Košický mestský festival Leto v parku má za sebou hlavný ťahák. V druhý augustový víkend sa o Parížom dýchajúce momenty postarala osobitá pesničkárka Zaz. Na priestranstve pri Kasárňach/Kulturparku si fanúšikovia útlu žienku užili dosýta, hoci návštevnosť mohla byť aj vyššia.
Dochvíľnych poslucháčov pred koncertom potešila Malalata. Dvojica dídžejov Roman Lalík a Jakub Kmošena sa dokážu výborne prezentovať v tak rozmanitých štýloch ako sú reggae a folklór, nie sú im cudzie ani balkánske rytmy či kultúry iných temperamentných krajín. Svoj polhodinový ethno-tanečný set zavŕšili parádnym fínskym tradicionálom Levan Polka, ktorý u nás spopularizovala prešovská a capella formácia Free Voices v súťaži Talentmánia.
Namiesto angličtiny dala prednosť lámanej slovenčine
Takmer presne začala svoje vystúpenie aj skupina hlavnej interpretky. Nástrojové obsadenie sľubovalo utešené zážitky, veď okrem obligátnej rytmiky sa na pódium vtesnali aj dvaja gitaristi, trubkár a klavirista. Príchod Zaz bol nečakaný, no nie pre ľudí, ktorí s ňou už mali nejaké tie skúsenosti. Ani elegantné šaty nemohli prekryť jej príslovečnú divokosť v srdci.
Speváčka s kultivovaným zovňajškom od samého začiatku očakávala hlasovú podporu publika, no tej sa jej dostalo až neskôr. Za odmenu si mohli ľudia vypočuť sprznenú slovenčinu typu "Paris je kulturny mix ktory chisem uam ukazat". Sympatické gesto voči publiku, hoci komunikácia by zrejme lepšie fungovala hoci aj s priemernou angličtinou. Zaz ju však veľmi používať nechce, sama hovorí, že najrozšírenejším jazykom sveta je zlá angličtina, a aj rozhovory preto poskytuje výlučne vo francúzštine. Výnimkou bola výzva "close your eyes" smerujúca práve k tomu, aby ľudia vnímali hudbu plnými dúškami.
Pochvalu si zaslúži pozdrav "Dobrý večer, Košice!", ktorý odznel na počudovanie správne, keďže ľudia zo zahraničia majú skôr tendenciu vyslovovať "Kosiče". Zaz na svojej východoslovenskej premiére nevynechala ani vrelo prijatý vtip o leguánovi a kolibríkovi, vyžadujúci si obrovskú námahu už len pri čítaní. Úprimný prejav z pódia sa pravdepodobne páčil aj nedobrovoľným návštevníkom bývajúcim naokolo. K tým sa určite doniesol aj Francúzkin zvučný, sýty a prenikavý hlas, bez problémov sa pohybujúci v niekoľkých oktávach. Divákov unášal do prvej polovice minulého storočia, ktorej kraľovali swing, šansón a džez. V určitých momentoch bol dojem legendárnych šansoniérok autentický.
Dobrý džez aj kvalitný pop
Väčšina vystúpenia sa niesla vo swingujúcom tempe. Vyznamenal sa hlavne trubkár, ktorý bravúrne zvládal ťažké džezové sóla. Jeho poľnica pripomínala čudného kríženca lesného rohu a klasickej trúbky, no pre sluch to bola skutočná pastva. Keď sa kapela príležitostne zviezla na rýdzo džezovej vlne, klavirista strúhal znamenité sóla, aby sa vzápätí premenil na sprievodného akordeonistu s ťahavým, melodickým sledom akordov. Zážitkom bola aj hra kontrabasistu a bubeníka, tí hrali z úzadia sóla takmer permanentne.
Kým sa Zaz nerozhodla otvoriť popovejší blok, "chytali sa" hlavne diváci vpredu. Až potom sa nákaza rozšírila aj do zadných radov. Vzrastom drobná umelkyňa si podmanila obecenstvo, takže na notoricky známu otázku "Parlez vous français?" sa zdvihlo zborové "Oui!". Zaz vsadila na osvedčené hitovky On ira, svižnú Le long de la route alebo Je veux s hrou na nástroj pripomínajúci vábničku, ktorými oslovila aj tých, čo sa na akcii ocitli náhodne, resp. podľahli davovej psychóze. Výborne vyznela balada Eblouie par la nuit, kedy sa párikom ponúkala príležitosť na romantickú chvíľku.
Raz vidieť Zaz je viac ako ju stokrát počuť
Gitaristi pri pope dostali zabrať oveľa viac, hoci ak som dobre rátal, odznelo bohužiaľ len jedno sólo, čo je žalostne málo. O to viac to zamrzí pri pocite, že miestami sledujete regulárnu rockovú formáciu. To už by som však preháňal. S uznaním pokyvkávali hlavami milovníci swingu a džezu, ktorí si prišli vychutnať technicky zdatnú muziku, kde sa našiel dostatočný priestor na improvizácie a sem-tam aj zmysluplné exhibície. Trubkár a klavirista sa jedným slovom blysli, no jednotku z telesnej výchovy si zaslúži Zaz. Výborná kondícia nepatrí medzi hodnotiace kritériá, avšak uznajme malej divoške tisícky kalórií, ktoré spálila pobehovaním, skákaním a hecovaním publika. Ak k tomu prirátame aj expresívnu mimiku jej tváre, pribudne k známke hviezdička.
Došlo aj na narodeninovú pieseň "happy birthday" vo francúzštine, po nej Zaz vyzvala ľudí, aby ju zaspievali v slovenčine. Úmysel sa vydaril tak na polovicu (ani mne v tej chvíli nenapadlo, že náš ekvivalent začína slovami "veľa šťastia, zdravia"), napriek tomu fungovala interakcia medzi kapelou a fanúšikmi veľmi spontánne. Inak by nemal rozvášnený dav dôvod vyvolávať hudobníkov späť, navyše s vedomím, že do desiatej ešte zostávala viac než polhodina, čiže šansónovo ladený open air v meste bol po celý čas legálnou aktivitou.
Ak by sme zostali v priehradke swingu, osobne ma viac zaujal (nemasový) koncert Parov Stelar z roku 2012, vnášajúci do žánru modernu. Ale musím uznať, že večer so Zaz bol vynikajúci, energický a nechýbali mu rôzne polohy. Jej šarmantný spev okúzlil nejednu dušu prahnúcu po elegancii Francúzska. Nálada veľkomesta nad Seinou sa Košicami prevaľovala z juhu na sever a späť ešte dlho do noci.
Prečítajte si rozhovor:
ZAZ: "Strach nám bráni žiť naplno, rozvinúť sa, tak prežívame len na polovicu"
Autor: Marek Danko
Foto: Dávid Hanko
