Od 4. do 6. júla sa v jedinečnom prostredí kaštieľa v Jablonici konal festival Hradby Samoty. Už trinásty ročník festivalu, ktorého záhadný názov v niektorých ľuďoch vyvoláva zvedavosť zmiešanú s určitými obavami, priniesol unikátnu paletu experimentálnej hudby, neopozeraného súčasného výtvarného umenia a performance.
Tento temný a zároveň pestrý festival každoročne potvrdzuje svoju pozíciu medzi najvýznamnejšími udalosťami alternatívnej kultúry na Slovensku. Areál jablonického čiastočne schátraného kaštieľa s priľahlým parkom navyše ponúka neuveriteľne podmanivé a fotogenické prostredie.
Nachádza sa tu aj obchod so stredomorským rastlinstvom a oddychový areál tak skrášľujú olivovníky, citrónovníky či pomarančovníky. Čo sa týka rozlohy, obe pódiá a oddychovú gastrozónu máte úplne pod nosom, čo je energeticky veľmi výhodné a stihnete tak úplne všetko, čo sa na hradbách mihne.
Zdroj: Peter Kecsey
Spektrum zvukových krajín
Vo štvrtok večer otvorili festival vystúpenia kapiel ako Budeč, Exiters alebo výborný mladý experimentátor a obdivovateľ analógového zvuku z Bratislavy, On_drwej, ktorého máte možnosť vidieť aj v kapelách Krstní Otcovia či punkovej Pohrome.
Vrcholom bolo vynikajúce non binary hlučné umelectvo Gertie Adelaido z Prahy, ktorého metapunkové noise performance ma zaujalo už na ich bratislavskom vystúpení v T3-kultúrnom prostriedku. Ďalším ťahákom prvej noci bol aj taliansky projekt Mai Mai Mai, za ktorým stojí producent Toni Cutrone. Rituálny zážitok so závojom mystiky čerpajúcej z tradičnej stredomorskej hudby južného Talianska.
Zdroj: Peter Grznar
V piatok zazneli tóny od umelcov ako Andy the Doorbum z USA, Bahno a britského experimentátora Thighpaulsandra. Do klasickej programovej štruktúry hradieb výborne zapadol aj český temný folk v podaní projektu Tábor alebo hudba inšpirovaná psychedelickými svorkami šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, Olaf Olafsonn and The Big Bad Trip.
Medzi najočakávanejšie vystúpenia sobotného večera patril nemecký projekt Ancient Methods, ktorý vytvoril hypnotickú, klubovú, acidovú atmosféru, ktorá sa medzi siluetami tanečníkov plazila ako zmyselný had, na ktorého jed sa neumiera, ale tancuje.
Diváci mali možnosť zhliadnuť a vypočuť si aj legendy slovenskej undergroundovej scény, kapelu Ľahká Múza, ktorá iba nedávno vydala svoj výborný ostatný album Piesne ticha, ktorým oslávila svoje už štyridsiate výročie. Po nej svoj set odbicyklovali zábavní Hypercykle a to doslova. Ich modulárne syntetizátory boli totiž umne spojené s konštrukciami troch bicyklov, ktoré určovali intenzitu hudby pomocou šliapania do pedálov. Hypercykle boli jednoznačne najšportovejším aktom hradieb.
Zdroj: Peter Kecsey
Jedným z vrcholov finálnej noci bolo vystúpenie nórskeho projektu Sturle Dagsland. Vďaka excentrickému spôsobu performance a hlasovému rozsahu bol koncert tejto dvojice takým malým ľudským pokusom o výstup do neba, kde by mohli explodovať medzi hviezdami. Jedinečný zážitok bol aj ich minuloročný koncert z bratislavskej Novej Cvernovky, kde viac interagovali s diváctvom. Väčšie a najmä vyššie pódium hradieb však viac vyhovovalo konvenčnejšiemu typu vystúpenia s jasnejším vymedzením hraníc medzi umelcom a publikom. Intenzite ich predstavenia to pritom neubralo.
Umelecké výstavy aj interaktívne zážitky
Okrem hudby festival ponúkol aj bohatý program výstav, zameraný na výtvarné a vizuálne umenie. Medzi vystavujúcimi umelcami boli Nathalie Ericson zo Švédska, slovenskí umelci Ján Bátorek, Nataša Bošková, Lucia Čarnecká, Marco Rapant, Michaela Prablesková, Kristina Hrevušová a mnohí ďalší. Výstavy umiestnené v historických priestoroch kaštieľa vytvárali magickú atmosféru pre návštevníkov, ktorí sa tu mohli potulovať, zabudnúť sa a meditovať.
Súčasťou festivalu boli aj rôzne performancie, inštalácie a workshopy. Tina Hrevušová predviedla fascinujúcu performance, zatiaľ čo návštevníci si mohli vyskúšať techniku linorytu pod vedením umelca UMČO. Významnú časť programu tvorili aj prednášky, ako napríklad historický výskum šibeníc, ktorý priniesol Peter Grznár.
Hradby Samoty aj hradby komunity
Ďalší ročník tohto skvelého festivalu iba potvrdil jeho pozíciu jedinečnosti a fakt, že je naozaj pilierom vypĺňajúcim medzeru na poli tuzemskej festivalovej ponuky. Bez Hradieb Samoty by bol svet osamelejším a pustejším miestom. Jedným z najdôležitejších aspektov tejto udalosti je totiž komunita. Od svojich začiatkov priťahuje ľudí z rôznych kútov sveta, ktorí majú spoločnú vášeň pre temnejšiu stránku umenia a hudby. Návštevníci tu majú možnosť stretnúť sa, vymieňať si skúsenosti a užiť si spoločnosť ľudí s podobnými záujmami v magickom prostredí.
Zdroj: Peter Kecsey
Pozrite si viac fotogafií z Hradieb Samoty XIII
Autor: Renat Khallo
