobníci s hráčskymi vedomosťami a skúsenosťami rôznej úrovne. Ľuboš Brtáň zadal úlohu: zjazzovať popovú pesničku Flowers od Miley Cyrus. Na tom potom všetci pod jeho vedením spoločne pracovali. V podstate odznela "teória jazzovej hudby za dve hodiny" a Ľuboš Brtáň opakovane zdôrazňoval dôležitosť ovládania hudobnej teórie, poznania hudobného nástroja, na ktorom hudobník hrá, štúdia iných hudobných kultúr a tiež
priznávania sa ku svojim koreňom. Za najťažšiu úlohu a vrchol snaženia hudobníka považuje nájdenie svojho "soundu" – typického nezameniteľného hudobného rukopisu. Ľuboš Brtáň tiež ochotne odpovedal na zvedavé otázky účastníkov.
Večerný program v Dome kultúry otvoril mladý spevák Samuel Hošek so svojím výborným slovensko-brazílskym bandom v zložení: Ľuboš Šrámek (klavír, klávesy), Nikolaj Nikitin (tenorový saxofón, sopránový saxofón, basklarinet, elektronika), Juraj Griglák (basová gitara, kontrabas) a Matheus Jardim (bicie a perkusie). Pesničku All The Way zaspieval Samuel
Hošek ako duet so Simonou Hulejovou. Skladba sa objavila aj na jeho najnovšom albume Peace, ktorý obsahuje predovšetkým jazzové štandardy a zaranžoval ho Ľuboš Šrámek. Na koncerte na MJF 2023 zneli predovšetkým tieto štandardy, ale aj vlastné pesničky Samuela Hošeka z jeho debutového albumu Our Time Is Now. Jeho spev bol ako balzam na rany a vlastnú tvorbu navyše často obohatil o "korenie" ako alikvotný spev, beatbox, rap či využitie loopera. Kapela ho sprevádzala citlivo a kreatívne. Veľmi silná bola pesnička Peace, ktorú spevák zaspieval len v sprievode klavíra. Obecenstvo si napokon
obrovským potleskom a krikom vyžiadalo hudobný prídavok.
Zdroj: Pavol a Michal Staník
Počas ďalšieho vystúpenia pódium ovládlo rakúske duo showmanov: Georg Gratzer (drevené dychové nástroje, t. j. tenorový saxofón, sopránový saxofón, basklarinet, flauta, indické flauty) a Klemens Bittmann (mandola, husle, spev) so svojím projektom Telemannia. Už počas zvukovej skúšky svojou hrou a humorom obecenstvo roztlieskali a nabudili k pochvalnému kriku. Ich hudba sa vyznačovala neúnavným temperamentom, hravosťou, nápaditým využívaním zvukovej farebnosti hudobných nástrojov a nechýbala ani improvizácia. Ako duo vystupujú už približne dvadsať rokov a okrem zanietenosti a virtuozity okúzľujú i svojou skvelou zohratosťou. Bittmann vysvetlil obecenstvu pôvod názvu projektu Telemannia: on i Gratzer sa považujú za hudobných maniakov a majú radi Georga Philippa Telemanna, barokového "jazzmana". Ich koncert však nepozostával len z Telemannových diel. Zaznela napríklad i skladba A Lotus On Irish Streams (John McLaughlin a Mahavishnu Orchestra). Rakúske duo si vyslúžilo búrlivý aplauz a standing ovation. Prídavkom bola skladba Gabriel's Oboe od Ennia Morriconeho.
Sobotný program uzavrel koncert hudobnej formácie Oskar Török & Band v hviezdnej zostave: Oskar Török – trúbka, spev, Simona Hulejová (spev), Ľuboš Šrámek (klavír, klávesy), Nikolaj Nikitin (tenorový saxofón, sopránový saxofón, basový klarinet), Juraj Griglák (basová gitara, kontrabas), Matheus Jardim (bicie). Išlo o svetovú premiéru vlastného projektu Oskara Töröka a znovu nás čakal výlet na tajomné hudobné územia a radosť z objavovania. Hudobníci hrali hlavne skladby z autorskej dielne frontmana (napríklad Really Sorry alebo Hej), ale aj kompozície Nikolaja Nikitina a Ľuboša Šrámeka. Kapela hudbou
maľovala zasnívané i nepokojné nálady. Oskar Török a Simona Hulejová dotvorili skladby svojím spevom. Hlas speváčky navyše krásne ladil s "vesmírnym" zvukom trúbky. Nechýbal ani prídavok s parádnymi sólami.
Po koncertoch sa zase v jazzovom bare jamovalo. Začiatok bol znova v réžii tých, ktorí začínali deň predtým. Neskôr sa k nim pridali Roman Levčík (gitara) a Andrej Fedurco (akustická gitara) a nálada kulminovala, keď sa zapojili aj trubkár Oskar Török a bubeník Matheus Jardim.
Zdroj: Pavol a Michal Staník
Ani v nedeľu festival neodpočíval: najprv sa konal workshop v hudobnom štúdiu ELBI Ľuboša Brtáňa, tentoraz s názvom Nahrávacie štúdio. Zúčastnilo sa ho osem záujemcov o problematiku domáceho nahrávania. Témou bolo, ako si možno v obyčajných podmienkach doma urobiť kvalitne znejúci singel. Pri domácom nahrávaní možno využiť rôzne nástroje, tzv. programy DAW. Ide o software, ktorý umožňuje vytvárať, nahrávať, upravovať a mixovať hudbu. Pre toho, kto pracuje so zvukom, je veľmi dôležité ovládanie hudobnej teórie a vynikajúca schopnosť posluchu. Účastníci workshopu pod vedením Ľuboša Brtáňa vytvorili krátku "skladbičku" a prešli si jednotlivými etapami hudobnej tvorby (produkcia / nahrávanie / mix / mastering). Ľuboš Brtáň zdôraznil, že k výslednému peknému zvuku sa dopracujeme vždy malými krokmi. Účastníci
workshopu mali mnoho otázok, na ktoré dostali fundované odpovede.
Večerný program záverečného dňa festivalu v Dome kultúry sa začal predstavením projektu mladej speváčky Simony Hulejovej (s umeleckým menom Sella Luna). Česko-slovenskú kapelu Baron Haze tvorí okrem nej aj štvorica jej spolužiakov z VOŠ a Konzervatória Jaroslava Ježka v Prahe: Kateřina Hošková (gitara), Robin Galia (klavír, klávesy), Marek Pach (basová gitara) a Pavel Plašil (bicie). Vzácnym hosťom kapely bol trubkár Oskar Török, ktorý koncert ozdobil krásnymi sólami.
Simona Hulejová disponuje skutočne veľkým zvučným hlasom a texty pesničiek preciťuje ako osudové príbehy. Okrem
jazzu a progresívneho soulu možno v inšpiráciách kapely Baron Haze nájsť aj world music. Starou mamou Simony je totiž speváčka folklórnych piesní Hanka Hulejová. Keďže bola prítomná aj na MJF 2023, Simona jej a cappella zaspievala jej obľúbenú ľudovú pesničku, a potom celá kapela Baron Haze pridala upravenú trávnicu Holúbky. Na koncerte kapela hrala
svoje vlastné pesničky, texty väčšinou pochádzali z autorskej dielne Simony. Temperamentná speváčka, ktorá spievala naboso, mala na rodnom Liptove spolu so svojou šikovnou kapelou veľký úspech. Nadšený aplauz a standing ovation boli toho dôkazom. Baron Haze teda pridali jeden cover: Afro Blue známy v podaní Roberta Glaspera a Erykah Badu.
Zdroj: Pavol a Michal Staník
Záver MJF 2023 patril vynikajúcej francúzsko-rakúskej hudobnej zostave: Camille Bertault (spev, elektronika), Médéric Collignon (spev, beatbox, kornet, perkusie, elektronika) a David Helbock (klavír, elektronika). Vystúpenie bolo plné improvizácie, živelnosti, hravosti a humoru. Camille Bertault a Médéric Collignon uchvátili obecenstvo svojou hlasovou ekvilibristikou – ich hlasy sa stávali veľmi flexibilnými hudobnými nástrojmi, miestami prifarbenými elektronikou. Spevák sa navyše predviedol ako zdatný kornetista a ako perkusie mu poslúžili nielen rôzne palice, ale aj notový či mikrofónový
stojan. Davidovu klavírnu hru obohacovala hra na vnútri klavíra i elektronické efekty. Trio často hralo a spievalo v šialenom tempe, napríklad v skladbe Frevo (Egberto Gismonti).
Naopak, krásnu intímnu atmosféru mala skladba Good Morning Heartache. Speváčka ju zaspievala sama vo francúzštine s cituplným a energickým sprievodom klavíra. Repertoár tria je veľmi široký. Zaznela napríklad spievaná hudba Fryderyka Chopina, Johanna Sebastiana Bacha, no i vlastné skladby a zaujímavé verzie skladieb od Björk (New World) a Princa (1999). Bola to hudobná a spevácka sloboda, tóny sa zlievali do paralelného vesmíru. Camille a Médéric trefne vyjadrovali rôzne emócie a nálady aj s využitím nadhľadu a hereckého talentu. Na konci koncertu prišiel obrovský aplauz a standing ovation, po ktorom nasledoval prídavok.
Zdroj: Pavol a Michal Staník
Martin Budaj na záver festivalového programu skonštatoval, že festival má zmysel práve pre tie prchavé zázračné hudobné momenty, ktoré my, účastníci festivalu, spolu s hudobníkmi zažívame už devätnásť rokov. Záverečný drink v jazzovom bare sa nezaobišiel bez jam session, v rámci ktorej sa predstavili členovia kapely Baron Haze, ale aj zahraničné hviezdy večera Médéric Collignon a Camille Bertault.
MJF vždy ponúka krásne ukážky vitálneho a hravého prístupu k hudobnej tvorbe. Ani devätnásty ročník nebol výnimkou. Možno je to tak trochu návod na prístup k životu všeobecne. K umeniu žiť patria aj oslavy. Napríklad už teraz sa môžeme tešiť, ako na budúci rok oslávime jubilejný ročník MJF.
Autorka: Ružena Šípková
