Mladá pesničkárka v sobotu (7.12.) na dvojkoncerte s duom Longital pokrstila svoje debutové CD. Jej kritikmi aj hudobníkmi vychvaľovaný debut Generácia Y nie je prevratným dielom, ale odvážnou osobnou výpoveďou, aké na Slovensku nepočuť často a s ktorou sa mnohí dokážu ľahko stotožniť.
Katarzia neprináša revolúciu, no zručne zachytáva tie malé súkromné revolty, ktoré sú predovšetkým pre súčasných dvadsiatnikov typické. Nemusíte však patriť k titulnej Generácii Y, aby vás pesničkárka zaujala svojou charizmou. Má zvláštne zafarbený hlas a vlastný názor. Je to jasné od prvého momentu, kedy vkročí na pódium – Katarzia patrí pred žiaru reflektorov a zbožňujúcich očí. Mix hereckých génov a literárnych vlôh (Katarzia je "v civile" študentkou scenáristiky) sa pretavil do svojskej pesničkárskej formy, v ktorej je nosnou silou autentická výpoveď.
Verná najmä pocitom
Sobotný bratislavský koncert dosvedčil, že od surových domácich nahrávok a prvých vystúpení prešla Katarzia kus cesty. Vo svojich pesničkách našla istotu, sebadôveru, ktorá dovoľuje plné ponorenie sa do skladieb. Vyhraná podoba piesní (a nepochybne aj spolupráca s Erikom Horákom pri tvorbe albumu) pomohli Katarzii naplno rozvinúť potenciál piesní, ktoré tak trochu "sadli". A kým niekto dá i tak prednosť kostrbatým internetovým nahrávkam, mladej hudobníčke sa podarilo skladby vycizelovať bez straty autenticity.
Katarzia nie je hudobníčka, z ktorej muzikálnosti padnete na zadok. Jej vlastné prepletanie pár strunami tak akurát dopĺňa gitarista Michal Seejfo Tölgyessy. Žblnkanie gitary je len vodou na mlyn samotnej Kataríny a jej čertov. S divadelným citom sa delí o jednu historku za druhou a pred poslucháčmi sa otvára vnútorný život mladej ženy, ktorá hľadá. Lásku, slobodu – svoju aj jeho, spôsob ako sa stať lepším človekom. Verná je predovšetkým svojím pocitom.
Zdroj: Zdenko Hanoutkrst albumu Generácia Y - viac fotiekTreba však podotknúť, že mladá hudobníčka sa vo svojich ľúbostných komplikáciách neutápa – naopak, má nad sebou a svojím citovým životom zrelý nadhľad, ktorý umožňuje vychutnať si jej tvorbu aj ľuďom, ktorí sa práve nezmietajú v rovnako ypsilónových generačných zmätkoch. Svoje citové premeny nezosmiešňuje, no vkladá ich do precízne vypointovaných historiek.
Výbornou ukážkou humoru, útočiaceho do vlastných rád, je napríklad duet Mama, kedy sa ku Katarzii na pódiu pridáva jej mama, herečka Eva Pavlíková. Vtipná skladba sa triafa do hereckej márnivosti i pubertálnych výkyvov dcéry, no predovšetkým ukazuje dynamiku vzťahu všetkých matiek a dcér, nielen tých slávnych ("Tak strašne som chcela mať tvár inú... rovnaké gestá, rovnaká mimika, chcem ako prvá vystúpiť z genetického rýchlika").
Odvaha spievať svoju pravdu
Krstným otcom albumu sa stal hudobník Vladimír Slnko Šarišský, ktorý nad vodou a voňavkou krásne zhrnul čaro albumu. To spočíva predovšetkým v odvahe – v odvahe prekračovať vlastné limity a napriek nespokojnosti s vlastnými zručnosťami tvoriť a o svoju tvorbu sa deliť. A v odvahe byť pravdivá ku svojím pocitom, túžbam a nedostatkom. Byť pravdivá verejne a natoľko jasne, že príbeh jednej nevydarenej lásky prehovorí čosi univerzálne. Napriek všetkému adolescentnému zmätku a hľadaniu má totiž Katarzia jasno. Prináša do slovenskej hudby čerstvý, autentický hlas, ktorý neumlčia ani povrchné útoky o mladosti, vzhľade či nepotizme.
O otvorenie aj záver koncertného večera sa postarala kapela Longital, ktorá stojí za vydavateľstvom Slnko Records. Akustické piesne dvojice dopĺňali Katarziin set o potrebnú trochu stabilnejšej, hlbšie zakorenenej reflexie. Skladby zo staršieho albumu Teraz sú v akustickej podobe okresané na čistú energiu, prýštiacu gitarou, slákom na basgitare i Šininými vlajúcici šatkami. Dvojkoncert zavŕšil skutočne dobrú sezónu vydavateľstva, ktoré na jeseň prinieslo hneď niekoľko výnimočných albumov. Katarzia, ako jeho najmladšia predstaviteľka, je jednoznačne pozitívnym signálom do budúcnosti. Či je viac, než dobrou glosátorkou dospievania, ukáže až čas a ďalšie albumy.
Zdroj: Zdenko HanoutLongital na krste KatarzieAutorka: Michaela Kučová
Foto: Zdenko Hanout
