Pocta saxofónu. Taký je podtitul festivalu Saxophobia, ktorý sa začiatkom februára Bratislave konal už deviatykrát. Ani tento festival, ani tento nástroj nie sú v zornom poli širokej verejnosti, majú však svoje publikum, ktoré každým rokom narastá. Úmerne tomu naberá na veľkosti aj festival samotný, ktorý okrem popularizčnej a networkingovej časti priniesol na Slovensko skutočnú elitu v reprezentácii tohto nástroja.
Spája sa vám saxofón s pomalým jazzovým klubom, alebo je to skôr nástojčivý a zvodný nástroj so sexuálnym nábojom, ktorý mu vtisol pop?
Nevadí, vie byť totiž všetkým. Funguje skvelo ako v klasickej, tak i v súčasnej hudbe, pritom sa jedná o relatívneho mladíka. Ikonický tvar a výrazná zlatá farba (vyrobený je však z mosadze), kategorizovaný je ako drevený dychový nástroj a najpoužívanejší je vo svojich štyroch podobách ako soprán, alt, tenor a barytón. To, akú variabilitu ponúka a aké sú jeho limity, ukázalo niekoľko výnimočných počinov počas troch koncertných večerov festivalu Saxophobia Bratislava 2025.
Rozhovor o festivale: Vedeli ste, že Bratislava sa pýši saxofónovým festivalom? Ročník 2025 prekonal všetky doterajšie
Edukačné okienko: Saxofón vynašiel Belgičan Adolphe Sax v roku 1846 a nechal si ho patentovať vo Francúzsku. Hoci bol Sax kreatívny a nadšený človek, nebol tým najšťastnejším dieťaťom. Početné nehody počas mladosti takmer ukončili jeho život. Patrí medzi ne pád z okna tretieho poschodia, popálenie pri nehode so strelným prachom, prehltnutie špendlíka, takmer utopenie a trojnásobná otrava.
Zdroj: Karol Srnec
Takých lektorov by ste si želali mať v každej profesnej sfére
Festival Saxophobia funguje systémom majstrovských lekcií pre záujemcov z radov študentov či hráčov na saxofón a každoročne sa im venuje skupina dedikovaných lektorov. Tento rok boli medzi lektormi doslova ikonické osobnosti nástroja, menovite Ryō Noda z Japonska, Philippe Portejoie z Francúzska alebo Lev Pupis zo Slovinska. Skromní, precízni a charizmatickí ľudia s humorom a nadhľadom, aký vám dá len kombinácia majstrovstva, pokory a správne uchopenej životnej skúsenosti.
Elegantní a dobre naladení lektori ponúkli počas galakoncertu v Primaciálnom paláci diela klasických autorov ako Schumann či Ravel aj bratislavského rodáka Hummela, ako aj tvorbu Rya Nodu. Jeho grafické partitúry boli vložené aj do tlačeného diváckeho programu a jednu z nich – Secret Garden ukázal aj počas koncertu v dome Albrechtovcov. Nejdem tu fantazírovať o japonskej vizuálnej estetike, ale stoja za zhliadnutie. Nádhernou bodkou večera bolo ich spoločné prevedenie skladby Song of the Pharaoh Kings od Chicka Coreu.
Zdroj: Karol Srnec
Verejná časť festivalového programu pozostávala "len" z troch verejných koncertov, ale každý jeden z nich ponúkol úplne iný typ diváckeho zážitku. Primaciálny palác bol naozaj gala, vyspelí profesionáli hrajúci gala obecenstvu. Slovenský rozhlas naproti tomu ponúkol mladosť, domáce aj zahraničné kvartetá či oktetá, ktoré okrem vlastného programu vyše mesiaca na diaľku cvičili spoločné party pre vrcholný koncertný zážitok.
V samostatných programoch zaznel Smetana, Bach, dokonca Cikker alebo Bokes, no a celý orchester sa oprel do diel od Sibelia, Beethovena, Bumckeho či Ravela, v prípade ktorého išlo aj o pripomenutie 150. výročia jeho narodenia. Väčšina z predvedených skladieb bola v úprave od Ladislava Fančoviča, ktorý na festivale naozaj odviedol kus skvelej práce. A musím povedať, že keď vyše sto nástrojov zahralo záverečné Ravelovo Bolero, bolo to uchvacujúce.
Poďakovanie organizátorom patrí nielen za skvelo zvládnuté procesy týkajúce sa koncertných príprav a ich prevedení, ale aj v ukážkovej starostlivosti a prístupe k hosťom festivalu. Nečudo, že sa viacerí z lektorov na Saxophobiu vracajú pravidelne.
Autor: Michal Húska
