Pavol Hammel oficiálne predstavil svoj nový album Kam a za čím. S množstvom hostí a hneď dvakrát

Pavol Hammel, Štúdio L+S 2025Zdroj: Daša Šimeková

Na našej hudobnej scéne je samostatnou kategóriou, kde mu dĺžkou, bohatosťou kariéry a stále aktívnym yystupovaním sekunduje snáď len o niečo starší Peter Lipa. Minulý týždeň v bratislavskom Štúdiu L+S počas dvoch po sebe idúcich večerov predstavil svoj aktuálny koncertný program postavený na najnovšom počine, 26. štúdiovom albume Kam a za čím. Je to dobrý a poctivý album, aj keď na ňom cítiť možno až príliš veľa autorov.

Do Bratislavy som sa vrátil po šiestich týždňoch cestovania Strednou Amerikou a usadiac sa do mäkkého kresla v L+Sku v môj prvý večer doma som sa zahľadel na nadživotne veľký obal albumu, namaľovaný samotným spevákom, s motívom zlatistého odliatku a nápisom Kam a za čím.

Nie zlá ponávratová myšlienková téza. Názov albumu totiž nekončí žiadnou interpunkciou. Nie je to otázka, nevyvoláva polemiku, tak čo to teda je, vravím si? Názov albumu je z verša od Kamila Peteraja v skladbe Veď to nie je dôležité, v ktorej sa nachádza tento text: "Vždy keď si stratil kľúče k sebe. A keď na to príde. Ako ďale.ňj. Kam a za čím. Nie to nie je dôležité. Dôležité veci sveta. Sú tie ktoré nevidno. Iba bez nich žiť sa nedá. A len s nimi prejdeš tmou. Každý deň sa stane niečo krásne. Aj keď to možno nezbadáš. Na svet prídu noví ľudia. Planéty sa stále krútia. Zem polieva z výšky iný dážď." Typická peterajovská existenciálna úvaha s pozitívnym posolstvom, ktorá Hammelovi náramne svedčí.

Kam a s kým, v tom má jasno

Keď to poviem otvorene, Pavol Hammel je natoľko statusový hudobník, že aj keby vydal slabší album, nijako to jeho ikonickou pozíciou neotrasie. Našťastie to nie je tento prípad. Dokonca sa na nedávnych českých cenách Anděl dostal medzi finálovú trojicu v kategórií Slovenský album. Pavol Hammel za dekády kariéry hrával s množstvom kvalitných hudobníkov, pričom jeho súčasný band tvoria osvedčení spolupracovníci a zároveň výborní hudobníci – klávesista Peter Preložník, bubeník Igor Teo Skovay, basgitarista Tono Jaroa, na gitare Juraj Burian.

Komorné pódium sa však doslova prehýbalo pod počtom hostí. Okrem speváčky Andrey Zimányovej to bol saxofonista Milo Suchomel a kvarteto skvelých gitaristov, menovite René Lacko, Peci Uherčík, Pišta Lengyel a Stano Počají. Tí dostali priestor najprv každý samostatne. Peci Uherčík v skladbe Salto Mortalo, Stano Počají v Chcem ťa zjesť, Pišta Lengyel v Neste ma a René Lacko v Hráčovi a Kamarátke noci.

Na záver spolu s Jurajom Burianom vytvorili akúsi superskupinu v skladbne Jeseň, a to bol teda poriadny nárez, súhra a krásne prepojenie týchto žánrových individualít. Zároveň z nich bol cítiť prirodzený rešpekt k Hammelovi, ktorý s nimi svojsky laškoval na pomedzí kárania a humoru, čo mu je prirodzene vlastné a celý čas držal opraty "svojho" večera pevne v rukách.

Hudobne a spevácky koncertu nebolo čo vytknúť, Hammel je stále skvelo hlasovo disponovaný, čo sa ukázalo v najsilnejšej piesni večera, už 50-ročnej skladbe Hráč, ktorú textoval Kamil Peteraj a s novými aranžmánmi je aj súčasťou albumu Kam a za čím. Nekonzistentný mi album prišiel po texovej stránke. Na jedenástich skladbách sa totiž podieľalo až sedem textárov a zdá sa mi, že tento koncept nebol úplne úspešný.

Koncert začal staršími vecami, kde pre mňa vynikla najmä obsahovo skutočne aktuálna Kto je kto či Slušne žiť a až následne došlo na najnošie skladby, ktorých texty napísali Kamil Peteraj, Boris Filan, Peter Konečný, Ľubo Belák, Marian Zima, Vlado Slivka a Ivan Pavle. Pavol Hammel nie je patetický nostalgik, ale stále agilný spevák, preto si myslím, že prílišné textárke patetizovanie o vypitých fľaškách či snových obzeraniach sa za ženskou krásou mu v tejto fáze jeho kariéry už jednoducho nesvedčia. Publikum má však verné, a bolo to vidieť aj priamo na koncerte, keď si mnohí pospevovali aj tie najnovšie z piesní.

Setlist koncertu