Pandémia ešte nepovedala posledné slovo, vojnový konflikt na Ukrajine a mnohé z neho vyplývajúce ďalekosiahle problémy spôsobujú tiež vrásky na čele a navyše vonku počas (nielen) tohtoročného leta často zažívame extrémne počasie. Psychohygiena a odreagovanie sú nevyhnutné.

Jedným z účinných prostriedkov na to je hudba a po jej poriadne veľké porcie si bolo možné zájsť v posledný júlový víkend do Liptovského Mikuláša. Konal sa tam totiž Mikulášsky jazzový festival 2022. Prečítajte si reportáž, ktorú napísala Ružena Šípková.

Ako je pri tomto podujatí dobrým zvykom, organizátori si dali záležať na kvalite a pestrosti programu. Nechýbalo ani občerstvenie, ktoré mal tradične počas programu v Dome kultúry v priestoroch tamojšieho jazzového baru na starosti remeselný pivovar a reštaurácia Liptovar. Obecenstvo sa tiež mohlo v každý festivalový večer zapojiť do súťaže so zlosovateľnými dotazníkmi, v ktorej bolo možné vyhrať jazzové albumy a festivalový merchandise.

Pozrite si zostrih z MJF 2022:


Festival odštartoval v piatok 29. júla v popoludňajších hodinách verejnou "ochutnávkou" – bezplatným koncertom Lenka Gálisová Quartetu na neďalekom Námestí osloboditeľov. Plány mierne narušilo iba počasie – pre náhly, prudký a vytrvalý dážď sa začiatok koncertu o hodinu posunul. Dynamické mladé kvarteto z Nitry pod vedením speváčky Lenky Gálisovej svižne, plasticky a presvedčivo interpretovalo väčšinou známe jazzové skladby a jeho líderka v ich pódiovom stvárnení využívala aj svoje znalosti hereckého umenia. Potešilo ma napríklad blues Horacea Silvera The Jody Grind. Na námestí sa zišlo početné rôznorodé obecenstvo a aj slnko znova začalo svietiť. Žiaľ, neskôr sa počasie predsa len pokazilo a celý víkend bol daždivý a chladný. Zvyšok programu to však už neovplyvnilo, keďže sa konal v spomínanom Dome kultúry.

Hlavný festivalový program v ten istý večer slávnostne otvorili jeden z organizátorov festivalu a jeho moderátor Martin Budaj a primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč, ktorý podujatiu srdečne zablahoželal k dosiahnutiu dospelosti (18. ročník). Martin Budaj pred sálou plnou obecenstva oznámil výsledok súťaže o "najpravovernejšieho" jazzového fanúšika spomedzi majiteľov permanentiek zakúpených v predpredaji. Vylosovaná víťazka získala pivný režim na celý festival, jazzové albumy a festivalový merchandise. Moderátor tiež poďakoval partnerom a podporovateľom festivalu, predovšetkým hlavnému partnerovi Fondu na podporu umenia, firme Deltech, remeselnému pivovaru Liptovar, mestu Liptovský Mikuláš a Domu kultúry Liptovský Mikuláš. 

Potom už prišli na pódium prví účinkujúci a bolo to veľké hudobné zoskupenie z Prahy – Big Band VOŠ KJJ pod vedením Milana Svobodu. Tento mimoriadne úspešný big band tvoria študenti jazzovej katedry na Konzervatóriu Jaroslava Ježka. Milan Svoboda, legendárna postava českého jazzu, svojich zverencov zanietene dirigoval a oni predvádzali svoje umenie. Hudba zaplavila priestor jemnými i mohutnými vlnami. Zazneli dve inštrumentálne skladby z autorskej dielne samotného Milana Svobodu inšpirované melódiami Jaroslava Ježka a ďalšie známe skladby, mnohé z nich spievané. Spev talentovaných sólistov Anny Coufalovej, Patrika Šudáka a Simony Hulejovej, ktorá pochádza práve z Liptova, bol na vysokej úrovni a dokázal mocne zapôsobiť. Po skončení vystúpenia mnohí poslucháči aplaudovali postojačky, a tak nasledoval prídavok – skladba Sir Duke od Stevieho Wondera. V nej si zaspievali všetci traja sólisti a sála znova burácala potleskom.

Po prestávke nasledoval koncert Mattia Müller presents DELO SAUCE. Projekt vytvoril mladý slovensko-taliansky bubeník a skladateľ Mattia Müller so svojimi spolužiakmi z Berklee College of Music v Bostone. V Liptovskom Mikuláši sa predstavil s basgitaristom a s trubkárom z USA a s klávesistom z Austrálie. Kvarteto odohralo na Mikulášskom jazzovom festivale posledný, jedenásty koncert svojho Slovak Summer Tour 2022. Zazneli prevažne autorské skladby Mattiu Müllera a bolo to naozaj DELO v dobrom zmysle slova, nálož predstavivosti, tvorivosti a žánrovej rozmanitosti. Zaznela aj skladba na počesť nebohého hudobného producenta J Dillu. Po inštrumentálnych skladbách nasledovala "disco časť" – dve skladby so spevom klávesistu Omriho Arucha. Jednou z nich bola Untitled (How Does It Feel) od D'Angela. Mattia Müller v mene celej kapely poďakoval afro-americkej kultúre za hudobné inšpirácie. DELO SAUCE predviedli modernú tvár hudby a obecenstvo to ocenilo zaslúženými ováciami.

Prvý večer festivalu uzavreli skúsení jazzmani: slovensko-český Lukáš Oravec Quartet s hosťom – virtuóznym saxofonistom maďarsko-rómskeho pôvodu Tonym Lakatosom, žijúcim v Nemecku. Kapela sa do hrania od začiatku rezko oprela, z melodickej a energickej záplavy tónov sršala pozitívna energia. Po celom večere som už bola unavená, ale toto bol dokonalý reštart. Hudobníci interpretovali skladby trubkára Lukáša Oravca, nové i zo starších albumov, a tiež skladby Tonyho Lakatosa. Z Oravcovej tvorby to bola napríklad skladba Piotrology, venovaná jeho najobľúbenejšiemu profesorovi – Piotrovi Wojtasikovi – alebo pomalá balada Jeanette. Z Tonyho skladieb zazneli napríklad Easy Wish a It Has Been Agreed. Odmenou bol veľký potlesk publika. Na krídlach uzemnenej a zároveň vzletnej hudby sme sa dostali takmer až do soboty, to však ešte nebol koniec.

Nasledovala dlhá a veselá jam session v jazzovom bare. Zahrali si na nej napríklad Klaudius Kováč (klavír) a Marián Ševčík (bicie) z Lukáš Oravec Quartetu. K nim sa pridali Robo Ragan st. na kontrabase, Martin Uherek na tenor saxofóne a na rovnakom nástroji hral i hudobník pôvodom z Kuby – Israel Mrázik Figueredo. Títo umelci na festivale v oficiálnom programe neúčinkovali, ale prišli ho len navštíviť a zajamovať si. Niektoré skladby spestrila svojím spevom aj Simona Hulejová. Keď doznela skladba Lullaby Of Birdland, povedala som si, že uspávanka je jasným znamením na odchod, pred ďalšími dvoma festivalovými dňami sa treba dobre vyspať.

V sobotu 30. júla sa už popoludní uskutočnila na terase pivovaru a reštaurácie Liptovar "Inšpiruj sa" session s mladou speváčkou z Bratislavy Júliou Kozákovou. Toto podujatie bolo určené nielen hudobníkom, ale aj širokej verejnosti. Počas stretnutia panovala uvoľnená a pohodová atmosféra a účastníci sedeli v kruhu. Na začiatku každý povedal svoje meno a v krátkosti porozprával o svojom vzťahu k hudbe. Júlia Kozáková prítomným prezentovala prierez svojou hudobnou činnosťou od útleho detstva až po dnešok. Porozprávala napríklad, ako jej zmenilo život, keď ako trinásťročná dostala do daru workshop u Idy Kelarovej. Tiež vysvetlila, čo ju ako nerómku zaujalo na rómskej hudbe – vyhrotenejšia škála emócií. Dozvedeli sme sa tiež informácie o Júliiných hudobných projektoch, o jej štúdiu sociálnej antropológie a etnomuzikológie v Londýne, o koncerte na londýnskej škole, kde ich kapelu pochválil aj riaditeľ WOMEX-u, a o jej plánoch do budúcnosti. Napokon sme si podľa jej inštrukcií spoločne zaspievali pôvodne rumunskú pieseň. 

Júlia Kozáková s kapelou SOLE otvorila aj večerný program. Táto slovenská hudobná formácia (v zostave spev, klavír, akordeón, kontrabas a bicie) vo svojich piesňach spája ľudovú hudbu, jazz, klasickú hudbu i world music. Temperamentnú speváčku s mocným hlasom, rovnako ako na "Inšpiruj sa" session zdobil široký úsmev. SOLE festivalovému publiku prezentovali piesne z rôznych kútov sveta, ako napríklad argentínsku Alfonsina y el mar, slovenskú z Gemera A nad mlynom, pôvodne poľskú Dwa serduszka, pretextovanú do rómčiny ako Duj jilora, či zmes piesní z Balkánu. Akordeonista Filip Urda zažiaril ako sólista v inštrumentálnej skladbe Richarda Galliana Fou Rire. Slovo "sole" znamená po taliansky „slnko“ a ja, počúvajúc spev Júlie Kozákovej, som mala pocit, že má slnko v hlase. I všetka hudba kapely SOLE bola napriek nepriazni počasia vonku akoby prežiarená slnkom. Dôkazom, že sa obecenstvu páčila, bol potlesk v stoji väčšiny poslucháčov na konci vystúpenia.

Po slnku prišli na rad sny, čiže česko-slovenské hudobné zoskupenie Beata Hlavenková a Kapela Snů. Známa nadžánrová klaviristka, skladateľka, hudobná aranžérka a producentka Beata Hlavenková v roku 2019 vydala album Sně. Na ňom sa po prvýkrát predstavila aj v úlohe speváčky. Vtedy založila Kapelu Snů, ktorú okrem nej tvoria Oskar Török (trúbka, bicie), Patrick Karpentski (gitara) a Miloš Peter Klápště (basová gitara), na Mikulášskom jazzovom festivale 2022 však vystúpili bez basgitaristu. Za tento album získala cenu Anděl v kategórii Interpretka roka 2019 a Cenu Jantar.

Do veľkej sály Domu kultúry Liptovský Mikuláš priniesla kapela stíšenie a komornú atmosféru, napriek energickým bicím, znejúcim vo viacerých piesňach, a "vesmírnemu" zvuku gitary. Zazneli mnohé lyrické piesne z albumu Sně, napr. Mehwa, Žena, Prameny, Radost a iné. Autormi ich textov sú Petr Borkovec, Beata Hlavenková či Bohuslav Reynek, autorkou hudby je Beata Hlavenková. Z novších piesní sme si vypočuli napríklad "lockdownovú" Zahradu a v piesni Bosá so slovenským textom si obecenstvo zaspievalo spolu s Beatou. Vystúpenie prebehlo elegantne, úspešne a s ováciami napriek tomu, že líderke kapely zle fungoval pedál na klavíri. S humorom poznamenala, že je to ako jazda autom, v ktorom hapruje brzda a spojka. Je to nepríjemné, ale dá sa tak dôjsť do cieľa.

Na záver večera sme si užili skutočnú hudobnú lahôdku: kozmopolitné, viacjazyčné a multikultúrne vo Viedni žijúce Golnar & Mahan Trio. Tvoria ho speváčka, skladateľka, textárka a multiinštrumentalistka iránsko-kanadského pôvodu Golnar Shahyar, iránsko-rakúsky gitarista, skladateľ a interpret perzskej hudby Mahan Mirarab a rakúsky perkusionista Amir Wahba. Vo svojej tvorbe využívajú prvky súčasného jazzu, stredovýchodnej a západoafrickej ľudovej hudby, afrokubánskej hudby či európskej komornej hudby. Na prvý pohľad dosť zložitá kombinácia, no v Liptovskom Mikuláši zafungovala a publikum chytila za srdce, i keď nie vždy rozumelo textom piesní.

Golnar Shahyar zaujala svojím výrazným a zvučným hlasom, s ktorým sa slobodne pohrávala, a majstrovskou hrou na klavíri. Mahan Mirarab pútal pozornosť svojou virtuóznou hrou na dvojkrkej gitare. Obaja svoju hudbu dopĺňali i elektronikou. Za súpravou bicích nástrojov a rozličných perkusií kraľoval Amir Wahba. Skladby Golnar & Mahan Tria sú rôznofarebné a premenlivé, majú v sebe temperament i poetickosť a hĺbavosť. Nechýbali polyrytmické groovy a silné melódie. Po strhujúcom závere nasledovalo veľké standing ovation, ktoré sa zopakovalo aj po tom, ako charizmatická hudobníčka počas hudobného prídavku prišla na okraj pódia a obecenstvo zapojila naplno - ľudia v sále s ňou spievali lúskali prstami a tlieskali do rytmu.

Samozrejme, ani druhá noc sa nezaobišla bez jam session. Odštartovali ju klavirista Ľudovít Kotlár a kontrabasista Ľubomír Gašpar z kapely SOLE, ku ktorým sa pridali návštevníci festivalu - tenor saxofonista Israel Mrázik Figueredo, klarinetista Branislav Boček a mladý bubeník Adam Líška Bukovinský. Toho neskôr vystriedal za bicími Oskar Török. Hudobníci hrali a sólovali ostošesť. Nálada gradovala, keď sa Oskar Török chopil trúbky, Ľudovít Kotlár hral na klavíri a za bicie si sadol Ľubomír Gašpar. V jazzovom bare bolo mnoho hudobníkov, dokonca prišli aj Mahan Mirarab a Golnar Shahyar, ktorú prítomní privítali veľkým potleskom. Zostava na pódiu sa opäť zmenila: Júlia Kozáková spievala a sprevádzali ju Ľudovít Kotlár, Ľubomír Gašpar a Oskar Török. Potom si niektorí hudobníci z recesie vymieňali hudobné nástroje, a tak celý jazzový bar videl zaujímavé zostavy, napr. Oskar Török (kontrabas), Ľudovít Kotlár (bicie) a Ľubomír Gašpar (klávesy). Následne na pódium zavítala a zahrala Kapela Snů: Beata Hlavenková na klavíri, Oskar Török na trúbke a Patrick Karpentski za bicími. Napokon ešte Beata Hlavenková pridala jednu spievanú skladbu a na bicích ju sprevádzal Oskar Török. Publikum ich povzbudzovalo potleskom do rytmu. Bolo to pre mňa pekné finále rušnej hudobnej noci.

V nedeľu 31. júla popoludní sa v sále KaSS na Tranovského ulici uskutočnil workshop o jazzovej improvizácii s altsaxofonistom, skladateľom, aranžérom a kapelníkom Radovanom Tariškom. Opäť boli vítaní nielen hudobníci, ktorí mali prednosť a mohli si priniesť hudobné nástroje a zapojiť sa do hrania, ale aj všetci ľudia zaujímajúci sa o hudbu. Workshop sa napokon začal o 40 minút neskôr pre problémy s dopravou, no oplatilo sa počkať: dostavila sa celá kapela Radovan Tariška & Cubanos. V kapele došlo len k jednej zmene: na poste basgitaristu sa predstavil skvelý Juraj Griglák. Hudobníci názorne predviedli, ako si treba organizovať sólo, ako má hudobník počúvať hranie svojich spoluhráčov a ako prebieha kolektívna komunikácia v rámci kapely. Radovan Tariška sa podľa vlastných slov zoznámil na Kube s tamojšími hudobníkmi v roku 2020 (ešte pred pandémiou) na Havana International Jazz Festivale. Odvtedy spolupracujú a Radovan si pochvaľuje zaujímavé rytmické cítenie v kubánskej hudbe. Všetkým začínajúcim hudobníkom, ktorí sa učia improvizovať, radí, aby stále počúvali, čo sa v hudbe na pódiu deje a boli vždy pripravení reagovať na spoluhráčov. Počas praktických ukážok si s kapelou zahral aj tenor saxofonista Israel Mrázik Figueredo. 

V rámci večerného festivalového programu sa ako prvý predstavil Nikol Bóková Quartet z Česka. Klaviristka a skladateľka Nikol Bóková má silné zázemie v klasickej hudbe, no venuje sa aj jazzu. Vo svojej tvorbe spája prvky jazzovej, klasickej, popovej hudby i minimalizmu. Na koncerte zazneli vybrané skladby zo všetkých jej albumov: Inner Place (2019), Unravel (2020), Prometheus (2021) aj ešte nevydaného Elements (2022). Z albumu Prometheus to boli napríklad skladby Like A Boy či Perseids a z najnovšieho skladby In The Realm Of Aether či Alchemy Of Dreams. Návštevníci si tak v podaní kvarteta vypočuli hudbu pestrých farieb plnú emócií, melancholickú, nežnú, veselú i výbušnú. Skladby mali jemné i dravé pasáže, zahrané veľmi invenčne a dynamicky. Gitarista David Dorůžka predvádzal okrem iného i hranie s bottleneckom. Na záver vystúpenia si publikum (časť z neho i v stoji) mohutne vytlieskalo až dva prídavky, druhý z nich so zaujímavým perkusívnym hraním kontrabasistu Martina Kociána.

Záverečný koncert festivalu priniesol skutočný príval energie a odohrala ho už spomínaná hviezdna hudobná formácia: Radovan Tariška & Cubanos. Okrem známych slovenských hudobníkov Radovana Tarišku (altsaxofón) a Juraja Grigláka (basová gitara) ju tvorili Julio Cesar Gispert (bicie), Rolando Luna (klavír) a Carlos Sarduy (trúbka). Rolando Luna je známy spoluprácami s hudobníkmi ako Omara Portuondo, Chucho Valdés či Ibrahim Maalouf. Multiinštrumentalista Carlos Sarduy je aj skladateľ a držiteľ jednej ceny Grammy a dvoch Latin Grammy. Spolu s Rolandom Lunom sú zakladateľmi jazzovo-funkovo-afrobeatovej kapely El Comité. Radovan Tariška priznal, že rád chodí na Kubu, pretože mu tam vyhovuje hudba, mentalita miestnych ľudí i celoročne horúce počasie. Dodal, že projekt Radovan Tariška & Cubanos má takmer svetovú premiéru (prvýkrát hrali v tejto zostave deň predtým v klube Hogo Fogo v Banskej Bystrici).

Na festivalovom koncerte v Liptovskom Mikuláši zazneli prevažne jazzové štandardy (ako In A Sentimental Mood či Cantaloupe Island) a autorské kompozície Carlosa Sarduya (napr. To Miles alebo cenou Grammy ocenená Carlito's Swing). Melódie, temperament i atmosféra si obecenstvo podmanili, podnietili ho k spontánnemu potlesku do rytmu a Carlos a Radovan ho rozospievali. Sóla trúbky, klavíra a saxofónu boli skutočné gejzíry tónov a v sólach sa blysla aj výborná medzinárodná rytmika. Ako sme sa presvedčili už počas workshopu, komunikácia v kapele počas hrania bola na jednotku. Koncert vyústil do dvoch prídavkov – údajne nových spoločných skladieb, ktoré mali na Mikulášskom jazzovom festivale 2022 svetovú premiéru – a do troch standing ovation. 

Festival uzavrela, ako inak, jam session v jazzovom bare, aj s kubánskymi hudobníkmi. Na začiatku s veľkým úspechom zahral na klavíri sólo Rolando Luna. Fanúšikovia sa dožadovali, aby zahral Radovan Tariška, a tak sa na pódiu sformovala zostava: Rolando Luna (klavír), Juraj Griglák (basová gitara), Israel Mrázik Figueredo (tenorový saxofón), Radovan Tariška (altový saxofón) a Carlos Sarduy (bicie). Obecenstvo bolo nadšené, hlavne keď sa k jamujúcim pridal ďalší návštevník festivalu - trubkár Michael Summers (britsko-austrálsky hudobník, momentálne žijúci v Španielsku) a hral také sóla, že všetci ostatní spoluhráči pochvalne pokyvovali hlavami. Napokon si na trúbke zahral i Carlos Sarduy a za bicími ho vystriedal Julio Cesar Gispert.

Po festivale sa rozhostilo ticho, ale naplnené a spokojné. 18. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu bol plný rôznofarebnej hudby a mali z neho radosť organizátori, účinkujúci i publikum. Mala som pocit, že nám všetkým dážď priniesol šťastie. Radovan Tariška zdôrazňuje, že hudbe netreba rozumieť, treba ju cítiť. A ja sa nesmierne teším, že nám všetkým boli tieto pocity dopriate. Mikulášsky jazzový festival sa oplatí navštíviť v akomkoľvek počasí.

Autorka: Ružena Šípková