Aj tretia sobota v trenčianskej Garáži (31.8.) sa niesla v znamení objavovania nového, sviežeho, nečakaného a súčasného. Vo vzduchu visel záver školských prázdnin, avšak zďaleka nie koniec letného počasia. Posledná Garáž 2024 tak v Trenčíne dala príjemnú bodku za obdobím dovoleniek a študentskej bezstarostnosti. Prijal som to s pokrčením pliec a vrhol sa do víru udalostí v areáli vedľa Kultúrno-kreatívneho centra Hviezda.
Alternatívny gitarový pop, klavírne ornamenty, ostré gitary a krvácajúce nosy
Ako prvá vystúpila kapela Andersons, ktorá má na svojom konte tri single, ktoré si môžete vypočuť na dostupných online platformách. Ide o gitarový pop so slovenskými textami a ženským vokálom. Povedal by som, že taká klasika pojednávajúca o vzťahoch, láske a intimite, zabalená do pop-rockového hávu, ktorý aspoň pre mňa postráda nejaký moment prekvapenia či nejaký hrom z jasného neba. Z trojice singlov odporúčam pieseň Predstavy. Pôsobí odvážnejšie ako zvyšok tvorby Andersons a predstavuje určitý potenciál, ktorý v tejto kapele isto drieme.
The Nosebleeds z Trnavy si deň pred Garážou v Trenčíne zahrali koncert na garážach v Bratislave (zástupcovia tejto bratislavskej DIY platformy sa zúčastnili aj Pecha Kucha, ktorá bola tiež súčasťou trenčianskej Soboty v Garáži vol. 3). Sympatická štvorica produkujúca retro zvuk nultých rokov, kedy rebríčkom dominovali mená ako Arctic Monkeys, The Libertines, Babyshambles, The Strokes či The White Stripes, to rozbalila práve v štýle týchto kapiel. Podobne ako oni, mladá slovenská štvorica svojou tvorbou tiež načrela do garage rock soundu z polovice šesťdesiatych rokov, ktorý sa od éry kapiel ako The Kinks, The Sonics, The Troggs, The Seeds a The Stooges vyvíjal až k dnešným "the anything" bandám. Nosebleeds tento rok nahrali svoje debutové štvorpesničkové EP, ktoré je vám k dispozícii rovnako ako ich živelné live vystúpenia plné mladíckej energie, ktorá chce ísť von!
Laura Magičová sa na oficiálnom lineupe uviedla pod názvom Laura Magičová & The Band. Šlo však o nedorozumenie a, i keď Laura sprievodnú kapelu má, vystupuje výhradne iba pod svojím menom, pod ktorým ju nájdete aj na online hudobných streamoch. Laura je šikovná klaviristka a skladateľka, ktorá vie, ako poslucháčov vtiahnuť do deja svojich košatých kompozícií. Príjemný a inteligentný alternatívny pop v podaní Laury a jej kapely rozkolísal vlny smutnokrásna a ozdobil deň.
Emócie vyjadrené v rôznych žánroch a formách
Mix trapu, alternatívneho hip-hopu, R&B, emo rapu a dokonca psychedelické motívy ako z trackov Tame Impala prinieslo na pódium trenčianskej Garáže trio zoskupené okolo mladého umelca Alana Fura. On sám však svoju hudbu označuje jednoducho ako bedroom pop. V skladbách prináša témy každodenných problémov v živote mladých ľudí, ako sú vzťahy, problémová mladosť, láska, ale aj tie svetlejšie momenty. Trojčlenná crew v zložení Annin (spev), Alan Fur (spev, rap) a Michal Kuzma (DJ) navyše pôsobila ľudsky veľmi sympaticky a otvorene voči svojmu publiku. Momentálne toho o Alanovi a jeho tvorbe nájdete na webe minimum, avšak onedlho príde na svetlo sveta jeho debut vo forme EP, ktoré hrala trojica aj počas svojho garážového setu. Spomeniem ešte, že v tejto zostave sa Alan, Annin a Michal stretli na pódiu po prvý raz. Bolo to veľmi príjemné a ja im držím palce!
V rámci výmeny kapiel s nórskym mestom Bodø, ktoré je Európskym hlavným mestom kultúry pre tento rok, dorazila na miesto činu aj štvorica hudobníčok a hudobníkov z tejto prekrásnej škandinávskej krajiny, aby nám priniesli kúsok severskej clivosti a naliehavosti. Jednotliví členovia skupiny Defusion mohli mať okolo 14-15 rokov (v čom, samozrejme, nevidím absolútne žiadnu prekážku), no napriek tomu svojou energiou pohodlne "sfúkli" množstvo svojich skúsenejších kolegov. Obrovské nasadenie, seriózny prístup a hudobné nadšenie, ktoré sa prenieslo aj na divákov ich skvelého vystúpenia, charakterizuje Defusion asi najlepšie. Najoriginálnejším prvkom tejto rockovej zostavy bol kontrabas, na ktorý sa hralo slákom. Mladá štvorica hrá tvrdší gitarový žáner s melodickými dievčenskými vokálmi a spomenutým kontrabasom namiesto basgitary, s koreňmi v deväťdesiatych a dvetisícových rokoch. Počuť najmä vplyvy nu metalu a crossoveru.
Mladá speváčka, skladateľka a hudobníčka Vanessa Weisz, ktorej melancholická a jemná éterická hudba v sebe spája pop, trip-hop a rôzne vplyvy elektronických žánrov, skrášlila tento letný večer a zabodla sa do tmavej nočnej oblohy ako trblietavá kométa. Vanessa si svoju hudbu nosí v laptope a dopĺňa ju svojím príjemným a emotívnym hlasom. Má to DIY vibe, ktorý by ste čakali skôr pri HC či punk scéne. K tvorbe hudby a textov pristupuje terapeuticky a dotýka sa takých tém ako láska, vzťahy, smrť či duševné zdravie. Vanessina hudba neobsahuje prázdne popové floskuly, ale svojej forme dáva naozaj skutočný obsah.
So žilinskými Grayhole som mal česť ešte pred zhliadnutím ich setu na Garáži. Ich album Breath Me In, Ghost From My Dreams som totiž zopárkrát otočil v slúchadlách cestou do práce. Už vtedy som si potvrdil, že je to zaujímavá kapela na poli slovenskej gitarovej scény. Melodické indie ma vracia znova do zlatých čias tohto žánru a ak Grayhole vydržia a pôjdu si ďalej za svojím, môže ich čakať celkom fajn hudobné dobrodružstvo. Chce to však množstvo trpezlivosti a práce.
Mimochodom, práve žilinských Grayhole, rovnako ako aj Vanessu Weisz, si v rámci výmeny interpretiek a interpretov vybral nórsky UKM festival a na konci júna sa predstavili publiku v Bodø.
Prišlo aj na experimentálnejšie žánre elektronickej a klubovej hudby, o ktoré sa postarali košickí SELENoLAr, momentálne žijúci a tvoriaci v Prahe. Za týmto sympatickým a originálnym projektom stoja vokalistka Viki Kalapošová a producent Milan Gajtko. Spolu sa vydávajú na objavnú cestu zvukmi a zákutiami klubov, aby odkrývali nové hudobné mapy. Kapela inšpirovaná alternatívnou elektronickou scénou a svetovými menami ako Arca, Eartheater (fun fact: nie je to earth eater, ale ear theater) či dokonca Death Grips. SELENoLAr by sa v rámci slovenských akcií výborne hodili do lajnapov takých festivalov ako NEXT, Hradby Samoty či Halp. Nie je to nič prvoplánové či lacné a ich posluch predpokladá otvorenosť inovátorstvu a experimentovaniu. (viac o SELENoLAr)
Projekt Garáž vznikol v rámci spolupráce medzi Európskym hlavným mestom kultúry Trenčín 2026 a festivalom Pohoda. Tento rok opäť predstavil dvadsať mladých slovenských kapiel, ktoré vybrala odborná porota z celkového počtu 214 prihlásených. Program v areáli Kultúrno-kreatívneho centra Hviezda, ktorý bol voľne prístupný, ponúkol okrem hudobných vystúpení aj workshopy, sprievodné aktivity a zábavu pre dospelých aj deti.
Najdôležitejší je však vzdelávací charakter projektu. Vybrané kapely získali účasť na vzdelávacom bloku o hudobnom priemysle, dostali príležitosť sa sieťovať a ukázať sa aj profesionálom a profesionálkam z oblasti hudby. Vďaka podpore z Nórskych fondov získala tohoročná Garáž aj medzinárodný rozmer. Viac na www.trencin2026.eu/garaz.
Prečítajte si tiež:
Garáž v Trenčíne: Miesto, kde znie budúcnosť slovenskej hudby (reportáž z programu Garáže zo 17. augusta)
Garáž 2024: Druhá garážová sobota v Trenčíne sa niesla na vlne žánrovej pestrosti (reportáž z programu Garáže z 24. augusta)
Autor: Renat Khallo