Keď Michal Kaščák prišiel v nedeľu dopoludnia medzi novinárov na tradičnú "pofestivalovú" tlačovku, zdalo sa, že to bude krátke stretnutie. V jeho úvode zaznelo očakávané pozitívne zhodnotenie tohto ročníka, ktorý bol zároveň oslavou 25 rokov od vzniku Pohody. Napokon sa ale viac hovorilo o výzvach, ktorým musel festival tento rok čeliť, a aj o tej, ktorá ho čaká v ďalších rokoch.
Tentokrát sa v hodnotení festivalu držali pri zemi. Prevládal skôr pocit vďačnosti a úľavy za nenaplnené predpovede horšieho počasia, za chápavé reakcie väčšiny návštevníkov na zrušené koncerty aj za celkovú atmosféru, ktorú ľudia na festivale po troch rokoch opäť raz vytvorili - až mal človek miestami na letisku pocit, akoby sa tá nútená dvojročná pauza ani nikdy nekonala.
Zdroj: Martina MlčúchováNaj... Pohoda 2022
Priamo to na tlačovke nezaznelo, no ak by Kaščák nejaké superlatívum na opísanie tohto ročníka použil, zrejme by povedal, že bol najťažší. Jednak preto, že ľudia z úzkeho tímu festivalu ho pripravovali v podstate na trikrát - viacero umelcov bookli na ročník 2020, potom ich museli prebookovať na 2021 a do tretice znova na rok 2022. V prípade iných zase presunutie na tento ročník možné nebolo, a tak museli organizátori získať ďalšie kapely a umelcov. To všetko samozrejme stojí extra čas aj peniaze. V tomto smere festival veľmi podržali návštevníci, z ktorých si väčšina lístky ponechala ešte od roku 2020, a napokon sa napriek pomalšiemu tohtoročnému predaju deň pred začiatkom vypredal.
Náročnejšia bola aj samotná príprava areálu, keďže sa veľká Pohoda "stavala" prvýkrát po troch rokoch. V dodávateľských firmách sa zmenili ľudia a efekt zotrvačnosti, resp. opakovania naučeného už nefungoval tak spoľahlivo ako predtým. "Našim dodávateľom pri rôznych otázkach tentokrát nestačilo povedať 'urobme to tak ako minulý rok'. Riešili sme veľa vecí, ktoré boli predtým samozrejmosťou," povedal Mišo Kaščák s tým, že v deň otvorenia festivalu zažil veľkú úľavu z toho, že sa všetko podarilo na príchod návštevníkov pripraviť. Napriek tomu, že festival mal z organizačného hľadiska pár menších chybičiek (zdá sa, že návštevníci sú extra citliví na toaletný papier a mobilnú aplikáciu), svoj vysoký štandard si udržal a stále môže byť pre iné veľké hudobné akcie vzorom.
Ani samotným postavením a otvorením festivalového areálu však náročnosť tohto ročníka neskončila. Už pred jeho začiatkom a počas neho pridávali organizátorom ďalšie starosti presunuté lety a najmä správy o zdravotných problémoch viacerých potvrdených umelcov. Väčšinou išlo o covid, kvôli ktorému odpadlo niekoľko vystúpení. V programe sa preto udialo viacero zmien, resp. dramaturgických improvizácií. V tomto smere o "post-pandemickom" ročníku ešte celkom hovoriť nemožno, aj keď ľudia sa v davoch na koncertoch zabávali bez rozostupov a rúšok ako za "starých čias".
Všetky vynútené zmeny programu boli spravené tak, že dávali zmysel, či už to bolo zaplnenie dier v programe posunutím kapiel zo skorších slotov alebo napr. presunom kapely Confidence Man z nočného času na druhom najväčšom stagei na hlavné pódium do slotu zrušených Black Pumas. Austrálska kapela so streleným imidžom, hudobne zjavne inšpirovaná eurodancovými hitmi z 90. rokov, prilákala dav hodný headlinera a užil si ju každý, kto mal chuť zatancovať si na hriešne chytľavý elektropop. Nielen samotné programové zmeny, ale aj ich komunikácia bola zvládnutá dobre, akurát v lineupe v oficiálnej mobilnej aplikácii sa presunuté koncerty mohli objavovať skôr. Podobné detaily však festivalovému tímu pri (slovami Kaščáka) "nadľudskom výkone" v riešení množstva neočakávaných problémov, vyčítať nemožno.
Zdroj: Adam ZvolenskýZ klubov rovno na hlavné pódium
Celkovo Pohoda 2022 napriek ťažkostiam a výpadku niekoľkých očakávaných umelcov nesklamala. Rovnako ako v roku 2019, kedy na poslednú chvíľu stratila headlinerku Lykke Li, aj teraz sa potvrdilo, že na každý zrušený koncert je hneď niekoľko dobrých alternatív. Napokon, pódií a malých scén s rôznorodým hudobným aj nehudobným programom bolo tento rok vyše 20 a každý si z nich určite odniesol viacero zážitkov a vlastných highlightov. K tým mojím patria jednoznačne Nick Cave & the Bad Seeds, Wolf Alice, Floating Points, Lianne La Havas a Black Midi, takisto som rád, že som videl Black Country, New Road aj útržky z vystúpení Yvesa Tumora a post-punkových Squid.
Najmä ma však teší silné zastúpenie domácej scény na všetkých pódiách, od menších a undergroundovejších scén, kde mi opäť raz odstrelili dekel The Wilderness, God and Eve či KVLT Crew, až po veľký koncert Lash & Grey na Orange stagei, skvelý návrat kapely Zlokot v najväčšom krytom stane a v neposlednom rade nočný headline slot na hlavnom pódiu, ktorý prekvapivo dostal FVLCRVM. Skok z malých klubov na najväčšie pódium Pohody zvládol výborne, aj keď je to stále ten Pišta, ktorý má viac talentu ako sebavedomia. Počas vystúpenia tak v jednom momente prišlo aj úprimné priznanie v zmysle "čo mám na tomto obrovskom pódiu robiť?". Čo iné, ak nie takéto skúsenosti, ho však môže posunúť ďalej a sebavedomie zdvihnúť?
Len spievať do svojich beatov a občas zahrať gitarovú linku alebo pár úderov na drum pade samozrejme pri elektronickom sólo acte nestačí. Najväčšou výzvou bola práve "stage presence", teda to, ako hudobník na obrej scéne pôsobí. Pozitívne bolo, že FVLCRVM vo svojom podivnom futuristicko-športovom outfite nepôsobil ani zďaleka tak strnulo a rutinérsky ako deň predtým Flume. Naopak, už po pár minútach sa dokázal odviazať a bolo na ňom vidieť, ako si užíva, že môže hrať svoju hudbu pred najväčším davom fanúšikov, pred akým kedy stál. Z reakcií ľudí zase bolo jasné, že mu tento veľký moment a úspech prajú a bavia sa spolu s ním.
Zdroj: Ondrej KoščíkKu komfortnejšej pozícii si Pišta Kráľovič pomohol aj hosťami - počas hodinového setu mu postupne sekundovali český raper Idea, svetielkujúce tanečníčky Tron Girls s efektnou choreografiou, spoluhráči z kapely Nvmeri a speváčka Annet X (Do It All Again). Basák Miro Tuchyňa a bubeník Pavel Javorník s ním zahrali jeho prelomový sólový singel Words, škoda, že ich prítomnosť nevyužil aj na uvedenie jednej-dvoch skladieb z katalógu Nvmeri. Mohlo to byť fajn spestrenie, ktoré by domáci fanúšikovia určite privítali.
Napriek tomu set postavený iba z jeho vlastných trackov ako Loose, Come Get Some, Hate List či X-tacy a zopár remixov zafungoval skvele. Na svojej audiovizuálnej šou pracoval počas pandémie a aj keď bola pôvodne pripravovaná pre klubové turné, sobotná noc ukázala, že funguje aj na veľkej festivalovej scéne. Podľa členov tímu Pohody by pokojne mohla byť aj súčasťou zahraničných festivalov, otázne je, či FVLCRVM vôbec chce ísť týmto smerom, keďže účasť hostí, ktorí jeho vystúpenie spestrili a aj jemu samotnému dodali odvahu postaviť sa sólo projektom na veľký festivalový stage, by v zahraničí mohla byť problematická. No čo sa týka samotnej tvorby, tak tá pripravená na export jednoznačne je a je skvelé, že hudobník mohol absolvovať túto mega výzvu a zamakať na svojom live acte.
Zároveň sa opäť potvrdilo, že na Pohode na hlavnom pódiu nemusí hrať veľká svetová hviezda ani komerčne známe meno, aby fanúšikovia zažili niečo výnimočné. Napokon, najlepším dôkazom sú už roky špeciálne koncerty, ktoré boli súčasťou festivalu aj tento rok - najskôr vo štvrtok projekt Nemoderný chalan s pesničkami Mira Žbirku v podaní kapely Midi Lidi a potom v sobotu prvé uvedenie koncertu Bolo nás jedenásť bez majstra Milana Lasicu. Tento projekt sa na trenčianskom letisku predstavil už tretíkrát, vždy to bolo v niečom iné (tentokrát doplnené aj o piesne, ktoré pán Lasica spieval s Bratislava Hot Serenaders), a vždy išlo o výrazné momenty daného ročníka. Nepochybujem o tom, že ďalšie výnimočné projekty spojené s domácou hudbou budú súčasťou Pohody aj v budúcnosti.
Zdroj: Adam ZvolenskýLianne La Havas - viac fotiek zo soboty na Pohode 2022Končí sa éra veľkých zahraničných hviezd na Pohode?
Okľukou sa tak dostávam naspäť k pofestivalovej tlačovke a jej ďalšej dôležitej téme. Michal Kaščák na nej totiž naznačil, ako sa Pohoda pravdepodobne v najbližších rokoch zmení. Medzi riadkami sa pritom dalo čítať, že si plne uvedomuje meniacu sa pozíciu festivalu, ktorý po 25 rokoch už zrejme nebude tým "hráčom na trhu", ktorý prináša na Slovensko tie najväčšie zahraničné hudobné hviezdy. Domácu festivalovú konkurenciu síce Michal na tlačovke nespomínal vôbec, no okrem Grape festivalu, ktorý sa svojou návštevnosťou na Pohodu doťahoval už pred pandémiou (uvidíme, ako dopadne tento ročník, ktorý sa navyše prvýkrát uskutoční tiež na trenčianskom letisku), pribudol tento rok na festivalovej mape Slovenska aj Lovestream, ktorého jednoduchý recept na úspech je postavený práve na najväčších svetových menách. Prirodzene to vedie k nevyhnutnej reflexii nielen toho, čo má Pohoda za sebou, ale najmä aké bude jej miesto na slovenskej scéne v ďalších rokoch.
Jedna vec je, že je a vždy bola festivalom, ktorý nie je len o dvoch-troch veľkých menách. Zároveň však vo svojom najsilnejšom období práve Pohoda priniesla desiatky slovenských premiér svetových hviezd. V posledných ročníkoch sa to stáva o čosi zriedkavejšie nielen kvôli rastúcej domácej konkurencii, ale najmä preto, že booking najväčších (a to nielen všeobecne známych ale aj veľkých alternatívnych) mien je čoraz komplikovanejší a nákladnejší. Vo veľkých krajinách v Európe a vo svete totiž za poslednú dekádu vznikli desiatky festivalov pod hlavičkou rôznych sietí, resp. veľkých nadnárodných spoločností, ktoré hudobné podujatia robia v prvom rade ako biznis. Stredne veľké nezávislé festivaly, a najmä tie z malých krajín, s nimi pri bookovaní veľkých hviezd napriek dlhoročnej tradícii a silnému menu, ktoré Pohoda na medzinárodnej scéne má, môžu len ťažko súperiť.
Dôsledkom vzniku množstva nových festivalov totiž je, že ceny umelcov v posledných rokoch narástli šialeným tempom. Jeden príklad za všetky: Nick Cave & The Bad Seeds v roku 2022 stoja podľa Michala Kaščáka oficiálne päťkrát viac ako v roku 2013, kedy hrali na Pohode prvýkrát. Len vďaka dobrej skúsenosti z ich prvej návštevy festivalu si organizátori dokázali vyjednať takú cenu, že si ich mohli dovoliť znova. No i tak išlo o x-násobok sumy spred deviatich rokov. Viete si predstaviť, že by sa adekvátne k zvýšeným nákladom na umelcov aj cena lístka za deväť rokov zvýšila troj- či štvornásobne? Veď už aj bežné zvyšovanie ceny vstupenky o 10 eur za rok bývalo v minulosti terčom kritiky. Pri festivale pritom nejde len o náklady na umelcov, ceny všetkého sa v súčasnosti zvyšujú. Návštevníci to pocítili aj priamo, keďže za väčšinu jedál na Pohode zaplatili v priemere takmer dvakrát toľko ako v rokoch 2018 a 2019.
Zdroj: Martina MlčúchováPozícia sa mení, silné stránky zostávajú
Žiaľ, lepšie to s cenami asi tak skoro nebude a netýka sa to len gastra. Robiť festival je skrátka čím ďalej tým drahšie. Pandémia navyše situáciu ešte viac skomplikovala v tom, že preverila aj roky fungujúce partnerstvá s veľkými firmami a značkami. Väčšina z nich však pri Pohode zostala.
Pre jej organizátorov je v každom prípade do ďalších ročníkov veľkou výzvou, ako robiť festival s 30-tisícovou kapacitou aj naďalej tak, aby bol jeho program pre slovenské publikum dostatočne atraktívny a zároveň ekonomicky udržateľný. Výhodou Pohody je, že si za tých 25 rokov (aj s pomocou Rádia_FM a vitálnej klubovej scény) "vychovala" už niekoľko generácií fanúšikov s pomerne širokým hudobným záberom, ktorí na festival nechodia len kvôli veľkým menám. Potvrdilo sa to aj tento rok, kedy festival v podstate okrem Nicka Cavea a piatkových The Libertines nemal ďalších jasných headlinerov, no aj tak sa vypredal.
Dramaturgia festivalu v posledných rokoch čoraz viac stavia na stredne veľkých menách a podľa Kaščáka sa bude Pohoda ďalej uberať práve týmto smerom. Inak povedané, namiesto jedného či dvoch predražených headlinerov chce radšej ponúknuť viacero zaujímavých menších mien. Zároveň však prezradil, že uvažuje aj nad menším počtom pódií v budúcom roku, čo by vzhľadom na každoročné programové dilemy mohlo "hudbožrútov" paradoxne skôr potešiť. Tento rok tých rozhodnutí kvôli zrušeným koncertom bolo síce napokon o niečo menej ako na predošlých veľkých Pohodách, no aj tak nebolo možné stihnúť všetko zaujímavé, čo tohtoročný program priniesol. Toto však platí len pre určitú časť návštevníkov, na opačnom póle sú takí, ktorí tam chodia bez ohľadu na program najmä kvôli atmosfére a stretnutiam s kamošmi. Aj to je však pre Pohodu stále lepší prípad, než byť závislou na ľuďoch, ktorých musí presvedčiť dotiahnutím ich vysnívanej hviezdy.
V tlačovkovej debate o FVLCRVM-ovom vystúpení Mišo Kaščák povedal, že hlavné pódium Pohody je také rozľahlé, že by sa na ňom dal hrať aj tenis. Keďže festival zároveň končil v rovnaký deň ako Wimbledon, tak si tenisom trochu pomôžem aj ja. Pozíciu Pohody po 25 rokoch na scéne by som prirovnal k ostrieľanému hráčovi v zrelom veku, ktorý síce vie, že kondične sa už mladším konkurentom nemôže úplne rovnať, no vďaka svojim skúsenostiam, širokému repertoáru úderov a taktickej vyspelosti stále dokáže vyhrávať. Keď budete najbližšie váhať, či na Pohodu ísť alebo neísť, lebo sa vám bude zdať, že v lineupe kedysi bývavalo viac veľkých mien, nezabudnite na všetky jej silné stránky, ktorých má stále dosť a môže na nich stavať aj v ťažkých časoch. Napokon, jednou z nich sú aj jej návštevníci, ktorí ju podržali v rokoch pandémie a určite to tak zostane i naďalej.
Prečítajte si tiež:
Ďakujem, Slovakia! Zaklínač Nick Cave na Pohode dojímal a rozdával lásku
Piatok na Pohode: The Libertines prekvapili výbornou kondíciou, Flume nenadchol
Autor: Patrik Marflák
PS: Ak máte po prečítaní článku niečo na srdci, diskutovať o Pohode 2022 môžete na našej Facebook stránke.
