Nielen teplota bola počas druhého festivalového dňa premenlivá. Raz sálajúce slnko, inokedy studený vietor, tvorili kulisu pre lineup kapiel, ktoré plnili očakávania i viac, a také, ktoré spľasli ako príliš nafúknuté bubliny. Záleží od osobných preferencii, v každom prípade však platí, že príjemná rodinná atmosféra Pohody zachraňuje aj slabšie miesta programu.

Medzi najnovšie objavy slovenskej scény patria Genius Locci, sympatická kapela okolo dvoch sestier s krásnymi hlasmi. Žiaľ, ako ukázalo vystúpenie na Pohode, predstavujú jeden z typických príkladov slovenskej mikro-scény, kedy sa okolo začínajúcej kapely vytvorí neprimeraný hype. Napriek všetkému čaru Genius Locci ešte na veľké festivalové pódiá nedozreli a ich tvorbe by prospel čas na určité upratanie, vyčistenie. O pár rokov určite zanechajú jednoznačne pozitívny dojem, teraz ich skladby najviac vystihuje anglické "all over the place". Absolútne profesionálne bolo naopak vystúpenie Fallgrapp. Zmáknutá produkcia kapely šlape ako hodinky - všetko od vizuálov až po expresívne vokály spolu pracuje na budovaní pôsobivej atmosféry. Sláky a elektroniku tanečná aréna festivalu nezažíva často, o to to bol silnejší zážitok.

Japonky Tricot sa pomaly stávajú akýmsi maskotom festivalu - jedno z najlepších prekvapení ročníka 2014 tento rok zahralo hneď dvakrát. Kto nestihol vo štvrtok, vďaka zmenám v lineupe mal možnosť sa s energickými dievčatami zoznámiť ešte do tretice. Na vlastné uši som sa tak presvedčila, že všetky chýry o kapele sú pravdivé. Tricot majú skvelú techniku, nápady aj energiu. Zručnosť by im závidel nejeden jazzman či math rocker, no tie šialené zvuky vychádzajú spod rúk štyroch japonských "bábik". Drobné hudobníčky si vás hneď získajú, a nie len roztomilou slovenčinou (aj v podobe zvolaní ako "Mňa jebne!"), ale najmä výbornou hudbou a nasadením, s ktorým sa o ňu delia.

Kombinovať blues a beatbox vyzerá na prvý pohľad zvláštne, na druhý veľmi lákavo. Žiaľ pre mňa bolo vystúpenie Heymoonshaker nie prirodzenou symbiózou dvoch expresívnych hudobných prístupov, ale skôr experimentom pre experiment. Hoci jednotlivé prvky zaujali, ich spojenie nebolo autentické, a to najmä vďaka afektovane "prepálenému" vokálu. Veľké očakávania vo mne vzbudzovala Britka Kate Tempest. Jej literárny talent sa však v rapovej kadencii na prvé počutie ťažko ocení v plnosti. A naopak, keď spomalila do spoken word, jej prejav, ale i kritika konzumnej spoločnosti, evokovali skôr literárnu súťaž z nejakej dobrej britskej high school. Slovenské publikum však jej tvorbu ocenilo a Kate z pódia odchádzala očividne pohnutá.

Einstürzende Neubauten, Pohoda 2015 Zdroj: Marko ErdEinstürzende Neubauten na Pohode 2015 - viac fotiek zo sobotného večera

Medzinárodný projekt Komara je skvelým výletom do krajiny experimentálnejšej hudby. Je skvelé, že sa na ňu v lineupe Pohody nájde priestor, otázne je jej umiestnenie. Nová podoba EUropa stageu upustila od šapitó a viac klubového feelingu, čo priestoru prinieslo vzdušnosť, ale aj problémy s odzvučnením. Akokoľvek mám slabosť pre Veca, jeho pohodové vyčíňanie so Škrupom by som radšej nepočula v mashupe s Komara. Projekt, ktorý spája bicie, trúbku, gitaru (slovenského talentu Dávida Kollára) i mnoho iného, si žiada sústredenú pozornosť. Na festivale sa tak jeho potenciál nemohol naplno rozvinúť, o to lepšou správou je, že skladby vychádzajúce z improvizácii tria, sú dostupné už aj ako nahrávka.

Einstürzende Neubauten patria k málu z európskych kapiel, ktoré rezonujú vo svete, hoc i len v určitých kruhoch. Nemeckí otcovia industrialu začali do šrotu búšiť v 70. rokoch predovšetkým z núdze. Dnes si svoje rúry, plechy, hrnce, klince a vŕtačky priniesli na letisko už ako kultová legenda. Aktuálne turné predstavuje prakticky best ofku kapely. Jej frontman Blixa Bargeld bol očividne dobre naladený, s chuťou sa hrať. Žiaľ slovenské publikum mu nebolo celkom rovnocenným partnerom, koncert bol skôr nesmelým zoznámením sa. No aj bez dostatočného kontextu išlo o silný zážitok, už len pre uvedomenie si, aký hlboký dojem môžu zanechať napríklad také padajúce klince (a skladby ako Let’s Do It A Dada).

Die Antwoord sú predovšetkým zabávači. Vďaka pre nás exotickému pôvodu v juhoafrickom veľkomeste si vytvorili kult Zef, akejsi svojskej kontrakultúry. Viac než čokoľvek iné však ide v ich podaní o odstránenie zábran a povýšenie tzv. white trash (alebo pekne po slovensky sedlačiny) na značku. Kombinácia popkultúry, explicitného násilia a sexuality, temnoty aj blyšťavej hip-hopovej kultúry vytvára príťažlivý mix. V spojení s osobitým prejavom Ninja a Yo-Landi a naozaj chytľavými tanečnými skladbami je ich úspech pochopiteľný. Netreba sa tváriť, že ide o čosi viac, než dobrý žúr. Die Antwoord predviedli skvelú show, ktorá však má viac spoločného s akože progresívnym divadielkom Lady Gaga, než by možno kapela chcela priznať. Koniec koncov, odmietli s ňou spoločné turné, to však z Die Antwoord ešte kontrakultúru nerobí.

Autorka: Michaela Kučová

Súvisiaci interpreti: Die Antwoord, Einstürzende Neubauten