SĽUK, Cigánski diabli, baletní sólisti SND a tanečná skupina Credance cestujú v súčasnosti po Slovensku, aby priniesli divákom silný zážitok v podobe netradičného spojenia hudby a tanca. Vo vypredanom divadle Grand v Košiciach nemohlo 5. mája padnúť jediné krivé slovko na adresu špičkových a temperamentných výkonov zúčastnených.
Žánrové presahy nie sú pre orchester žiadnou novinkou, ale s Robom Grigorovom, skupinou Desmod či Katkou Knechtovou si len ako keby opatrne vyskúšali možnosti spojenia s inými žánrami. Až so súčasným pódiovým prevedením Carmen však hudobníci demonštrujú svoj potenciál, vkus a nadšenie experimentovať v takmer celej paráde, ktorú si doposiaľ na Slovensku a v Českej republike vychutnalo už viac ako 40-tisíc divákov.
Tentoraz viac naozaj znamená viac
Predstavenie malo minulý rok úspešnú premiéru na doskách historickej budovy Slovenského národného divadla, vďaka ktorému má tanec leví podiel na celkovom dojme. O zdarnú choreografiu sa preto postaral skúsený režisér Ladislav Cmorej, ktorý žiadny detail neponechal náhode. Pod jednu "strechu" vtesnal až tri odlišné druhy tanca - baletný, ľudový a scénický. Podarilo sa mu vytvoriť homogénny celok, kde nikto nikoho nerušil a vďaka odlišným prvkom sa všeličomu novému dalo priučiť. Folklórne "čapáše" SĽUK-u sa prelínali s agresívne stepovými i precítenými pohybmi Credance a baletné výkony sólistov SND patrili nekompromisne do tej najvyššej tanečnej ligy.
Pohyb dodal vystúpeniu potrebnú dynamiku, ktorú v správnom momente brzdili nevyhnutné lyrické pasáže, keďže dej pôvodnej opery sa točí okolo motívov lásky, nenávisti, žiarlivosti, zrady a vášne. Dramatický príbeh vrcholí tragickým koncom, čiže tak, ako sa na správnu španielsku romancu patrí. Nikto nie je víťazom, zostávajú len porazení. Divákovi, ktorý dej nepozná, sa môže scenár javiť chaoticky. Práve absencia akéhokoľvek "storytellingu" vnáša veľa otáznikov, na druhej strane ani v opere nie je vysvetlené všetko po lopate a je nutná aspoň základná znalosť príbehu alebo priamo jazyka, v ktorom sólisti spievajú.
Zdroj: Peter Brenkus - Facebook.com/carmenalagypsydevils Spleť jazykov, nástrojov a tiel
V tomto prípade by mohlo ísť o zaujímavý úkaz, pretože Carmen je jednou z mála cigánskych opier, poskladanej z piesní s textami Erika Hasalu. Silvia Šarköziová zvládla okrem violončela Carmenine náročné spevácke party v rómskom jazyku, v ktorom nie je ľahké frázovať a intonovať. Mužský spev patrí Markovi Pilovi, silné echo jeho hlasu miestami pripomínalo arabského muezína, zvolávajúceho k modlitbe. Akustickú gitaru zvládal rovnako famózne, čím dal trochu zaspomínať na tradičné mexické mariachi.
V súvislosti s krajinou, kde sa príbeh odohráva, nesmelo chýbať ohnivé flamenco. Odborníčka na tento rytmicky frenetický tanec Zuzana Čorejová mala plné nohy práce, našťastie sa jej kreácii vyhli akékoľvek prešľapy. K vystúpeniu neodmysliteľne patrí dôstojník José a toreador Escamilio, ktorých zamestnávali horúce hlavy a temperamentne rozbúrené nálady. Ich tancu robil výborné pozadie SĽUK, bez váhania krepčiaci na rómsko-slovenskú ľudovú nôtu, aby vzápätí obecenstvo ohúrili excelentne synchronizované údery na drevené škatule.
Rómovia to jednoducho majú v krvi - hudbu, tanec i spev
Sklamať nemohli ani ostrieľaní Cigánski diabli. Napokon, hudobnú adaptáciu slávnych i menej známych tém z opery má na svedomí fenomenálny cimbalista Ernest Šarközi, ktorý má okrem interpretačných zručností aj nesporné skladateľské kvality. Klarinet Zoltána Grunzu si vďaka charakteristickému zvuku a rukopisu nemôžete pomýliť s nikým iným, natoľko je vo svete ethno/world music nezameniteľný. I nenápadný kontrabas pod veliteľskou taktovkou primáša Štefana Banyáka znamenito ožíva, o výkone virtuóznych huslí a violy ani nehovoriac.
Zdroj: Peter Brenkus - Facebook.com/carmenalagypsydevils Carmen je ideálne vidieť najmenej dvakrát, kým si človek na všetky pohyby, slová a tóny privykne a začne vychutnávať. Na prvé posedenie totiž ide o ozaj veľkú porciu, ktorá nemusí sadnúť všetkým. Treba si len zvyknúť na to, že diabli okrem folklóru pravidelne koketujú s vážnou hudbou a Bizetove, emóciami prekypujúce motívy sú na takéto flirtovanie ako stvorené. Čiže nejde o nič nové pod slnkom, napriek tomu musím zhodnotiť, že slová zo záveru článku o turné Cigánskych diablov a Katky Knechtovej, podľa ktorých nám orchester prichystá veľké prekvapenia, sa v Carmen naplnili.
Zdanlivo vzdialené pojmy zo sveta tanca a hudby majú na svedomí jeden z pekných projektov minulého roka, pri ktorom je naživo veľmi pravdepodobný výskyt zimomriavok. Tím umelcov ukryl vášnivé spojenie folklóru, vážnej hudby, baletu, flamenca a ďalších elementov do hodinu a pol trvajúceho zápasu lásky a žiarlivosti, kde je studňa nápadov nevyčerpateľná. Preto neprekvapí, že hudobno-tanečnou drámou Carmen dosiahli Cigánski diabli svoj zatiaľ najvyšší bod v kariére.
Autor: Marek Danko
Foto: Peter Brenkus
Súvisiaci interpreti: Cigánski diabli
