Tohtoročný Mikuláš priniesol fanúšikom industriálnej hudby v Bratislave originálny darček - v Majestic Music Clube predstavila svoju najnovšiu hudobnú a svetelnú šou kultová slovinská kapela Laibach. Išlo už o jej šiestu návštevu Slovenska, pričom práve priestory MMC sú kapele dôverne známe (naposledy tu vystúpila v septembri 2012).

Skupina Laibach, ktorá svoj vznik datuje do roku 1980, je naozajstnou legendou elektronickej hudobnej scény, na ktorej vyrástli celé generácie. Je zaujímavé, že jej priaznivci ju obdivujú presne z tých istých dôvodov, pre ktoré ju nemusia jej odporcovia. Laibach sa totiž nikdy nepokúšali byť obyčajným rockovým zoskupením. Od začiatku svojej existencie používajú provokáciu a škandalizáciu ako hlavnú "pracovnú metódu" vo svojej kritike totalitných systémov a manipulačných praktík v politike, čo sú témy aj v dnešnej dobe aktuálne. Sila zoskupenia vychádza z nezameniteľného prístupe k hudbe, jej obrazovému stvárneniu a umeniu ako takému. Niekomu sa môžu vojenské uniformy a celé divadlo, ktoré Slovinci predvádzajú, zdať smiešne, avšak táto štylizácia nie je samoúčelná.

Dlhšie čakanie sa vyplatilo

Začiatok koncertu bol plánovaný na dvadsiatu hodinu. Čakanie návštevníkom spríjemňovala reprodukovaná orchestrálna hudba z budovateľských čias 80. rokov. K dispozícii bol okrem tradičného klubového baru aj bohatý predajný pult s originálnym reklamným tovarom značky Laibach, ktorý bol umiestnený priamo v koncertnej sále. Keď sa už malá ručička hodín blížila k deviatke, a napriek tomu sa na pódiu nič nedialo, začala v pomerne slušne zaplnenej sále (kapacita MMC je okolo tisícky návštevníkov) stúpať nervozita.

Presne minútu po deviatej sa však zo šera javiska vynorilo päť postáv tvoriacich súčasnú zostavu Laibach: spevák Milan Fras ako zvyčajne so štýlovou čiapkou na hlave, v nemeckých vojenských nohaviciach a jazdeckých čižmách, pôsobil ako nekompromisný vodca, no speváčka a klávesáčka Mina Špiler (známa aj zo spolupráce so skupinou Rammstein) so svojím čiernym outfitom a stoickým výrazom tváre nepôsobila o nič menej prísne. Zostavu ďalej dopĺňajú dvaja hudobníci obsluhujúci syntetizátory Luka Jamnik a Sašo Vollmaier, a bubeník Janez Gabrič (na konzervatóriu v Ľubľane vyučuje hru na bicie nástroje).

Po ich príchode zaznela znelka dnes už značne zdiskreditovanej Veľkej ceny Eurovízie a po jej doznení Laibach spustili svoj takmer dvojhodinový maratón "pochodu", pričom ako prvá zaznela takmer apokalyptická skladba Eurovision z najnovšieho albumu Spectre (2014), ktorého promo je aj hlavným obsahom aktuálneho turné. Diváci reagovali hneď od prvých tónov spontánne a hodinové čakanie bolo zabudnuté a odpustené.

Nový album aj osvedčené hity

Dramaturgia rozdelila koncert na dve časti. V prvej časti skupina zahrala desať skladieb pochádzajúcich výlučne z nového albumu. Ten predstavuje zaujímavé prehodnotenie pôvodnej koncepcie v hudbe Laibach, ktorá vždy riešila vzťahy medzi ideológiou a umením. Skladby na nahrávke Spectre sú inšpirované otázkami slobody vyvolanými sociálnymi pohybmi na celom svete v posledných rokoch (antiglobalizmus, WikiLeaks, Anonymous, Arabská jar...). Podľa oficiálneho stanoviska skupiny "Spectre znie ako politický manifest v poetickej forme a texty nemôžu byť už viac priamočiarejšie, než sú". Napriek tomu na tieto problémy poskytuje Laibach (ako vždy) svoj typický vlastný pohľad, ktorý nie je jednoznačný, ukazuje na rozporuplnosť ideológií a núti k zamysleniu. A v tomto je to stále starý dobrý Laibach, ako ho poznáme.

Z predstavených nových skladieb mali u fanúšikov ohlas najmä The Whitleblowers (s chytľavým zborovým spevom), Walk With Me, či Eat Liver. Prvý blok uzatvorila skladba so skeptickým textom Resistance Is Futile (Odpor je márny), čo symbolicky naznačilo nasledujúcu 10-minútovú prestávku, počas ktorej na veľkoplošných obrazovkách prebiehalo digitálne odpočítavanie času.

Druhá časť koncertu priniesla staršie a známe skladby. Laibach do setlistu tentoraz nezaradili chronicky známe coververzie typu Leben heisst Leben, Final Countdown alebo Mama Leone, čo však nebolo na škodu, keďže aj iné prevzaté kúsky sú v ich podaní nemenej zaujímavé. Publikum okrem iných potešili skladby Brat moj, ktorá bola vydarene prepracovaná (oproti pôvodnej verzii pribudol spev Miny Špiler), Warme Lederhaut (zložil ju Daniel Miller, zakladateľ vydavateľstva Mute Records, s ktorým Laibach spolupracujú), B Mashina a Under The Iron Sky (obe pochádzajú zo soundtracku k sci-fi filmu Iron Sky), či Ballad Of A Thin Man, ktorú pôvodne zložil Bob Dylan. 

Veľký brat, kamenné tváre a Tanec s Laibachom
Koncert ponúkol prítomnému publiku všetko, čo od skupiny Laibach očakávalo – sugestívne hudobné a obrazové predstavenie so svetelnou šou, ktorému dominovali basovým hlasom frázujúci Milan Fras a čistým, až ostrým spevom Mina Špiler. Potlesky speváka smerom k publiku vyvolávali príjemnú eufóriu. I keď slovná komunikácia s divákmi bola zabezpečená takmer výlučne digitálnym hlasom na spôsob "veľkého brata", ktorý sa publika medzi skladbami po anglicky napríklad opýtal, či sú frustrovaní, alebo žiadal, aby reagovali na otázku, ako sa im páči koncert, nepôsobilo to rušivo. Kamenné tváre jednoducho patria k živým koncertom tejto skupiny.

Ostatní členovia kapely na pódiu boli ukrytí v tme a venovali sa plne svojím hudobným nástrojom. Pochvala patrí aj zvukárom, ktorí elektronicky dopĺňali zvuk úderných bicích a vytvárali tak potrebnú kovovú kulisu. Dva projektory premietali na stenu nad pódiom symbolické výjavy a zostrihy klipov, čím vizuálne podčiarkovali texty skladieb a v hlavách prítomných vyvolávali naozaj zvláštne pocity.

Záver patril trom prídavkom - Love On The Beat, Tanz mit Laibach a Das Spiel ist aus. Zvlášť pri "Tanci s Laibachom" sa publikum riadne zapotilo, keď ani jedna noha neostala v pokoji a dupala a poskakovala v zrýchľujúcom sa rytme tohto pochodového "tanca". Po dohraní posledného prídavku sa členovia skupiny počas neutíchajúceho potlesku poklonili a "veľký brat" z reproduktorov publiku poprial veselé Vianoce a šťastný nový rok. Ale nebol by to Laibach, ak by koncert neskončil aspoň trochu kontroverzne – na úplný záver sa totiž z reproduktorov ozvalo "Salam alejkum!" (arabsky "mier s vami").

Happening pokračuje 

Na Mikuláša teda happening, ako skupina zvykne svoje koncertné turné označovať, pokračoval za účasti spokojných divákov (okrem slovensky hovoriacich aj z Čiech a Rakúska) v Bratislave. Je jasné, že vrchol slávy má skupina Laibach už za sebou, naďalej však má svoju nemalú a stabilnú fanúšikovskú základňu. Priebežne prichádza s novými projektmi a usporiadava koncertné šnúry.

Ktosi sa raz vyjadril, že Laibach možno prirovnať ku komiksovým superhrdinom, pretože sa zdá, že sú všade tam, kde je nespravodlivosť a vždy sa snažia zachrániť svet. Aj keď kapela vznikla vo vtedajšej Juhoslávii za odlišných spoločenských a politických podmienok (budúci rok oslávi už 35 rokov!), stále existujú skutočnosti, ktoré týchto hudobných aktivistov a filozofov nenechávajú ľahostajnými a cítia potrebu svojsky na ne reagovať.

Setlist koncertu Laibach - Spectre Tour v Bratislave:
(6. 12. 2014, MMC)

1. Eurovision
2. Walk With Me
3. Americana
4. We Are Millions And Millions Are One
5. Eat Liver
6. Bossanova
7. Koran
8. The Whistleblowers
9. No History
10. Resistance Is Futile
- prestávka
11. Moj brat
12. B Mashina (Siddharta cover)
13. Under The Iron Sky
14. Leben – Tod
15. Warme Lederhaut (The Normal cover)
16. Ballad Of A Thin Man (Bob Dylan cover)
17. See That My Grave Is Kept Clean (Blind Lemon Jefferson cover)

Prídavky:
18. Love On The Beat (Serge Gainsbourg cover)
19. Tanz mit Laibach
20. Das Spiel ist aus

Autor: Ivan Straka

Súvisiaci interpreti: Laibach