Týmto a ďalšími podobnými prívlastkami nešetril izraelského kontrabasistu a jeho spoluhráčov nikto, kto zažil piatkový koncert pod hlavičkou One Day Jazz Festivalu. Neskutočná hudobná fantázia, explozívna virtuozita, citlivá lyrika. Avishai Cohen Trio bratislavský Istropolis nielen vypredali, ale si ho aj "kúpili".
Umelcovi rovnako prispôsobil aj časový priestor, keďže Cohen mal so svojím triom záujem predviesť publiku šou v plnom rozsahu. Organizátori si preto ako predskokana prizvali síce jedinú, ale výraznú americkú vokalistku Vivian Sessoms. Tá v doprovode Martin Valihora Group predviedla prostredníctvom svojho soulovo-jazzového repertoáru precízne frázovanie, pôsobivý rozsah aj profesionálne zvládnutú vokálnu techniku.
Možno aj to bolo dôvodom, prečo sa doprovodná kapela držala pomerne v úzadí. Aj keď Sessoms získala priestor na vyniknutie, jej soulový repertoár nakoniec vyznel viac rozvláčne než emotívne a vznikol tu pocit, že divák sleduje priemerný koncert nadpriemerných muzikantov. O to výraznejšie si zoskupenie polepšilo v záverečnej Summertime, ktorú po mnohých spoluprácach s Joeom Cockerom speváčka prispôsobila vlastnej chuti. Slovenská štvorica Valihora, Griglák, Bugala a Vizváry tu vytvorila pulzujúci rockový zvuk, v ktorom Sessoms ukázala farby hodné len čierneho hlasu.
Zdroj: Richard SvobodaMilovanie hudbou
Po prestávke, ktorú vo foajé vyplnili talentovaní žilinskí konzervatoristi Darkness Positive Trio v zložení Šimon Švidraň (gitara), Adrián Simonides (basgitara) a Matej Richtarčík (bicie), sa vo veľkej sále Istropolisu stíšila atmosféra na privítanie komorného tria. Aj keď Cohen, Hershkovits a Dor pojali začiatok koncertu naozaj jazzovo, poslucháčov, ktorí očakávali jazzové štandardy v klasickom šate, vyviedli z omylu veľmi rýchlo. Už po vstupnom entré pretransformovali hudbu do jemnej, lyrickej atmosféry v melancholickom mólovom tóne. Zaujímavé a nepredvídateľné hudobné postupy prezentované s jemnosťou poukázali aj na citlivé vzájomné vnímanie jeden druhého. Bolo až neskutočne pôsobivé sledovať, ako sa títo hudobne rovnocenní partneri dokážu rozdeliť v explozívnej hudobnej virtuozite a v dôležitých momentoch sa opäť stretnúť na tých správnych miestach.
Ako vynikajúci bubeník sa ukázal Daniel Dor, pôvodom z Tel Avivu, u ktorého rozhodne nemôžete rátať s dodržiavaním štandardných rytmických postupov. Od pôsobivej hry s dynamikou a farbou tónov dokázal v synkopickej hre vygradovať napätie bez toho, aby nejakým spôsobom narušil svoj bubenícky minimalizmus. Fantáziu, ktorú využíval raz pri hre na rámoch bubnov, inokedy zase pri perkusionistických postupoch, pri ktorých si vzápätí dopomohol rukou, vidíte u bubeníka málokedy. To všetko za minimálnej, ale o to účinejšej podpory klaviristu Nitaia Hershkovitsa. Kým Dor hudobne i fyzicky využíval všetky možnosti, ktoré mu jeho bubenícky set ponúkal, Hershkovitsova tvorivosť sa výrazne prejavovala v žánrovej fúzii. Od štandardných jazzových postupov, orientálnych, židovských i latino motívov, až po klasické postupy, ktoré vás vtiahli do éry Fryderyka Chopina.
V spojení s Cohenovou brilantnou hrou na kontrabas sa na pódiu odvíjala legenda, rozprávka, či príbeh popisovaný silným, ale láskyplným jazykom. Rovnako ako muzikálni kolegovia ani Avishai Cohen nešetril rôznorodými výrazovými prostriedkami: od tappingu, vybrnkávania, cez hranie päsťou i prstami celej ruky, až po vyklepkávanie rytmu na telo nástroja. V rámci prídavkov po štvornásobnom standing ovation sa Cohen naplno prejavil aj v záverečnej Remembering, pri ktorej snáď nikto nepochyboval, že tento umelec cez hru na kontrabase miluje a k publiku rozpráva. Od doprovodu k nádherným harmóniam a melódiám, až k melancholickému sólu, v ktorom vďaka rozsahu a vhodnému dávkovaniu pulzujúcich či vybrnkávaných tónov obsiahol všetky clivosti i hĺbky ľudskej duše.
Silným okamihom bola performance skladby Nature Boy, v ktorej sa kontrabasista zhostil aj mikrofónu. Prevedenie tejto melódie, pôvodne z repertoáru amerického speváka Nat Kinga Colea, spôsobila u mnohých ľudí v publiku emotívne reakcie. Koniec-koncov, aj mne sa po koncerte veľmi ťažko vracalo do reality. Sú hudobné okamihy, ktoré ani nemáte chuť analyzovať. Chcete si ich jednoducho odniesť v sebe a prechovávať v sebe ako drahocenný poklad. Koncert tohto zoskupenia bol jedným z nich. Slovami Martina Valihoru: "Dnes večer nám Avisahi Cohen Trio ukázali, ako sa dá cez muziku milovať."
Zdroj: Richard SvobodaAutorka: Júlia Šimková
Foto: Richard Svoboda
Súvisiaci interpreti: Avishai Cohen
