Prvý deň Pohody býva obvykle trochu slabší, chvíľu trvá, kým sa ľudia uvoľnia a naladia na festivalovú atmosféru. Podobne to bolo aj tento rok, osemnásty ročník festivalu sa nezačal explozívne napriek príťažlivému lineupu – asi najväčšiu odozvu vyvolali austrálski psych-rockeri Tame Impala. Naopak, elektronická legenda Kraftwerk mnohých návštevníkov zrejme sklamala.
Úvodné vystúpenie losangeleských rockeriek Deap Vally bolo poriadnou energetickou bombou a holubice, vypustené pri neoficiálnom otvorení Pohody organizátormi, mali šťastie, že už boli preč z pódia. Dvojica dievčat ukázala, že kombinácia flitrov, drsných gitarových riffov a náležitého bubnovania funguje. Speváčka potešila zachrípnutým "joplinovským" prejavom a aj tí, ktorým celkom nesadol punk-rockový štýl, obdivovali aspoň mimoriadne energický výkon na pohľad krehkej bubeníčky. Ovácií sa dievčatá nedočkali, ale na prvý koncert bola odozva publika celkom slušná, aj vzhľadom na skutočnosť, že niektorí čerstvo príchodzí sa pod pódiom pristavili ešte s batožinou.
Slovenská Katarzia a britská Madam s českým flautistom
Nasledujúci koncert slovenskej, raketovo stúpajúcej hviezdy s umeleckým menom Katarzia vyvolal naopak taký záujem návštevníkov, že mnohí z nich zostali pred „bránami“ Europa stage stanu. Možno aj preto, že v tom čase nikto iný nehral. Mladá pesničkárka s farebným imidžom a osobnými textami už má svoje stále publikum a vystúpenie oživili aj jej "frajeri", ktorí jej rap-folkový prejav obohatili o bicie, klavír a ďalšiu gitaru.
O hodinu neskôr už si ľudia mohli vybrať z troch možností - britských bluesovo-gitarových Band of Skulls, americkej zostavy Sun Ra Centennial Dream Arkestra a britskej speváčky Madame Pepper sprevádzanej českým multiinštrumentalistom Radimom, známym z Prago Union či Champion Sound, francúzskym MC a DJom. Voľba Madame Pepper sa ukázala ako správna, priestor pod Red Bull Tourbus stageom sa síce zapĺňal pomaly, ale zamatový hlas speváčky a vláčne rytmy v sprievode sympatického a vtipného francúzsko-anglického rapu a trilkovania saxofónu či flauty postupne všetkých roztancovali.
Americká oflitrovaná exotika si môže dovoliť kakofóniu
Mimoriadne exotický pohľad predstavoval 18-členný "snový orchester" Sun Ra. Oblečení v kostýmoch, ktoré pripomínali krížencov pápežskej sutany vrátane vysokej čiapky a flitrami prekypujúcich kostýmov brazílskych karnevalových tanečníc, predviedli Američania aj podobne eklektický sound. Jazzom inšpirované kompozície zneli miestami až kakofonicky, no keď ste sa započúvali, zrazu ste našli jednotiaci prvok a celá spleť zvukov začala dávať zmysel. Pre mňa jedno z nečakaných, ale o to príjemnejších štvrtkových prekvapení.
Medzitým sa na tlačovej konferencii predstavili mladí psych-rockoví Austrálčania Tame Impala. Sympatická pätica pod vedením éterického Kevina Parkera porozprávala o svojich názoroch na hudbu, zážitkoch z vystupovania i o tom, že nie je dôležité, aké nástroje a prístroje človek pri nahrávaní hudby používa – podstatné je uspokojenie potreby tvoriť. Viac sa o tejto austrálskej nádeji dočítate v najbližších dňoch v samostatnej reportáži v rubrike Magazín.
Zdroj: SITA/Jozef JakubčoPozrite si, ako vyzerala Pohoda 2014 vo štvrtokUkrajinská filharmónia ľudí dojala, Tame Impala ich ovládli
Oficiálne otvorenie festivalu v podaní Ukrajinskej národnej filharmónie na hlavnom pódiu by sa dalo zhrnúť troma slovami: silné, hlboké a dojímavé. Keďže návštevníci Pohody patria k tej uvedomelejšej časti slovenského národa, väčšina z nich symbolickú prítomnosť Ukrajincov na letisku ocenila a zdieľala s nimi náladu bolesti i nádeje, znejúcu z predvedených kompozícií z pera Miroslava Skoryka a Modesta Musogorského. Filharmóniu si prišli pozrieť aj Ralf Hütter a Falk Grieffenhagen z Kraftwerku, ich prítomnosť v publiku však takmer nikto nezaregistroval – všetci v publiku poznajú Kraftwerk, len fanúšikovia kapely však vedia, ako jeho členovia vyzerajú. Pozreli si celé vystúpenie a podľa Michala Kaščáka sa im veľmi páčilo. Pochválili aj vnímavosť slovenského publika.
Takto rozcítené publikum si naplno užilo psychedelické vystúpenie Tame Impala, ktoré prilákalo pod Orange stage dovtedy asi najviac divákov. Chlapčenským šarmom oplývajúca päťka to poriadne rozbalila, ako organ znejúce syntetické tóny a žensky jemný hlas speváka Kevina podfarbili pestrofarebné a psychotropne pôsobiace vizualizácie. Zaznela väčšina hitov z prvotiny Innerspeaker i vychvaľovaného druhého albumu Lonerism, najväčšie ovácie vyvolal obľúbený náladový song Feels Like We Only Go Backwards. Ďalšie body u publika Kevin získal za pochvalu krás Slovenska a sľub skorého návratu. Určite jedno z najvydarenejších štvrtkových vystúpení.
Kraftwerk neudržal pozornosť publika, Mr. Scruff všetkých rozvlnil
Dosť nešťastne naplánovaný lineup, v ktorom hlavný headliner večera a možno aj festivalu Kraftwerk so svojou monumentálou 3D show začínal presne vtedy, keď Tame Impala končili, prinútil fanúšikov "utekať" na hlavný stage. Ralf Hütter, Fritz Hilpert, Henning Schmitz a Falk Grieffenhagen napochodovali na pódium v tmavých "neoprénoch" s bielymi štvorcami, ripomínajúcich Spidermanov kostým. Celý koncert odohrali za svojimi hudobnými konzolami, za ich chrbtami bežala na veľkej obrazovke vizualizácia. Dav sa nasadením 3D okuliarov v okamihu zmenil na masu technokratov.
Úvodná skladba Roboter potešila všetkých, tie ďalšie už všetci nepoznali. Výborná vizualizácia a perfektné nazvučenie priniesli skutočne kvalitný zážitok, zvuk sa „nerozplynul“ v priestore. Škoda, že väčšina publika nepatrila medzi fanúšikov a poznali len niekoľko skladieb. Možno im trochu chýbala aj komunikácia zo strany slávnej štvorice, išlo však o 3D show a podstatný bol celkový dojem, súhra obrazu a zvuku. A ten bol dokonalý.
Vo vyváženej, s prídavkami vyše dvojhodinovej show zaznela väčšina najväčších hitov ako Autobahn, Computer World, Man-machine, Computer Love, The Model, či Radioaktivität. Publikum najviac reagovalo na vizualizáciu ku skladbe Spacelab, počas ktorej sa mohli takmer dotknúť na nich letiacej kozmickej lode. Štvorica uzavrela dvojhodinovku silným songom Techno Pop a po krátkom čakaní sa publikum, očistené o nefanúšikov, dočkalo ešte dvoch bonusov: Aérodynamik a Planet of Visions. Tí, ktorí prišli kvôli Kraftwerku, mohli byť naozaj spokojní.
Rozancovaní elektromilci sa potom vydali priamo do tanečného stanu, kde sa v parádnom štvorhodinovom sete predstavila hviezda vydavateľstva Ninja Tune, producent Mr. Scruff. Jeho set niesol stopy žánrami ako blues, jazz, soul, funk, deep house, reggae, hip hop a mnohých ďalších a nedovolil prítomným stáť bez pohybu. Plný nasadenia a eufórie, urobil pre väčšinu prítomných dokonalú bodku za prvým dňom Pohody.
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Marko Erd (foto v článku: SITA/Jozef Jakubčo)
Súvisiaci interpreti: Kraftwerk
