The Boys Are Back! Dropkick Murphys sa po 25 rokoch vrátili na Slovensko

Dropkick Murphys v Bratislave, 7.8.2023Zdroj: Branislav Vartovník

Presne štvrťstoročie trvalo, kým si legendy keltského punk rocku našli znova cestu na Slovensko. Američania Dropkick Murphys u nás vystúpili v roku 1998 v dnes už neexistujúcom klube Rock Pop Jazz, vtedy ešte ako predkapela Agnostic Front.

Za ten čas sa toho veľa udialo a kapela vyrástla do gigantických rozmerov a ďaleko presiahla hranice undergroundu. Dropkick Murphys si zahrali napríklad na štadióne Fenway Park pred zápasom domácich Boston Red Sox, otvárali prestížny Winter Classic na tom istom mieste v rámci najlepšej hokejovej ligy NHL, režisér Martin Scorsese použil ich skladbu I'm Shipping Up to Boston vo svojom oscarovom filme The Departed a na albume im hosťuje samotný boss Bruce Springsteen. Naposledy som ich videl vo vypredanej Stadthalle vo Viedni, a preto som bol veľmi zvedavý, ako dopadne ich návrat na Slovensko.

Pôvodne sa mal koncert odohrať v Incheba Expo Arene, čo je priestor zodpovedajúci aktuálnej veľkosti kapely. Žiaľ, trendy na Slovensku ani zďaleka nekopírujú tie svetové, čo robí vrásky na čele nejednému usporiadateľovi a nakoniec aj v tomto prípade boli promotéri z Czechoslovak Music Factory nútení podujatie preložiť do podstatne menšej Refinery Galllery. Napriek tomu si však zaslúžia obdiv, že nezložili zbrane a umožnili zhruba tisícke skalných fanúšikov vychutnať si divokú atmosféru ako z osláv dňa Sv. Patrika. Ak by si tvorba Dropkick Murphys našla cestu aj do éteru domácich rockových rádii, podobne ako povedzme The Offspring či Sum 41, všetko mohlo vyzerať inak.

Dropkick Murphys v Bratislave, 7.8.2023 Zdroj: Branislav Vartovník

Program koncertného večera otvorili domáci pop punkeri Fishing Strip. Počas svojej polhodiny predstavili to najzásadnejšie zo svojej tvorby, zaznela aj prerábka hitu Karola Duchoňa Mám Ťa rád či novinkový singel Nikdy nezabudnem. Na rozbeh to bolo slušné, ale ako to u prekapiel býva, špeciálne v Refinery Gallery, zvuk nebol z tých najlepších a týmto neduhom trpeli aj ďalší účinkujúci. S publikom sa Fishing Strip rozlúčili coververziou Blitzkrieg Bop od nesmrteľných Ramones, čím roztancovali všetkých prítomných.

Po krátkej prestávke nasledovali dublinskí The Scratch. Ich bizarný akustický mix tradičného írskeho folku s prvkami metalu pôsobil energicky a zaujímavo aj bez boosterov, ale zvuk bol ešte zahuhlanejší ako v prípade Fishing Strip. Aj kvôli tomu po polhodine ich vystúpenie nabralo na monotónnosti a ja som začal rátať minúty do príchodu hlavnej hviezdy večera s drobnými obavami z toho, ako si zvukár kapely poradí s nie úplne akusticky ideálnym priestorom, najmä z dôvodu počtu a rôznorodosti nástrojov, ktoré Dropkick Murphys používajú.

The Scratch v Bratislave, 7.8.2023 Zdroj: Branislav Vartovník

Presne o 22:00 sa sálou rozoznelo tradičné intro, ktorým je skladba The Foggy Dew od The Chieftains so Sinéad O'Connor, a vzhľadom na jej nedávne tragické úmrtie pôsobilo mocnejšie ako inokedy. Medzičasom na pódium nastúpili všetci členovia kapely a s úvodnou skladbou The Lonesome Boatman, ktorou rozospievali celý klub, to už išlo pekne od podlahy. Nasledujúca hitovka The Boys Are Back tento fakt ešte znásobila a na úvod koncertu sa vyslovene hodila, pretože sme sa naozaj načakali, kým sa chlapci ku nám vrátili.

Tušil som, že tento koncert bude špeciálny, pretože Dropkick Murphys sú srdciari a svoju prácu milujú rovnako ako všetkých fanúšikov, čo vlastnými slovami potvrdil aj frontman a jediný pôvodný člen Ken Casey. Tie roky čakania nám vynahradili absolútne nadupaným setlistom a zahrali dokopy neuveriteľných 26 skladieb vrátane takých, ktoré bežne na práve prebiehajúcom turné nehrávajú.

Rozpitvávať skladbu po skladbe by tvralo dlhšie ako samotné vystúpenie. Dostalo sa na takmer všetky albumy a prekvapivo prevažovali najmä staršie a osvedčené hity pred aktuálnou tvorbou, napriek tomu, že toto turné je primárne na podporu nového albumu Okemah Rising (2023). Z toho zaznela len jediná vec s veľmi silným a jasným posolstvom - Run Hitler Run. Mňa osobne veľmi potešili skladby, ktoré som ešte naživo nevidel, ako napríklad Sandlot, Paying My Ways alebo hymna futbalového klubu FC Liverpool You'll Never Walk Alone.

Dropkick Murphys v Bratislave, 7.8.2023 Zdroj: Branislav Vartovník

Moje obavy o kvalitu zvuku sa naštastie ukázali ako neopodstatnené. Jasné, že to nebolo úplne ono, ale zvukár čaroval, čo to dalo, a podarilo sa mu vykúzliť viac-menej zrozumiteľný prenos toho, čo sa dialo na pódiu. A veru toho nebolo málo. V jednom kuse sa striedali elektrické gitary s gajdami, banjom, mandolínou alebo klavírom a masívnymi zborovými refrénmi. Daňou za konkrétnosť bola trochu nižšia hlasitosť, ale ani to v konečnom dôsledku vôbec nevadilo, pretože chýbajúce decibely dokonale doplnilo publikum. S kapelou spievala celá hala od prvého až do posledného songu a všetci sa výborne zabávali.

Jediné, čo ma zamrzelo, bola dlhodobá absencia speváka Al Barra, ktorý s kapelou už pár rokov nekoncertuje, pretože sa doma stará o ťažko chorú mamu, ktorej touto cestou prajem skoré uzdravenie a Alovi návrat na pódium. Jeho úlohu prevzal spomínaný Ken Casey, ktorý pre zmenu zavesil na klinec basgitaru a venuje sa iba spevu.

Po skončení základného setu sa spustilo skandovanie "Let’s Go Murphys!", tak ako to býva vždy pred prídavkom a záver koncertu bol naozaj štýlový. Going Out In Style plynule prešla do najväčšieho hitu I'm Shipping Out To Boston a úplnou bodkou bola rozlúčková Until The Next Time. V refréne sa spieva, že sa určite ešte uvidíme, síce nevieme kedy a kde, ale niekde určite. Ja dúfam, že to bude opäť niekde u nás a skôr ako za štvrťstoročie.

Zdroj: Branislav Vartovník