Projekty symfonických úprav popových alebo rockových skladieb nie sú už v súčasnosti žiadnou zvláštnosťou, a to nielen v prípade zahraničných hviezd, ale už ani v našich domácich podmienkach. Neplatí to však v situácii, ak takýto projekt vymyslia a zrealizujú slovenskí nadšenci, ktorých spája hudba svetoznámej hviezdy, ktorú majú radi.
Tou hviezdou je britská kultová formácia Depeche Mode, ktorá pôsobí na scéne už viac než štyridsať rokov a svojou hudbou i filozofiou zasiahla do životov celých generácií. Aj v medzinárodnom meradle jedinečnú myšlienku sa jej autorom podarilo úspešne naplniť a 3. decembra mal v bratislavskej NTC Aréne svetovú premiéru výnimočný projekt Depeche Note – Symphonic Tribute.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Prítomní boli len samí depešáci
"Dobrý večer, je tu nejaký depešák?," privítal na začiatku koncertu prítomných známy rozhlasový moderátor a scenárista Roman Bomboš, ktorý je spolu s manželkou Luciou Vranovič ideovým autorom projektu a zároveň dramaturgom koncertu. Odpoveďou mu bola zborová súhlasná odpoveď celého publika tvoreného oddanými fanúšikmi Depeche Mode odetými, ako inak, do čierneho, tak ako sa patrí prísť na podujatie spojené s hudbou tejto legendy.
V tom čase už bol na javisku pripravený orchester štyridsiatich slovenských symfonikov zostavený z hráčov Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie a Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu vrátane rytmickej zložky spolu s dirigentom Adriánom Kokošom. Súčasťou orchestra bol aj klávesista a zvukový programátor Milan Hradil, ktorý sa spoločne so známym košickým multiinštrumentalistom a pedagógom Adriánom Harvanom postaral aj o symfonické aranžmány a orchestráciu skladieb, ktoré na koncerte odzneli.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Black Celebration na úvod aj počas celého koncertu
Koncert otvorila skladba Black Celebration pochádzajúca z rovnomenného piateho štúdiového albumu Depeche Mode vydaného v roku 1986. Hlas speváka Davida Gahana nahradili sláčiky, no kdesi v pozadí akoby bolo počuť "...urobme si čiernu oslavu, čiernu oslavu dnes večer...". Publikum v úžase sledujem ako klasické nástroje dávajú známym tónom úplne nový a hutnejší rozmer, čosi doteraz neznáme a predsa také úžasné. A to bol len začiatok, po ktorom sa hľadisko úplne ponorilo do majestátnych tónov hudby, ktorú tak majstrovsky zložil Martin L. Gore, veľká skladateľská osobnosť Depeche Mode.
Nasledovala skladba Behind The Wheel z raného obdobia Depeche Mode s krásne temnými tónmi a publikum začína reagovať tlieskaním do rytmu, aby ju vzápätí vystriedala v podstate stále novinka z posledného albumu skupiny Ghosts Again, v ktorej sa melanchólia strieda s radosťou a v mysli depešákov beží čiernobiele video, v ktorej vystupujú Gahan a Gore už len v dvojici bez Andyho Fletchera.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Nechýbali špeciálni hostia
Špeciálnym účinkujúcim bol známy slovenský herec s nezameniteľným hlasom Robo Roth, inak rocker telom aj dušou. Dramaturgia spravila vynikajúci ťah, keď mu zverila čítanie textov dvoch piesní od Depeche Mode v slovenskom preklade. Za tichého klavírneho podmazu podmanivo prečítal najprv text k Walking In My Shoes. Po ňom nasledovalo hudobné prevedenie skladby, kedy zrejme nielen mne v hlave bežal videopríbeh o transgender hudobníkovi chystajúcom sa na svoje vystúpenie, ktorý Depeche Mode použili na predchádzajúcich dvoch svetových turné.
Druhým predneseným textom boli verše k piesni Dressed In Black z už spomenutého albumu Black Celebration. Po ňom sa publiku dostalo okrem hudobného aj tanečného zážitku. K symfonickej verzii tejto skladby sa v špeciálnej choreografii predstavila majsterka sveta v umeleckom tanci, osemnásťročná Noemi Muková, dcéra zosnulého speváka Petra Muka, tiež veľkého priaznivca Depeche Mode.
Tretím špeciálnym hosťom bola stále viac sa presadzujúca (oprávnene) a cappella Voising, ktorá pridala takmer chrámové vokály ku skladbe It Doesn't Matter Two, čo v kombinácii s violončelom ozajstného virtuóza Slavomíra Repaského spôsobovalo zimomriavky nejednému depešákovi v publiku.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Najväčšie hity v druhej časti programu
V druhej polovici koncertu, ktorá nasledovala po krátkej prestávke, predstavili symfonici tie úplne najväčšie hity kráľov elektronickej hudby. Okrem zmesi troch skladieb – Little 15, A Question of Lust a Somebody – sa všetky ostatné niesli v dynamickejšom tempe. Tak, ako nasledovala jedna skladba za druhou, gradovala aj atmosféra v hľadisku. Keď zazneli Everything Counts a po nej Enjoy the Silence, už po prvých tónoch publikum okamžite reagovalo a jeho nadšenie nemalo konca kraja, ozývali sa výkriky uznania a opakovaný aplauz. Diváci sa spontánne pripájali k orchestru a ako jeden spievali texty, ktoré ako praví fanúšikovia dobre poznajú.
Keď symfonici hrali skladbu Never Let Me Down Again, diváci inštinktívne bez vyzvania pridali mávajúce ruky nad hlavami tak, ako je to už dlhé roky zvykom na vystúpeniach Depeche Mode pri tejto piesni. Pri skladbách I Feel You, Strangelove a Personal Jesus zase opakovane nasledovali niekoľkominútové standing ovation. Spokojnosť a radosť z reakcií publika boli vidieť aj na tvári Adriana Kokoša a jeho hudobníkov, úsmevy na ich tvárach hovorili za všetko.
Zdroj: Martina Mlčúchová
K úspechu tohto unikátneho koncertného projektu nepochybne prispeli aj svetlá a tiež videoart, ktorý dokresľoval celkovú atmosféru podujatia, keď sa na plátne za hudobníkmi objavovali červené ruže, amplióny a iné motívy odkazujúce na hudbu Depeche Mode. Autorom vizuálov je Róbert Poor, ktorý má bohaté skúsenosti v tejto oblasti s mnohými hudobníkmi – okrem iných spolupracoval s Katkou Knechtovou či Richardom Müllerom.
Krásnou bodkou na záver veľkolepého koncertu bolo prevedenie skladby Condemnation, ktorá pochádza z albumu Songs Of Faith And Devotion (1993). Úžasne čisto a sýtym hlasom ju s orchestrom zaspievala Noemi Muková spolu s členmi šestice Voising. Bol to priamy zásah do srdca všetkých prítomných, emócie a dojatie by sa dali krájať ešte dlho po skončení koncertu.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Depešáci aj na tomto podujatí ukázali, že sú vyspelým publikom a vedia oceniť aj krásu symfonickej podoby skladieb, ktoré oddane milujú celé dekády a robia ich životy krajšími. Hudba spája a komunite depešákov možno len závidieť ich spolupatričnosť, čoho dôkazom sú aj pravidelné Depeche Mode parties a intenzívna aktivita na sociálnych sieťach.
Uznanie však patrí všetkým, ktorí sa na príprave tohto náročného a aj v svetovom meradle mimoriadneho podujatia podieľali. Jasne totiž ukázali, že aj na Slovensku vieme zorganizovať veľký a komerčne úspešný projekt na vysokej umeleckej úrovni, navyše s veľkým (aj exportným) potenciálom do budúcnosti.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Pozrite si veľký fotoreport Martiny Mlčúchovej
Roman Bomboš: Syntetickým nástrojom sme dali pôvodný zvuk
Po koncerte som oslovil autora projektu Romana Bomboša s niekoľkými otázkami.
Ako vznikol nápad na tento projekt?
V čase covidu, keď sme mali viac času, sme s manželkou rozmýšľali, na aký koncert by sme chceli ísť. Keďže sme fanúšikovia kapely Depeche Mode a zároveň aj vážnej hudby, tak sme rozmýšľali, či je možná aj kombinácia oboch štýlov. Hľadali sme aj na internete, ale väčšinou to boli cover kapely, ktoré síce hrali depešácke veci, ale neboli to klasické symfonické veci. A to už bol len krok k činom, lebo ako poznám Adriana Kokoša, ktorý má obrovské skúsenosti so snúbením symfonickej hudby s mainstreamom – dokázal to pri projekte Miro Žbirka Symphonic Night, spolupracoval aj s Jonom Andersonom zo skupiny Yes alebo Brianom Mayom z Queen – tak som vedel, že ak ho oslovíme, bude tou myšlienkou nadšený.
Potom už bolo najdôležitejšie vybrať tie správne skladby a vtedy sa ukázalo, že pesničky Depeche Mode sú veľmi melodické a keď sa oblečú do iného šatu, tak sú rovnako dobré, ale na celkom inej úrovni zážitku. Depeche Mode sami používajú syntetické zvuky, ktoré pripomínajú hudobné nástroje, aj sláčikové, ale sú to umelé nástroje. Takže sme tým syntetickým nástrojom a hudobným motívom dali ich pôvodný zvuk, ten symfonický, a ukázalo sa, že to bola trefa do čierneho, pretože tie skladby znejú výborne. Zásluhu na tom majú výborní aranžéri Adrián Harvan a Milan Hradil. Samozrejme, boli s tým spojené dlhé diskusie, počúvali sme, vracali sme, prerábali, a napokon z toho vzniklo toto dielko a myslím si, že sa ľuďom veľmi páčilo.
Prezraď, aké náročné bolo získať práva na takýto projekt?
To je celá alchýmia, ktorá sa robí cez manažmenty, ale nechcem ísť príliš do detailov, lebo sme viazaní zmluvnými podmienkami. Ono je to tak pri každom umelcovi, že keď sa ponúkne projekt, ktorý nie je devalvujúci, ale naopak, môže niekoho dielo povzniesť na vyššiu úroveň, tak v tom prípade sa na tom dá stavať a my sme ponúkli niečo, čo má dobrú úroveň a nepodliezli sme latku, práve naopak.
Eviduješ už nejaký záujem o tento projekt aj zo zahraničia?
Ozvali sa nám už rôzne agentúry, rokujeme so zástupcami z Českej republiky, Nemecka, Poľska, dokonca sa nám ozvali z Bulharska, a myslím, že po dnešnej svetovej premiére tohto slovenského projektu, keď to mnohí uvidia prostredníctvom sociálnych sietí, bude tých ponúk pribúdať. Nechceme to samozrejme "presoliť", aby sme z toho nespravili púťové divadlo alebo kolotoč. Mnohí to postrehli a kvitovali, keď sme sa rozprávali o dojmoch z koncertu, že sme si zachovali istú gráciu, ako keby to bolo divadelné predstavenie, že to nebolo lacné. Určite nebudeme akceptovať požiadavky na tristo koncertov všade možne, ale budeme ponuky veľmi citlivo a odborne vyberať, aby táto hudba našla priestor tam, kde si zaslúži byť zahraná.
Máte nejaké reakcie priamo od Depeche Mode?
Máme povinnosť posielať tieto veci najskôr na manažment, takže je tam taký predvoj. No čo sa s tým u nich deje ďalej, to my už neriešime. Oni nemôžu individuálne riešiť s každým tieto požiadavky, lebo takýchto ponúk im prichádza veľké množstvo, ale predpokladám, že my sme takí dobrí, že sa to k nim dostane.
Rozmýšľali sme tiež, či ich pozveme na našu premiéru, lebo bola tu taká možnosť, ale potom sme si povedali, že bolo by to síce fajn, ale boli by sme na nich príliš upriamili pozornosť a stratila by sa tá symfonickosť toho celého, lebo všetci by sa sústredili na to, že je tu niekto z Depeche Mode a zabudli by na samotné predstavenie. Takže párkrát to zahráme a potom uvidíme, ktovie, možno Martin Gore raz nejakú tú skladbu osobne oddiriguje.
Setlist koncertu Depeche Note – Symphonic Tribute:
(3. 12. 2024, NTC Aréna, Bratislava)
- Black Celebration
- Behind The Wheel
- Ghosts Again
- Walking In My Shoes (verše čítal: Robo Roth)
- Stripped
- Dressed In Black (verše čítal: Robo Roth)
- It Doesn't Matter Two
- One Caress
Prestávka
- It's No Good
- People Are Good
- Medley (Little 15, A Question Of Lust, Somebody)
- Everything Counts
- Enjoy The Silence
- Never Let Me Down Again
- I Feel You
- Strangelove
- Personal Jesus
- Condemnation (spev: Noemi Muková)
Prídavok:
- Behind The Wheel
Autor: Ivan Straka
